Írsky gol v nadstavenom čase

Aj informovaní Slováci si vydýchli. Opakované referendum v Írskej republike o zmluve z Nice, ktorá stanovuje nové pravidlá rozhodovania a zmeny inštitúcií EÚ po jej rozšírení, prinieslo kladný výsledok. Slovensku a ďalším kandidátskym krajinám sa tak definitívne otvorili dvere do EÚ
Počet zobrazení: 1329

Aj informovaní Slováci si vydýchli. Opakované referendum v Írskej republike o zmluve z Nice, ktorá stanovuje nové pravidlá rozhodovania a zmeny inštitúcií EÚ po jej rozšírení, prinieslo kladný výsledok. Slovensku a ďalším kandidátskym krajinám sa tak definitívne otvorili dvere do EÚ. Ak by Íri boli potvrdili svoj odmietavý postoj k zmluve z Nice, ktorá je plná kompromisov medzi národnými egoizmami terajších členských krajín a vlastne málokoho plne uspokojuje, zablokovali by proces rozširovania EÚ a v r. 2004 by sa na Slovensku asi sotva konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Inak povedané, Íri mohli slobodným vyjadrením svojich predstáv o vlastných národných záujmoch tvrdo zasiahnuť do našich predstáv o národných záujmoch, ktorých realizáciu až 70 percent občanov SR spája práve so vstupom do EÚ, lebo iba na základe tohto kroku sa dá v rozumnom historickom čase, ako ukazuje práve írsky príklad, vytvoriť predpoklady pre zásadnú modernizáciu krajiny a zvýšenie ekonomickej výkonnosti. Írske referendum tak občanom SR poslalo viacero odkazov. Írske odkazy Po prvé, že proces rozhodovania v EÚ je napriek všetkým kritickým výhradám voči niektorým stránkam fungovania jej inštitúcií stále demokratický a aj hlas malej krajiny je neprehliadnuteľný a môže mať dokonca úplne rozhodujúci význam. Po druhé, že Európska únia nefunguje a ani po rozšírení nebude môcť fungovať na princípe bezohľadného a tvrdohlavého presadzovania iba vlastných národných záujmov, ale vyžaduje a bude vyžadovať sústavné hľadanie kompromisov vo veľkých i v malých veciach. Veď pôvodne odmietavý názor Írov na zmluvu z Nice, (ktorej obsah aj naďalej väčšina z nich nepokladá za dobrý) sa zmenil až na základe poznania, ktoré sa stalo leitmotívom druhej kampane, že totiž svojím rozhodnutím môžu chudobnejšie kandidátske krajiny zo strednej a východnej Európy pripraviť práve o tie výhody z členstva v EÚ, z ktorých Íri profitovali. S tým súvisí tretí odkaz írskeho referenda: každá členská krajina EÚ má spoluzodpovednosť za osudy ďalších krajín. Bývalý dánsky minister zahraničných vecí Uffe Ellemann – Jensen, odvolávajúc sa na opakované referendum o maastrichtskej zmluve v Dánsku začiatkom deväťdesiatych rokov, keď Dánom bolo povedané, a to rozhodne nie nejasnými slovami, že druhé odmietnutie by viedlo k situácií, v ktorej by Dánsko muselo úniu opustiť, odkázal Írom, že ich rozhodnutie bude treba rešpektovať, ale nemožno im dovoliť, aby zastavili proces rozširovania. Predseda írskej vlády Bertie Ahern nie náhodou po ohlásení výsledkov referenda povedal, že rozhodnutie Írov predstavuje „vrelé privítanie našich priateľov zo strednej a východnej Európy v únii“. Veď bolo by naozaj obrovským historickým paradoxom, keby práve krajina, ktorá najviac profitovala zo vstupu do EÚ, zabránila vstupu krajín, ktoré sú na tom vari ešte horšie, než bolo Írsko pred tridsiatimi rokmi. Na to nadväzuje štvrtý odkaz írskeho referenda – Európska únia bola založená na princípe solidarity a iba na tomto princípe môže prežiť do budúcnosti. Kto tento princíp nerešpektuje, nemôže byť súčasťou únie. Piatym poučením z írskeho referenda je, že uplatňovanie demokratických princípov v takom komplikovanom spoločenstve štátov, národov a regiónov, akým je EÚ, kladie veľké nároky na predvídavosť a zodpovednosť politických elít, na schopnosť politikov vžiť sa do pocitov, nálad a záujmov nielen vlastných spoluobčanov, ale aj do túžob a záujmov občanov iných krajín. Veď negatívny výsledok prvého referenda je aj dôsledkom podcenenia jeho prípravy írskou vládou i Európskou komisiou. Dvojité írske referendum priam dramaticky ukázalo, aká dôležitá je dôkladná informovanosť občanov o zmysle rozširovania EÚ, o zásadách a pravidlách jej fungovania, o hodnotách, na ktorých je toto veľké spoločenstvo postavené. Ako kľúčové sa napokon ukázalo, že Íri sa oboznámili s dôsledkami svojho rozhodnutia nielen pre seba, ale i pre iné, vzdialené národy, že sa stali empatickými voči „tým druhým“ a že sa uvideli aj očami „tých druhých“ v prípade, ak by im znemožnili vstúpiť do EÚ. Obraz seba samých ako egoistov, ktorí profitovali z členstva v EÚ, ale nedopriali jej výhody iným, bol zrejme rozhodujúcim momentom zlomu v uvažovaní Írov. Mnohí z nich si zrejme uvedomili, že sa môžu stať faktickým vykonávateľom vôle rôznorodých skupín odporcov rozšírenia EÚ v jej jednotlivých členských krajinách, ktorí si budú potmehúdsky medliť ruky, že historická zodpovednosť za zmarenie rozšírenia nepadne na nich, ale na Írov. Pestrá paleta záujmov Pre Slovensko je dobré, že Íri napokon dokázali, že nie sú národom nezodpovedných egoistov a ignorantov. Ale to isté sa očakáva aj od Slovákov v súvislosti s naším vstupom do EÚ. Prirodzene, aj mi máme svoje národné záujmy, ktoré chceme v EÚ presadzovať a napĺňať. A budeme pritom narážať na rovnako oprávnené národné záujmy iných. Zvládnuť túto rôznosť záujmov a rôznosť vnímania tých istých procesov v rozširujúcej sa Európskej únii, prejaviť empatiu voči partnerom, rozlišovať medzi oprávneným záujmom a egoizmom, to sú hlavné požiadavky na proces sociálneho a politického učenia sa, ktorým musia prejsť nielen politici, ale aj ostatní občania SR, ak chceme, aby sa Slovensko mohlo stať členskou krajinou EÚ a bolo v nej aj dlhodobo úspešné. To si predovšetkým vyžaduje dobre sa vyznať v príčinách odlišných názorov a záujmov „tých druhých“ v EÚ, otvorene a seriózne o nich informovať slovenských ľudí, a nie pri každej príležitosti lacno nadávať na bruselskú byrokraciu, čo sa stalo trápnym klišé časti politikov i žurnalistov ešte pred naším vstupom do EÚ. Úspech v EÚ predpokladá, že budeme schopní pozrieť sa na seba aj očami iných a neurážať sa, že vedia, píšu a diskutujú napríklad o slovenskej korupcii, o problémoch s integráciou Rómov do väčšinovej spoločnosti, o prešľapoch našich politikov, či o prejavoch rasizmu pri futbalovom zápase Slovenska s Anglickom. Schopnosť analyzovať reálne záujmy a nálady a ich pozadie doma i v iných členských krajinách EÚ, hľadanie a nachádzanie spojencov na presadenie svojho stanoviska a zároveň pripravenosť robiť kompromisy v mene historického projektu rozšírenia EÚ, široká informovanosť občanov o čo pri tom-ktorom rozhodnutí ide, to sú základné predpoklady úspechu Slovenska v európskej politike.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984