Všetky cesty vedú do San Francisca

Kalifornia je skutočne krásna krajina, má niečo pre každého. Piesočnaté pláže, scénickú pobrežnú diaľnicu (Pacific Coast Highway), ktorá ponúka výhľad na strmé útesy a oceán, vrchy vhodné na lyžovanie, vzdialené od pobrežia len pár hodín, a vo vnútrozemí nájdete i púšť
Počet zobrazení: 1438

Kalifornia je skutočne krásna krajina, má niečo pre každého. Piesočnaté pláže, scénickú pobrežnú diaľnicu (Pacific Coast Highway), ktorá ponúka výhľad na strmé útesy a oceán, vrchy vhodné na lyžovanie, vzdialené od pobrežia len pár hodín, a vo vnútrozemí nájdete i púšť. To som ešte nespomenula King’s Canyon s preslávenými sekvojami. Kalifornia je najľudnatejší štát USA, teda má najviac zástupcov v Snemovni reprezentantov (House of Reprezentatives), a iste ste počuli aj o Sillicon Valley, kde sa koncentruje počítačový priemysel, ktorý je jedným zo zdrojov kalifornského bohatstva. Áno, tento štát je zároveň najbohatší z únie. Známe je i tunajšie poľnohospodárstvo, vyváža sa odtiaľto ovocie a zelenina. Navyše ovocné sady pôsobia nesmierne malebne a dotvárajú tak nádhernú prírodnú scenériu. Kalifornia má tiež imidž zasľúbenej krajiny hippies, ktorí rozpútali v šesťdesiatych rokoch cestovnú horúčku – každý chcel byť zrazu tam, kde sa to deje, konalo sa tu množstvo happeningov, študentské mestečko v Berkley si dlhé roky uchovalo povesť rebelantstva, no atmosféra lásky a kvetinových detí priniesla so sebou rozkvet drogovej kultúry. Iste si pamätáte aj na nepokoje, ktoré sa pred pár rokmi skončili rabovaním obchodov a požiarom v centre Los Angeles. Nasledovali potom, ako polícia neprimerane zakročila voči Rodneymu Kingovi len preto, že bol čiernej pleti: Túto bitku náhodou zachytili na kameru. L. A. je skutočne vriaci kotol, v ktorom sa mieša glamour, zločin, idylka, umenie, gýč, bohatstvo a bieda. Niekedy to môže byť asi dosť explozívna zmes, ale ochutnávka, ktorú som dostala ja, bola veselá a nadchla ma svojou pestrosťou. Pestrofarebná zmes Los Angeles, mesto anjelov a celuloidových snov. Mňa privítalo celkom prozaicky. V letných mesiacoch je známe najmä svojím smogom, a tak prvá vec, ktorú som videla, bola mohutná vrstva emisií nad celým údolím, v ktorom sa mesto nachádza. Najhoršie je to však v San Fernando Valley a v okolí Hollywood Hills, pretože oblasť je úplne uzavretá, a tento problém znásobuje inverzia. V pobrežných oblastiach je naopak vynikajúca klíma vďaka neustálemu prúdeniu vzduchu od Pacifiku. Najkrajšou časťou mesta, ktorú som navštívila, bola zrejme Santa Monica. Má flair európskych letovísk, kopec chodcov, maličké hotelíky a reštaurácie, nádhernú pláž. Trochu južnejšie je už oceán menej prístupný, v Palos Verdes sa nad ním týčia romantické útesy. Západný Hollywood kedysi považovali za zlú časť mesta, s množstvom prostitúcie a drogových dílerov. V súčasnosti to už ani zďaleka nevyzerá tak hrozivo, aspoň nie za denného svetla, hoci len čo si odskočíte z chodníka slávy pokrytého menami hviezd do bočnej uličky, zaručene natrafíte na zopár čudných indivíduí. Aj dnes sem totiž prúdia z celých Spojených štátov ľudia, čo čakajú, že sa stanú z jedného dňa na druhý hviezdami, že ich niekto objaví, no zvyčajne skončia na ulici. Možno tu nájsť aj polorozpadnuté hotely, v ktorých by som vám neodporúčala hľadať ubytovanie. Šokujúca je architektúra, či vlastne akýkoľvek nedostatok zjednocujúcich architektonických prvkov. Pre Európana je to jednoducho „divoké.“ Vedľa čistých futuristických tvarov uvidíte stredoveký kostol z čias španielskej nadvlády, elegantný aukčný dom vedľa ružovej kocky, v ktorej je obchod s tabakom. Lacné neóny, ale i sofistikované vývesné štíty. Jasnovidci, kvetinárstva, umelecké obrazárne, banky a, samozrejme, všadeprítomné kiná. Ale to všetko, celá táto zmes má v sebe niečo veselé a svieže. Kričí o tom, že život je rozmanitosť a dobrodružstvo a zábava. To je bulvár Hollywood. Podobného ducha nájdete aj na bulvári Santa Monica, ktorý sa s ním tiahne paralelne dlhé kilometre, zo srdca západného Hollywoodu až k pobrežiu Tichého oceána. Aj tu vidieť ruské kníhkupectvo alebo japonské vlasové štúdio hneď pri perzskej reštaurácii. Prudkým kontrastom voči tejto pestrej mäteži stavieb je Beverly Hills. Ceny realít v tejto oblasti nikdy neklesnú pod milión dolárov. Je tu čisto a ticho, nachádzajú sa tu nádherné záhrady a luxusné rodinné vily, aj keď peniaze ešte nevyhnutne nejdú ruka v ruke s vkusom. Budova miestneho policajného oddelenia je jednoducho ohromujúca. Biela, obrovská, postavená v jednoduchom, pôsobivom štýle, no korunou je vysoká veža zakončená orientálnou „cibuľou“ ozdobenou ornamentmi v tmavozelenej, zlatej a fialovej. Daňoví poplatníci v tejto štvrti sú jednoducho ochotní siahnuť hlboko do vrecka, aby zaplatili za ochranu svojich multimiliónových majetkov. Nie že by na tom bolo niečo zlé. Dopravná zápcha naša každodenná Downtown, teda centrum mesta, nie je práve najbezpečnejšie. Mrakodrapy síce vyrážajú dych, kaviarne a obchody s luxusnou spodnou bielizňou sú milé, no len pár metrov ďalej sa nachádzajú ubytovacie komplexy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú opustené – rozbité okenice, grafity na stenách, hromady smetí, ale občas niekto vykukne z dverí. Južne od centra sa nachádza Inglewood, preslávený obávanými gangmi. Tam už zmizlo niekoľko ľudí – zablúdili v neznámej uličke, spomalili, aby sa mohli obrátiť, či sa len spýtať na smer, a zrazu ich obkolesil hlúčik mužov, rozbili im okná a lebky, aby sa mohli zmocniť auta. Tak sa aspoň traduje v jednej z novodobých mestských legiend. Dvoma hlavnými gangmi sú Bloods (černošská skupina) a Cribbs (Mexičania). Ako spoznáte, že ste sa ocitli v zlej štvrti a treba vypadnúť? Celkom jednoducho, obchody i súkromné domy majú mreže na oknách a na dverách, jedinou obranou pred kriminalitou je postaviť jej reálnu fyzickú bariéru. Iba tak sa nestanete obeťou. Samozrejme, je to skôr zriedkavá scenéria. Ale priznám sa, že mi nebolo všetko jedno, keď mi priateľ povedal, aby som na každého nazerala ako na potenciálne ozbrojeného. Obyvatelia L. A. strávia množstvo času v aute, už o šiestej ráno bývajú hlásené zápchy na niektorých dopravných tepnách. To je daň, ktorú Američania platia za svoj sen o útulnom domčeku na predmestí, uprostred zelene. Mestá sa rozrastajú závratnou rýchlosťou, a tak treba do práce cestovať niekedy celé hodiny. Nedokonalá mestská doprava tu zatiaľ ani neponúka rovnocenný variant voči preprave vlastným autom, a tak sú diaľnice čoraz prepchatejšie. Idyla Od stresu veľkomesta som si oddýchla v Oceanside, čo je malé mestečko severne od San Diega. V malebnom prístave kotví množstvo malých lodiek a člnov, čajky a kormorány nie sú veľmi plaché, a tak sa na ne môžete schuti vynadívať. Maličké obchodíky so suvenírmi, reštaurácie s rozmanitými jedlami z rýb, či stánky ponúkajúce zmrazený jogurt lákajú predovšetkým turistov. Pláže nie sú preľudnené, ľudia srdeční, dá sa tu rybárčiť, na chytanie rýb z móla dokonca nepotrebujete ani povolenie. Nuž a rybárov je tam naozaj nahusto. Aj holuby si staré drevené mólo (hoci, nie je pôvodné, to už „spláchla“ búrka) zjavne obľúbili. Jeden malý chlapec sa zabával tým, že sa na ne s krikom a dupotom vyrútil, aby mohol vidieť, ako letia. Celkom ako u nás doma. Hoci takéto zážitky sú u slovenských detí spojené skôr s naháňaním sliepok a husí pri návšteve starej mamy na vidieku. Mesto kvetov Naozaj, všetky cesty vedú do San Francisca. Toto mesto sa vždy objaví v beatnickej knižke, po jeho uliciach sa motali Ferlinghetti, Kerouack, Corso a iní. Tí mu dali nádych dobrodružstva striehnuceho za každým rohom, plného prekvapení. A takým naozaj je. Jeho obyvateľov však musí mikroklíma sanfranciského zálivu privádzať do šialenstva. Na jednej strane zálivu môže byť hmla a teploty sotva dosahujúce desať nad nulou, a v centre mesta sa dá chodiť v krátkych rukávoch a šortkách. Netreba si nechať ujsť čínsku štvrť, ale aj talianske reštaurácie stoja za to, pila som tam konečne slušnú kávu, tú teda treba hľadať v USA so sviečkou v ruke. San Francisco je skutočne mesto kvetov a neplatí to len o preslávenej Kvetinovej uličke. Ľudia tu sadia kvety všade, kde sa to len trochu dá. Nerovný terén dodáva mestu zvláštny charakter, no šoférovanie v uliciach, ktoré sa prudko zvažujú, je skutočne náročné. Domy sú práve pre nevyhnutnosť výstavby v takýchto podmienkach malými architektonickými zázrakmi. Vskutku sa zložito opisuje dojem, aký to v pozorovateľovi zanecháva, je to jednoducho očarujúce a jedinečné. Medzi turistické atrakcie Frisca patrí Coit Tower, veža pomenovaná po darkyni, ktorá ju dala vystavať z vďaky požiarnikom. Je vlastne poctou všetkým verejným zamestnancom, no ja som sa väčšmi potešila výhľadu, ktorý poskytuje, než jej vnútornej výzdobe. Tá mi totiž silne pripomínala socialistický realizmus, zbierku rozmanitých fresiek od rozličných provinciálnych autorov, v ktorej som skutočne nevidela priveľkú umeleckú hodnotu. Nuž, radšej sa vrátim k tomu výhľadu: Golden Gate síce z prevažnej časti halila hmla, no Alcatraz, väzenie-pevnosť, bolo vidieť veľmi dobre. Dnes sa už, samozrejme, nepoužíva na ,,prevýchovné“ účely, ale iste si spomeniete, že si tu blahej pamäti odpykával trest aj Al Capone. No a plachetnice, ale aj vojenské lode roztrúsené vo vodách zálivu, z takejto vzdialenosti vskutku drobné, sú tiež pastvou pre oči. Ľutujem, že som sa vo Friscu zdržala len niekoľko dní, rada by som ho znovu navštívila, má neopakovateľnú atmosféru, akýsi magnetizmus. Dobre sa v ňom darí rebelantom, nespokojným dušiam, ale i tak necháva v človeku pocit harmónie. Amerika je obrovská, rozmanitá krajina. Nebo nie je hádam nikde také obrovské ako nad jej rozľahlými pláňami. Či som si Ameriku zamilovala? Je to oveľa triezvejší vzťah. V živote na nás dobrodružstvo striehne za každým rohom. Nech žijeme kdekoľvek, hlavne, že sme všetci na ceste.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984