História skinheads u nás, (2. časť)

Na Slovensku paradoxne ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny z niekdajšieho Československa. U nás najznámejšia punková skupina začiatku 90. rokov Zóna A bola so svojou skladbou Cigánsky problém, iniciátorom niekoľkých pogromov proti rómskemu obyvateľstvu najmä na území hlavného mesta. O tom, že sa táto skladba stala v kruhoch pravicových skínov kultovou, svedčí aj to, že neskôr jej cover-verziu prevzali Juden Mord. Líder skupiny Zóna A v knihe Punk´s not dead dokonca v reportáži o slovenskej punkovej scéne po prvýkrát spomína aj meno jednej z najznámejších nacionalisticky orientovaných hudobných skupín na Slovensku hlásiacich sa k hnutiu Skinheads - Krátky proces. Po páde železnej opony v Bratislave prvýkrát koncertuje aj punková legenda z VB - The Exploited. Koncert sa uskutočnil v bratislavskom PKO zúčastnilo sa na ňom niekoľko stoviek priaznivcov tohto hudobného štýlu z celej republiky a okolitých krajín spolu s priaznivcami hnutia Skinheads. Keď si ich spevák skupiny počas koncertu všimol, vyslal smerom k nim šťavnatú poznámku, a hoci mu málokto rozumel, boli skinheadi nakoniec z koncertu vyštvaní. Začína sa éra novoromantickej českej skupiny Oceán (neskôr Shalom), ktorá otvorene sympatizuje s judaizmom a to tak symbolikou, ako aj textami a koncertuje niekoľkokrát aj v Bratislave. Na jej koncerty začínajú postupne chodiť provokovať mladí skinheadi, ktorí vzišli z prostredia tvrdej elektronickej scény (Electronic Body Music) a scestne chápali hudbu, ktorú dovtedy počúvali (Laibach, Front 242), a prví fanúšikovia Krátkeho procesu, ktorý začal aktívne koncertovať s kapelami z ČR. Tie na koncertoch podporujú cieľ slovenských bratov -vytvorenie samostatného slovenského štátu. V Bratislave zaznamenali prvé útoky, ktoré smerovali aj voči priaznivcom skupiny Oceán a Shalom (najmä dievčatám). Útoky voči rómskemu obyvateľstvu a zahraničným študentom sú čoraz častejšie a hoci je prívržencov hnutia minimálne množstvo, kontaktujú sa na zahraničie. V tom čase v ČR práve končí vrcholné obdobie slávy prvej skinheadskej skupiny Orlík, ktorá paradoxne nepochádzala z robotníckeho, ale skôr z intelektuálneho vysokoškolského prostredia a odštartovala celý rad ešte radikálnejších hudobných a politických skupín. Vznikom Slovenskej Republiky síce opadajú národnostné vášne voči Čechom, Havlovi a pragocentrizmu, ale tradíciou sa stávajú pochody ku hrobu prezidenta Tisu, či zoskupovanie sa pri príležitosti osláv 14. marca v Bratislave, aj keď na ne chodia z roka na rok mladšie generácie hnutia. Ultrapravičiari sa postupne začínajú zoskupovať do rôznych klubov a organizácií. Ideologicky sa vzdelávajú od starších a skúsenejších. Objavuje sa čoraz viac tzv. „skinzinov“, pribúda koncertov skupín známych len v úzkej komunite skínov. Verejnosť si nevšíma mladíkov s vyholenými hlavami, ktorých je vídať čoraz častejšie a berie to len ako ďalšiu z výstredností mládeže.