Robert Fisk - Ako umlčať kritikov jedným slovom

Ešte že existujú izraelské noviny! Kde inde by ste inak našli také odvážne odsúdenie brutálneho zaobchádzania s Palestínčanmi? Kde inde by ste sa mohli dozvedieť, že Moše Jaalon, nový veliteľ armády, charakterizuje „palestínsku hrozbu“ ako „podobnú rakovine – je veľa druhov riešení na mnohé druhy prejavov choroby. Teraz aplikujem chemoterapiu“. Kde inde by sme si mohli prečítať, že predseda izraelskej strany Herut Michael Kleiner povedal: „Za každú našu obeť, musí byť tisíc mŕtvych Palestínčanov.“ Kde inde by sme si mohli prečítať, že Eitan Ben Eliahu, bývalý veliteľ vzdušných síl, vyhlásil: „Možno budeme musieť znížiť počet Palestínčanov žijúcich na ich územiach.“ Ako inak by sme mohli spoznať výrok nového šéfa Mossadu, izraelskej tajnej služby, a blízkeho priateľa premiéra Šarona, generála Meira Dagana, že verí v „likvidačné jednotky“. Ostatní členovia Mossadu ho považujú za hrozbu, lebo „ak Dagan prinesie svoju morálku do Mossadu, Izrael sa môže stať krajinou, v ktorej by nechcel žiť ani jeden normálny Žid“. Všetko toto si môžete prečítať iba v Maarive, Haaretzi alebo Jediot Ahronote, pretože vo väčšej časti západnej tlače sa vedie vražedná kampaň proti každému novinárovi a aktivistovi, ktorý sa odváži kritizovať izraelskú politiku alebo tých, čo ju formujú. Mnohoúčelový pojem antisemitizmus sa používa čoraz častejšie proti komukoľvek. I proti ľuďom, ktorí kritizujú zákernosť palestínskych bombových útokov presne tak ako krutosť opakovaného izraelského zabíjania detí. Daniel Pipes a Martin Kramer z organizácie Fórum Stredného východu spravujú internetovú stránku, na ktorej zverejňujú akademikov, čo vraj prejavili „nenávisť voči Izraelu“. Jeden z ôsmich profesorov na tejto listine spáchal neodpustiteľný hriech – podpísal petíciu na podporu palestínskeho profesora Edwarda Saida. Kritike sa nevyhla ani Univerzita Severnej Karolíny. Vraj preto, že uchádzači o štúdium mali medzi odporúčanou literatúrou korán. Rovnako dopadol i Harward, kde študenti, tak ako ich kolegovia na mnohých iných amerických univerzitách, požadovali, aby ich spolužiaci prestali investovať do firiem predávajúcich zbrane Izraelu. V niektorých prípadoch americké univerzity začali robiť kroky smerujúce k zablokovaniu prístupu študentov k všetkým záznamom o ich investičných aktivitách. John Pilger vytvoril pre Carlton Television program zvaný Palestína je stále udalosťou. Je objektívny v každom svojom historickom detaile, ako historický poradca na ňom spolupracoval jeden ľavicový izraelský akademik. Ale Carltonov vlastný šéf, Michael Green, vyhlásil, že dokument bol, „pokiaľ ide o objektívnosť, tragédiou pre Izrael“. Čo myslel pod tragédiou? A tak ostáva len na ľuďoch ako Uri Avneri z Izraela, aby vyhlásili, že „Šaronova vláda je obrovským laboratóriom na rastúci vírus antisemitizmu“. Plným právom hovorí, že označovaním tých, čo odsudzujú perzekúciu Palestínčanov, za antisemitov „sa z toho slova vyberá osteň a dáva sa mu niečo ako zdanie rešpektovateľnosti“. Môžeme byť však trochu pokojnejší. Dvadsaťosem akademikov podpísalo petíciu odsudzujúcu vojnové zbrojenie Georgea Busha a izraelskú podporu vojne. Varovali, že izraelská vláda môže plánovať vojny proti ľudskosti voči Palestínčanom vrátane etnických čistiek. Pripísal pán Pipes mená týchto dobrých mužov a žien na svoj nenávistný zoznam? Samozrejme, že nie. Všetci z nich sú totiž Izraelčania pôsobiaci na izraelských univerzitách.