Reklama
Reklama

Židovská rodina

Odev Žido
Počet zobrazení: 1183

Odev Židov Podľa Genezis bol svet stvorený oddelením živlov. Aby bol rešpektovaný poriadok zavedený Bohom, bolo treba dodržiavať toto oddelenie, inak by svet opäť upadol do chaosu. Preto mali Židia zakázané siať dva druhy zmia spoločne, vrúbľovať jeden druh rastliny na druhý, krížiť dva druhy zvierat, orať so záprahom vola a osla a miešať v jednej tkanine vlnu s ľanom. Ša´atnez - zmiešaný materiál -- označuje látku, ktorá obsahuje zmes vlny a ľanu, teda je podľa biblického zákona zakázaná. Táto kombinácia materiálov, ktoré Židia nesmú nosiť, je jedným z príkladov tzv. rôznych druhov, o ktorých sa súdi, že sa vzájomne vylučujú. Oblečenie sa teda riadi istými halachickými pravidlami, čo platí najmä o prikrývke hlavy. Aj keď to biblický zákon nepredpisuje, bolo prikrytie hlavy pri modlitbe považované v dobe Taludu za chvályhodné. Mudrci boli hrdí na to, že kvôli šchine (Božej prítomnosti) nad hlavou, nikdy neprešli bez prikrývky hlavy ďalej než do vzdialenosti štyroch lakťov. Od stredoveku sa medzi Aškenazim a medzi Sefardim stalo prikrytie hlavy zvykovým znakom mužskej zbožnosti. U žien bolo prejavom skromnosti, ale u vydatých žien aj prejavom vernosti. Cieľom bolo skryť vlasy, pretože sa považujú za zvodné a pohľad na ne muža rozptyľuje pri náboženských povinnostiach. Žena išla po svadbe do rituálneho kúpeľa, kde jej oholili hlavu a nasadili čepiec. Neskôr, keď vlasy znova narástli, si väčšina žien už hlavu neholila, lebo podľa Zákona sa má páčiť svojmu manželovi. Dĺžku vlasov upravovala len natoľko, aby sa zmestili pod parochňu. Obnaženie hlavy sa spájalo s ľahkovážnosťou. Niektoré reformné synagógy síce prikrývky hlavy nevyžadovali, ale modlitba s neprikrytou hlavou v synagóge bola pre svoju podobnosť s kresťanskou praxou označovaná za chukat ha-goj (zvyk nežidov). Dodnes nosia veriaci Židia prikrývku hlavy (kipu alebo klobúk) ako prejav vernosti tradícií pri modlitbe, štúdiu Tóry, požehnaní po jedle, pití a podobne. Najznámejšou je u mužov kipa (hebr.) alebo aj jarmulka (poľ.) či kopl (jid.), ktorá sa bežne nosí od 18. storočia. Môže byť ušitá zo štyroch, ôsmich a viac dielov, najčastejšie z plátna, saténu, hodvábu alebo zamatu. Býva čierna, ale môže byť aj inej, väčšinou tlmenej farby. Biela je vyhradená pre veľké sviatky. V niektorých komunitách je populárna pletená alebo háčkovaná kipa, akú nosia študenti ješivy, ktorí sa hlásia k sionistickému hnutiu. Mužské prikrývky hlavy mali najrozmanitejšie podoby. S mierou asimilácie (skôr vonkajšej než vnútornej) sa obmieňala i táto odevná súčiastka. Nebola dôležitá jej podoba, ale jej význam a obsah. Cylinder, ktorý nosili nemeckí Židia do synagógy, ukazuje viac než zvyk, viac než sebou uložený rešpekt pred Bohom. Bol totiž tiež znamením strnutia srdca. (Emil Schorsch) Poľskí Židia s obľubou nosili cez kipu ešte streimel, zamatovú čiapku osadenú v kunej alebo sobolej kožušine. Streimel mohol byť aj kožušinový klobúk s rozlične širokou strieškou a s plsteným dienkom. Medzi asimilovanými Židmi bol najčastejšou prikrývkou hlavy klobúk. Vydaté ženy si hlavu prikrývali najčastejšie šatkou, väčšinou štvorcovou, preloženou po uhlopriečke a uviazanou vzadu. Jej okraje bývali ozdobené čipkou, niekedy výšivkou. Mnohé ženy nosili parochňu, niekedy klobúk či čepiec. Rozdiely v prikrývkach hlavy žien rôzneho spoločenského postavania či už z pôvodného alebo asimilovaného prostredia neboli, líšili sa len v miere používania.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama