Lula - postrach a nádej

Ulice Sao Bernarda di Campo v priemyselnej zóne Sao Paula sa začiatkom októbra opäť zaplnili pracovníkmi metalurgického priemyslu, aby privítali odborového lídra, ktorý v roku 1980 stál na čele najväčšieho štrajku metalurgického priemyslu v Sao Paule.
Počet zobrazení: 924

Ulice Sao Bernarda di Campo v priemyselnej zóne Sao Paula sa začiatkom októbra opäť zaplnili pracovníkmi metalurgického priemyslu, aby privítali odborového lídra, ktorý v roku 1980 stál na čele najväčšieho štrajku metalurgického priemyslu v Sao Paule. O dvadsaťdva rokov neskôr sa ten istý strojvodca a odborár stal na štvrtý pokus prezidentom deviatej najväčšej ekonomiky na svete, keď s obrovskou prevahou porazil svojho rivala, favorita súčasného prezidenta Cardosa, sociálneho demokrata Josého Serru. Víťazstvo Lulu da Silva a Strany pracujúcich (PT) v brazílskych prezidentských voľbách je prevratnou udalosťou v politických dejinách Latinskej Ameriky, ktorú možno porovnať iba s víťazstvom Salvadora Allendeho a Ľudovej jednoty v Čile v sedemdesiatych rokoch. Priepastné rozdiely I keď je Brazília krajinou s obrovským prírodným bohatstvom, rozvinutým leteckým, vojenským a farmaceutickým priemyslom, zároveň patrí medzi štáty s najväčšími sociálnymi rozdielmi na svete. Dvadsať percent najbohatších ľudí v Brazílii vlastní majetok v hodnote 64,1 percenta celkových príjmov krajiny, kým pätine najchudobnejších zostáva 2,2 percenta. Z celkového počtu 170 miliónov obyvateľov ich žije pod hranicou chudoby 53 miliónov. Jeden z najvážnejších sociálnych problémov predstavuje tiež vlastníctvo pôdy. Napriek tomu, že v krajine je 182 miliónov nevyužitých hektárov pôdy, 4,5 milióna roľníkov prežíva bez toho, aby vlastnilo čo len jediný hektár. Vážnou krízou trpí aj finančný systém. Verejný dlh predstavuje 62 percent HDP, čo je najviac za posledných 91 rokov. Dvadsať miliárd amerických dolárov sa stratilo v dôsledku úniku kapitálu, ďalších tridsať sa vynaložilo na splatenie úrokov zahraničného dlhu, ktorý za prezidentovania Fernanda Henriquea Cardosa vzrástol zo 148 na 250 miliárd dolárov. Tieto fakty sú dedičstvom dvadsiatich rokov neoliberálnej politiky a model sa už ďalej nedá udržať. Dominantný sociálny a ekonomický blok sa rozpadol, čo viedlo k dopytu po zmene medzi veľkou časťou populácie. Nemožno sa preto čudovať, že piati zo šiestich prezidentských kandidátov boli socialisti a v ankete realizovanej firmou IBOPE sa pred rokom vyslovilo za socialistickú revolúciu 55 percent brazílskeho obyvateľstva. Zmena postoja Lula da Silva išiel do súboja s jasnou víziou pre Brazíliu. Najväčší dôraz kládol na sociálnu transformáciu krajiny a reformu poľnohospodárstva s cieľom dať prácu nezamestnaným roľníkom, sfunkčniť opustené haciendy a nakŕmiť milióny hladujúcich. Stal sa však najväčším postrachom medzinárodných finančných inštitúcií, zahraničných investorov a kapitálových trhov. Hlavné útoky prichádzali najmä zo zahraničia. Americký veľkopodnikateľ George Soros, ako i významné zahraničné investičné banky (napríklad J. P. Morgan) už niekoľko mesiacov vopred šírili katastrofické scenáre o hospodárskom vývoji v Brazílii. Vzbudzovali obavy zo znehodnotenia brazílskeho realu, zvýšenia rizikového stupňa investovania v krajine alebo z celkového hospodárskeho kolapsu v prípade, ak vo voľbách vyhrá Lula. Ten si však dokázal získať na svoju stranu podnikateľské kruhy. Keď v 70. rokoch Lula vstupoval do politiky, vyznamenal sa ako odborár, ktorý pred zamestnávateľmi horlivo ochraňoval práva svojich kolegov, metalurgických pracovníkov v automobilke v Sano Paule. Počas volebnej kampane v roku 1989, keď kandidoval za prezidenta Brazílie, nadobudlo vysokú symboliku vyhlásenie jedného z najznámejších brazílskych veľkopodnikateľov Maria Amata: „Ak tento ľavičiar vyhrá voľby, osemstotisíc podnikateľov odíde z krajiny.“ O trinásť rokov neskôr sa situácia úplne zvrtla. Lula vstúpil do volieb s výraznou podporou viac ako päťsto najvýznamnejších predstaviteľov podnikateľského sektora, voči ktorým kedysi vystupoval. Eugenio Staub, prezident spoločnosti Gradiente (patrí medzi najväčších výrobcov televíznych prijímačov), vyhlásil, že už vyše dvadsať rokov je dobrým priateľom Josého Serru, no voliť bude Lulu, lebo ho považuje za veľkého štátnika a jediného politika schopného diskutovať so všetkými sektormi spoločnosti. Lulove negociačné schopnosti vysoko ocenili aj mnohí ďalší. Jedným z hlavných dôvodov zmeny postoja podnikateľov je fakt, že súčasný prezident Henrique Cardoso veľmi zanedbal podnikateľský sektor. Lula, v určitom slova zmysle považovaný za nacionalistu, je pre nich zárukou, že sa oživí a ochráni domáca produkcia. Z toho istého dôvodu dosiahol podporu aj tradične konzervatívnych kruhov, akým je napríklad sektor poľnohospodárstva. Kým podpora Lulovi bola kedysi medzi podnikateľmi hanbou, dnes sa zmenila na synonymum modernosti. Nový vietor Víťazstvo Lulu v prezidentských voľbách je významné aj z toho hľadiska, že ide o výraznú porážku neoliberálneho modelu a o výhru nového typu ľavice, odlišnej nielen od tradičného byrokratického modelu marxistickej strany, ale aj od klasickej sociálnej demokracie. Ide o modernú ľavicu schopnú rozvíjať sa v rámci globálneho kapitalizmu. Strana pracujúcich (PT), založená robotníckou triedou, dokázala realizovať to, po čom ľavica vždy túžila: fungovať ako historický blok spolu so sociálnymi hnutiami, odborovými zväzmi, ľudovými spoločenstvami, roľníkmi bez pôdy, intelektuálmi, umelcami a tak ďalej. Práve z tohto dôvodu sa PT stala stranou s mimoriadne vysokou občianskou podporou a jednou z najväčších socialistických organizácií na svete. Princípy ako etika v politike, sociálna politika ako priorita a alternatíva spravodlivejšej a solidárnejšej Brazílie urobili z PT vládnucu stranu v piatich brazílskych štátoch a 182 mestách. V týchto oblastiach sa výrazne zlepšila životná úroveň ľudí, znížila sa miera korupcie a čo je najdôležitejšie, zmenil sa štýl politiky. Iniciatívy ako založenie „banky ľudu“, programy minimálnej mzdy alebo participačný rozpočet zohrali významnú úlohu v demokratizácii miest ovládaných PT a v zlepšení spoločenských kontrolných mechanizmov nad verejnými zdrojmi. Dlhodobý trend? To všetko naznačuje, že vďaka víťazstvu Lulu da Silva môže byť Brazília iná. Iná však môže byť aj Latinská Amerika. Víťazstvo ľavice v Brazílii pootvorí dvere progresívnemu obratu v latinskoamerickej politike, ktorého svedkami sme boli aj v Bolívii, kde pred niekoľkými mesiacmi získal v prezidentských voľbách indiánsky líder Evo Morales a jeho Hnutie za socializmus 22 percent hlasov, a v Uruguaji, kde sa zdá Široký front - Progresívna cesta na čele s Tabarém Vázquem možným víťazom prezidentských volieb začiatkom budúceho roka. Pokračovanie v tendencii by znamenalo novú rovnováhu síl v Latinskej Amerike. Umožnilo by to kritické prehodnotenie iniciatív, ako je napríklad Americká zóna voľného obchodu (FTAA), ktorú doteraz poslušne prijali všetky latinskoamerické vlády a ktorú Lula považuje za „pripojenie k Spojeným štátom“. Amerika potrebuje novú ľavicu, ktorá by prekonala staré organizačné a politické modely platné v minulosti. Brazílska Strana pracujúcich je už po dlhé roky zárukou inovácie a konkrétnym príkladom toho, že sa dá vládnuť cez posilnenie participácie, sociálnej spravodlivosti a demokracie. Nádej kontinentu sa znovuzrodí v Brazílii.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984