Prečo musí byť riaditeľ utajený politický nominant?
Andrej Školkay, mediálny analytik
Ako sa podľa vás dajú riešiť problémy v STV? - V zásade rovnako ako všade inde, vytvorením jasných a záväzných pravidiel a základných ekonomických a legislatívnych podmienok fungovania organizácie, výberom najlepších odborníkov v danej oblasti, ich dostatočnou motiváciou (nemusia to byť vždy len peniaze!), dostatočne zavčasu im dať jasné rámcové pokyny a úlohy a poskytnúť priestor na realizáciu. Ak sa dodržia všetky pravidlá, úspech by sa mal čoskoro dostaviť. V prípade STV to konkrétne znamená prepracovať interné a externé predpisy tak, aby smerovali k vyššie uvedeným princípom. Nemyslím si, že zmena nastane len výmenou riaditeľa alebo len pridelením väčšieho množstva peňazí, či už formou zvýšenia koncesionárskych poplatkov (oficiálne sa platí za TV prijímač), alebo dotáciou zo štátneho rozpočtu. Čo je príčinou ustavičnej krízy verejnoprávnej televízie? – Nedodržanie horeuvedených pravidiel. V praxi sa to prejavuje častými výmenami prevažne politicky vybraných riaditeľov a členov Rady STV prípadne Rozhlasovej rady, ktoré sú podmienené politickou motiváciou (alebo presnejšie motiváciou politikov) mať v STV či SRo svojich ľudí, a teda určitú formu kontroly nad dianím v STV či SRo. Je však pravda, že členovia rád sa napriek niekedy problematickému výberu v ostatnom volebnom období správali relatívne nestranne. Druhým prípadom, rovnako smutným, je potom nevyhnutné, ale väčšinou neskoré, odvolávanie riaditeľov pre ich čoskoro evidentnú neschopnosť alebo neochotu uskutočniť sľúbené reformy. Politické strany stále nominujú svojich ľudí do rád, či už priamo alebo nepriamo. Aké by mali byť prvé kroky nového ústredného riaditeľa? - Vybrať si vhodných ľudí, čo neznamená, že musí odvolať všetkých, ktorí sú vo funkciách. Nie je to ľahká úloha. Prosperita STV ani slovenskej spoločnosti sa nedosiahne, ak sa výber vedúcich pracovníkov zakladá prevažne na kritériách, ako je známosť, ba dokonca príbuzenský vzťah, prípadne politické súpútnictvo. Ale aj pri dobrej snahe, ako je princíp výberu založený na výbere komisiou, väčšinou chýbajú nejaké racionálne a pokiaľ možno exaktné kritériá výberu. Je alebo bude najlepším manažérom ten, kto sa tvári sebavedomo, bohorovne rozpráva, ako všetko vyrieši? Je prázdna rétorika naozaj kľúčom k úspechu v praxi? Alebo stačí pekne naformulovaný plán, ak ho človek nechce alebo nevie presadiť v praxi? Nie je to tak, ako prax ukazuje, že najlepší manažéri sa vyhýbajú médiám a zbytočnej publicite? Ak je to tak, na základe akých pochybných princípov sa u nás vyberajú vedúci pracovnici? Je jasné, že verejnoprávne médiá by mali byť verejnoprávne aj v praxi, nielen podľa zákona. Prečo vlastne politici alebo politické strany potrebujú svojich nominantov v Rade STV alebo Rozhlasovej rade? Prečo musí byť riaditeľ, až na zriedkavé a krátkodobé výnimky, utajený politický nominant? Ste za privatizáciu STV 2? - Nie, lebo v súčasnosti by najskôr vznikla iba ďalšia neduživá a nekvalitná súkromná televízia. Až keď uspeje televízia JOJ, až potom by sa mohlo uvažovať o prípadnej privatizácii STV 2. (Ak JOJ neuspeje, tak bude voľný kanál). V zásade by sa však STV 2 mala stať vysoko kvalitným televíznym kanálom so zaujímavými diskusnými reláciami a politickými, historickými a kultúrnymi reportážami. Ale o pár rokov, keď bude digitálna televízia, možno už bude táto otázka irelevantná. Kto by podľa vášho názoru mal byť novým riaditeľom STV? - Žiadny mediálny odborník, tých tam bolo už veľa, ale obyčajný manažér, ideálne s dokázateľnými skúsenosťami a výbornými výsledkami z podobného odvetvia (ale to posledné nie je úplne nevyhnutná podmienka). Pavol Rusko sa raz vyjadril, že z STV by sa mala vytvoriť úplne nová inštitúcia. Je to podľa vás reálne? - Momentálne to nie je reálne, ale raz k tomu bude musieť dôjsť. Nemám na mysli úplne novú inštitúciu vznikom a zánikom, ale postupnou transformáciou. Myslíte si, že má Slovensko dobre fungujúci duálny systém? - Duálny systém máme a aj vzhľadom na existujúce podmienky z hľadiska štruktúry funguje dobre. Horšie je to s programovou ponukou. Tiež nie je správne, ak sa verejnoprávna televízia alebo rozhlas usilujú súťažiť so súkromnými médiami v obsahu spravodajstva. Napríklad Charta spravodajstva STV tvrdí, že na jednej strane STV konkuruje komerčným elektronickým médiám, a na druhej strane sa v nej píše, že STV sa má snažiť poskytovať divákovi maximum spoločensky závažných a dôležitých informácií. Nie je celkom možné skombinovať jedno aj druhé. V každom prípade, nestačí len informovať o udalosti alebo jave, ale verejnoprávna televízia by mala pridať analytické relácie. Toto je kľúčová úloha verejnoprávnych médií. STV a SRo by si mali určiť svoju „verejnoprávnu cestu“ a ísť ňou bez ohľadu (až na výnimky) na to, čo vysielajú komerčné médiá. Verejnoprávne médiá by sa mali viac zamerať na správy, ktoré sú zvyčajne menej mediálne atraktívne, ale ktoré majú potenciálne veľký vplyv na život občanov. Tomu by mohla slúžiť špecializácia novinárov a vhodné kritériá na odmeňovanie žurnalistov. Správy by mali byť dávané viac do kontextu. V televízii by sa mali častejšie využívať grafické prvky (grafy, tabuľky) namiesto „slepých“ ilustračných záberov. Verejnoprávne médiá by mali posilniť a rozšíriť diskusie o rôznych témach s politikmi, expertmi a občanmi. Mali by si stanoviť kritériá výberu tém (okrem aktuálnych tém) a kritériá výberu expertov. Nie je predsa možné, aby na rozličné témy reagovala úzka skupina univerzálnych expertov. Treba rozlišovať expertov a intelektuálov od pseudoexpertov a pseudointelektuálov. Verejnoprávne médiá by si mali určiť kritériá výberu osobností a nájsť atraktívnejšie formy ich prezentácie ako len v tradičných rozhovoroch či dialógoch. Rovnako by mali posilniť schopnosť občanov riešiť problémy, ktoré ich trápia.
pripravila Jana Matúšová
