Reklama

Absolútny pat

Toto označenie presne vystihuje predvolebnú situáciu v Rakúsku. Aktuálny stav: socialisti 37, ľudovci 36, slobodní 13, zelení 12. Dva rovnako silné bloky, vyrovnané súboje tak o prvé, ako o tretie miesto. Všetko je otvorené a rozhodnúť môžu aj najmenšie maličkosti.
Počet zobrazení: 1048

Toto označenie presne vystihuje predvolebnú situáciu v Rakúsku. Aktuálny stav: socialisti 37, ľudovci 36, slobodní 13, zelení 12. Dva rovnako silné bloky, vyrovnané súboje tak o prvé, ako o tretie miesto. Všetko je otvorené a rozhodnúť môžu aj najmenšie maličkosti. Voľby sa v Rakúsku tentoraz zbehli pomerne narýchlo. Po samovražednej revolúcii u jedného koaličného partnera, pravicových slobodných, bola na stole vládna kríza. Schüsselovo správne rozhodnutie Kancelár Wolfgang Schüssel dlho nevyčkával a po zvážení pozície vlastnej strany rozpustil vládny kabinet a vyhlásil predčasné voľby na 24. novembra tohto roku. Následný vývoj opäť raz potvrdil povesť W. Schüssela ako geniálneho stratéga. Úvodné týždne volebnej kampane pre ľudovcov nemohli prebiehať lepšie. Krach vládneho experimentu s pravicovými slobodnými paradoxne kancelárovi a jeho strane vôbec neuškodil. Naopak, rozhodným konaním kancelár demonštroval schopnosť zobrať v krízových časoch chod vecí pevne do vlastných rúk, demonštroval vodcovské kvality, ktoré v časoch neistoty na voličov zaberajú všade na svete, aj v Rakúsku. Reakcia verejnosti na seba nenechala dlho čakať, preferencie ľudovcov začali razantne stúpať. Slogan „Kto, keď nie on.“ presne vystihuje volebnú kampaň ľudovcov, vychádzajúcu zo stratégie „one-man-show“ kancelára Schüssela. Stratégia celkom logická a správna. W. Schüssel predstavuje v aktuálnej ponuke kandidátov najsilnejšiu politickú osobnosť s bohatými skúsenosťami z dlhoročného pôsobenia v najvyšších štátnych funkciách. Okrem toho v kampani plne pôsobí „kancelársky bonus“, teda fakt, že samotná pozícia úradujúceho šéfa exekutívy zabezpečuje lepšiu východiskovú pozíciu pre volebný súboj. V tomto zmysle je strategickým cieľom kampane ľudovcov zúženie základného obrazu volebnej kampane na personálny duel dvoch kancelárskych kandidátov. V takomto priamom osobnom súboji je kandidát ľudovcov v porovnaní so sociálnodemokratickým rivalom jasným favoritom. Pomalší štart socialistov Nečakané vyhlásenie predčasných volieb zastihlo socialistov evidentne nepripravených. Napriek priaznivým východiskovým podmienkam sa červená kampaň nie a nie rozbehnúť. „Kontajner“, volebná centrála socialistov, postavená v centre Viedne na parkovisku pred budovou strany, musel od začiatku zápasiť s hlavným problémom svojej kampane: kancelárskym kandidátom Alfredom Gusenbauerom Najväčším problémom Gusenbauera je čas. Napriek dvojročnej intenzívnej práci sa predsedovi sociálnych demokratov nepodarilo celkom zbaviť imidžu straníckeho aparátnika. Predčasné voľby mu skrátili čas potrebný na vybudovanie profilu politika-štátnika, ktorý dokáže prevziať na vlastné plecia zodpovednosť za osud krajiny, ktorý by bol reálnou alternatívou voči kancelárovi Schüsselovi. Tento problém dokresľuje skutočnosť, že politických komentátorov pomerne dlhý čas zamestnávala jedna otázka: „Má Gusenbauer dostatok charizmy?“ Poznanie situácie viedlo stratégov socialistov k rozhodnutiu siahnuť hlbšie do vrecka a angažovať pre kampaň svetovú elitu politického marketingu. Do pozície hlavného analytika voličského trhu a strategického poradcu kampane bol povolaný Stanley Greenberg, člen legendárneho tímu Billa Clintona z roku 1992, ktorý figuruje na výplatných páskach klientov ako Tony Blair, Ehud Barak či Gerhard Schröder. Greenberg sa takisto nemalou mierou podieľal na 47-percentnom triumfálnom víťazstve viedenskej sociálnej demokracie v minuloročných komunálnych voľbách. „Vytvorte mu (Gusenbauerovi) tím,“ bolo jedno z prvých odporúčaní, ktoré Greenberg predložil vedeniu socialistov. Samozrejme, nevyvolalo vlnu nadšenia, no jeho čiastočná realizácia nakoniec priniesla pozitívny zvrat v kampani červených. Proti silnému Schüsselovi sa socialistom podarilo vyrukovať s dvoma personálnymi tromfami. Top-diplomat W. Petritsch ako potenciálny minister zahraničných vecí, ale najmä Josef Broukal ako minister technológie, vedy a výskumu spôsobil vo volebných centrálach súperov ťažké hlavybolenie. Broukal, ešte pred pár dňami „starmoderator“ televíznych novín ORF a prakticky ich najpopulárnejšia tvár, nečakane ohlásil vstup na kandidátku sociálnych demokratov. Červeným sa tak podarilo dostať na svoju stranu osobnosť s mimoriadne vysokým kreditom a sympatiami verejnosti. Okrem toho, týmto ťahom prevzali iniciatívu v kampani, dodali jej moment prekvapenia, iskru a atraktivitu a čo je hlavné, získali pozitívne titulky. Rozhodujúce však je, že tematicky slabá kampaň sa rozhoduje v personálnej rovine. A tu sa podarilo socialistom prečísliť ľudovcov na teritóriu, na ktorom mali voľby rozhodnúť vo svoj prospech. Sedemstotisíc voľných voličov Súboj medzi socialistami a ľudovcami je v podstate o tom, kto na svoju stranu získa viac z koláča sklamaných voličov „ťažko nabúranej“ strany slobodných. Podľa analytikov je ich „voľne k dispozícii na trhu“ okolo sedemstotisíc a väčšie šance sa prisudzujú ľudovcom kancelára Schüssela. Prezentovali už aj konkrétnu iniciatívu: minister vnútra E. Strasser informoval o sprísnení azylových kritérií pre prisťahovalcov. Socialisti naopak svojimi personálnymi ponukami vôbec v týchto vodách nelovia. W. Petritsch a J. Broukal oslovujú najmä mestských, vzdelanejších, liberálnejších voličov a nie „robotnícku“ klientelu, ktorú by mali socialisti od slobodných získať späť. Tento postup im síce môže pomôcť v boji o prvú priečku, ale v konečnom dôsledku odoberie hlasy najmä zeleným a môže zmariť väčšinu červeno-zeleného bloku. Keď sa volebná súťaž mediálne zúži na duel dvoch kancelárskych kandidátov, majú to strany druhého sledu veľmi ťažké. Stávajú sa mediálne neviditeľné. V prípade Rakúska je táto situácia paradoxná, pretože pri takom tesnom súboji o prvú priečku o faktickom víťazovi s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne tretia najsilnejšia strana. O toto miesto vedú vyrovnaný súboj pravicoví slobodní a ľavicoví zelení. Reálnym cieľom kampane slobodných je zastaviť voľný pád ich preferencií. Do čela strana postavila mladého a sympatického M. Reichholda, ktorý je však pre klasickú klientelu slobodných až priveľmi mäkký a nevýrazný. Po stabilizácii preferencií sa strana chce sústrediť na „isté“ témy slobodných: kritika EÚ a rozširovania, Temelín, Benešove dekréty. Zelení vstúpili do boja v pomerne priaznivých podmienkach, ich pozícia je stabilizovaná na relatívne vysokej úrovni, podporu majú najmä u mestských voličov mladšej generácie. Medzi študentmi sú dokonca najsilnejšou stranou. Kampaň je podľa vzoru nemeckého brata postavená na silnej osobnosti profesora ekonómie a predsedu strany A.v.d.Bellena. Zelení majú jasný volebný cieľ, zlomiť pravicovú väčšinu a vstúpiť po úspešných voľbách do ľavicového červeno-zeleného vládneho bloku. Tematicky prázdna kampaň? Okrem toho, že rakúska kampaň je neuveriteľne vyrovnaná, je aj tematicky vyprázdnená. Tak aspoň tvrdia pozorovatelia. Vôbec to však neznamená, že by strany neprezentovali svoju agendu a posolstvá. V červených dresoch tak nastupuje zápas o „férové šance pre všetkých“, pretože „ide o človeka“, o „perspektívne pracovné miesta, dôstojné dôchodky a zdravotnú starostlivosť pre všetkých“. V čiernych dresoch konzervatívcov je to one-man-show kancelára Schüssela, ktorý pod sloganom „Kto, keď nie on“ garantuje „kontinuitu, kompetenciu a stabilitu“ a zamedzí nástupu „červeno-zeleného experimentu“. Modré dresy pravicových slobodných reprezentujú „reformný motor krajiny“ a „neoblomného obhajcu rakúskych národných záujmov“, no a zelení „sociálno-ekologicky orientované reformy, vzdelanostnú ofenzívu a skutočné zrovnoprávnenie postavenia žien“. Ani jednej zo strán sa však nepodarilo „pretlačiť“ niektorú zo svojich tém do centra pozornosti médií a verejnosti. A tak dominantnou témou volieb ostáva duel dvoch kancelárskych kandidátov. V takomto klasicky personalizovanom súboji sa rozhodujúci účinok pripisuje tradične televíznym súbojom. V súboji Schüssel verzus Gusenbauer je prvý jasne menovaný papierovým favoritom s nekonečnými skúsenosťami z volebných štúdií. V prospech A. Gusenbauera môže však zahrať práve faktor podceňovaného kandidáta, ktorý prekvapí, podľa vzoru Edmunda Stoibera v Nemecku alebo Georgea Busha v USA. Okrem toho má kandidát socialistov v rukáve opäť dva tromfy. S Josefom Broukalom má na svojej strane poradcu, ktorý pozná televízne štúdio ako vlastnú dlaň a dokonale ovláda všetky triky, ako zapôsobiť cez televízne obrazovky v čo najlepšom svetle. Po druhé, S. Greenberg je poradenskou elitou v krajine, v ktorej sú televízne duely inštitúciou samou osebe a ktorým sa venuje na európske pomery nepredstaviteľná miera prípravy. O dôležitosti, akú pripisuje televíznym konfrontáciám, hovorí aj legenda, podľa ktorej dva dni pred televíznymi duelmi svojich klientov zatvára do hotelovej izby a pripravuje ich. Podľa odhadov investujú strany do tohtoročnej volebnej kampane zhruba 50 miliónov eur, čo je viac ako dve miliardy slovenských korún. Aj Rakúsko teda potvrdzuje skutočnosť, že volebné kampane sú v západných demokraciách čoraz drahším špásom. Napokon ide o moc. To, kto svoje prostriedky vynaložil efektívne, a kto nie, sa dozvieme najneskôr 24. novembra večer. Kampaň vstúpila do finálnej horúcej fázy a všetko je stále otvorené.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama