Reklama
Reklama

Pomýlená harmonizácia

Minister financií Ivan Mikloš nám v sobotu oznámil, že pripravil ,,náročný, ale pravdivý rozpočet“ na rok 2003. Úsilie udržať rozpočtový schodok pod hranicou piatich percent HDP je vcelku chvályhodná. Slovensko je zadlžené až po uši a k 400 miliardovej sekere na budúci rok aj tak pribudne ďalších 56 mld.
Počet zobrazení: 929

Minister financií Ivan Mikloš nám v sobotu oznámil, že pripravil ,,náročný, ale pravdivý rozpočet“ na rok 2003. Úsilie udržať rozpočtový schodok pod hranicou piatich percent HDP je vcelku chvályhodná. Slovensko je zadlžené až po uši a k 400 miliardovej sekere na budúci rok aj tak pribudne ďalších 56 mld. V danej situácii je zrejmé, že treba šetriť. Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Ak sa však na vec pozrieme optikou radového občana, tak sa nám tieto tézy ukážu v celkom inom svetle. Človek počúvajúci už trinásť rokov reči o reformách a uťahovaní opaskov sa môže oprávnene spýtať: Prečo musím šetriť ja, keď sa v tejto krajine dosiaľ nikto z mocných veľmi netrápil tým, ako šetriť zo štátneho? Na začiatku bol experiment s kupónovou privatizáciou, z ktorej profitovali iba „finanční žraloci“, ale občania z nej mali zväčša len odrobinky. Potom sa konal predaj majetku za korunu „dobrým podnikateľom mečiarovcom“ a napokon sa privatizovali strategické podniky. Napriek tomu, že všetky doterajšie vládne garnitúry rozpredali prakticky celý štátny majetok, je Slovensko stále v červených číslach. „To sú ale paradoxy,“ povedal by možno známy dramatik. V našom prípade však nejde o hru, lebo dôsledky tohto šafárenia pociťuje každý jeden z nás. Pritom ľudia dokážu pochopiť, že ak chceme lepšie žiť, tak sú reformy nevyhnutné, lebo k tomuto cieľu môžeme dospieť iba prostredníctvom výkonnejšej ekonomiky. Stačí im to len zrozumiteľne vysvetliť. Vláda však mlčí a väčšiu pozornosť venuje škrtom ako projektom zabezpečujúcim hospodársky rast. To dnes nie je akosi v móde. A tak sme svedkami, že peniaze sa budú, tak ako vždy, žmýkať z nás. Napríklad aj pod pláštikom harmonizácie nepriamych daní s legislatívou EÚ. Tá údajne od nás žiada, aby sme zbližovali hornú a dolnú sadzbu DPH. Takýto krok nám však nepredpisuje nijaká smernica EÚ. Pravda je taká, že vláda, aby udržala rozpočtový schodok musí niekde hľadať zdroje. Našla ich prostredníctvom zvýšených príjmov z DPH. Priblíženie oboch sadzieb o tri percentá má priniesť zhruba tri miliardy korún. No zvýšenie a zníženie nemusí byť vždy to isté. V zníženej desaťpercentnej sadzbe sa totiž nachádzajú položky, ako sú potraviny, teplo a noviny. Zdraženie týchto položiek spolu s ďalším avizovaným rastom cien sa dotkne najmä slabších sociálnych vrstiev s nižším príjmom. Takže summa summarum nejde o nijakú harmonizáciu, ale o úsilie plátať diery. A tak by to bolo treba povedať aj ľuďom a nie ich balamutiť s EÚ. Tá je v tom znovu nevinne. Podobne nás vládni predstavitelia ovplyvnení externými zamestnancami Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu presviedčajú, že ak chceme ísť do EÚ, musíme znížiť deficit pod tri percentá z HDP. Zabúdajú spomenúť, že to platí v prípade nášho vstupu do menovej únie, a ten je ešte v nedohľadne...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama