Modlitba za spasiteľa

Ako sme už raz spomínali, pred staronovou vládou Mikuláša Dzurindu je niekoľko novostarých mediálnych problémov. Kabinet ich však začal riešiť veľmi pozoruhodne – zvýšením príspevku zo štátneho rozpočtu pre Slovenský rozhlas (SRo) a Slovenskú televíziu (STV). STV je dnes v platobnej neschopnosti, čo nie je nijaká novinka ani pre politikov. Realita na Slovensku je však taká, že STV funguje, vysiela a postupne sa zadlžuje. No a keď už napríklad Slovenské telekomunikácie hrozia vypnutím jej signálu, vláda sa zobudí a jednoducho televíziu vyplatí. A tak to ide stále. STV ako slovenské zdravotníctvo Lenže s novým vládnym kabinetom prišla drobná zmena – vláda M. Dzurindu dala STV viac peňazí vopred. Bez toho, aby sa riešila hospodárska a legislatívna situácia v televízii, bez toho, aby politici vedeli, kam pôjdu tieto peniaze, ako ich televízia využije a či ich reálne potrebuje. Hovorí sa, že za peniaze sa dá všetko. Ak sa však neupraví legislatíva neuskutoční sa transformácia v televízii, i naďalej bude pre občanov predstavovať iba veľkého molocha, ktorý ustavične požiera všetko, čo do neho vložíme. Druhým krokom, ako vytrhnúť STV z jej doterajšieho marazmu, je zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Skrátka, televízia žiť musí. Momentálne dostáva financie z troch zdrojov – od štátu, z koncesionárskych poplatkov a z reklamy. To znamená, že vo všetkých troch prípadoch to ide z našich vreciek: z vreciek daňových poplatníkov a v neposlednom rade konzumentov. No ak už za niečo platíme, chceme aj kvalitu. Je to celkom jednoduché – nie sme takí bohatí, aby sme zbytočne míňali. V tomto prípade je to však tak, ako keby sme si kúpili veľmi drahý satelit, hoci máme káblovku, a tak dopredu vieme, že ho veľmi nevyužijeme. Podľa predsedu Rady STV súčasná výška koncesionárskych poplatkov neprihliada na infláciu a zvyšovanie nákladov na vysielanie. Kto však občanom zaručí, že keď zaplatia viac, dostanú aj vyššiu kvalitu? Pritom to nie je ani tak dávno, čo Pavol Rusko tvrdil, že každý by mal platiť koncesionárske poplatky na základe výšky svojich príjmov. Predseda ANO je dnes vo vláde, kde sa stratili jeho slová? A tak so Slovenskou televíziou je to ako so slovenskými zdravotníckymi zariadeniami: nemocnica sa zadlží, štát ju oddlží. Rovnako štedrý je však štát aj voči verejnoprávnym médiám. „Televízia je stále v polohe socialistického molocha s prezamestnanosťou a má zo zákona veľa funkcií, ktoré ostávajú len na papieri,“ tvrdí šéf Rady STV Jaroslav Franek. „Odpolitizovanie“ rady na slovenský spôsob „Ak by som mohol poradiť všetkým, ktorí majú do toho čo povedať, podľa mňa sa treba pokúsiť o vybudovanie úplne novej inštitúcie. Znie to hádam príliš radikálne, ale myslím si, že sa to dá. Jednoducho treba vytvoriť manažment, ktorý povedzme v apríli či v máji začne pripravovať vznik úplne novej inštitúcie, spraví jej personálny, kapacitný, finančný, legislatívny a programový audit, na základe ktorých sa presne určí, čo z pôvodnej televízie prejde do novej a čo v novej zanikne,“ tvrdil pri svojom vstupe do politiky Pavol Rusko. Dnes v nej je, dokonca má ANO svojho zástupcu na poste ministra kultúry, a napriek tomu aj táto strana padá do neefektívnych riešení problémov televízie. V každom prípade jeden návrh mali koaliční politici veľmi rozumný – odpolitizovať Radu STV. Tej terajšej sa končí mandát 10. novembra (Rada STV má deväť členov, ktorých poslanci Národnej rady SR volia na štyri roky). A tak v rámci „odpolitizovania“ vyzval predseda NR SR poslanecké kluby, aby navrhli svojich kandidátov. To znamená, že odpolitizovať Radu STV za súčasných podmienok sa nedá. Nemáme teda odborníkov, ktorí by boli nezávislí od politických subjektov? Alebo sa musia aj odborníci politicky aktivizovať, aby mohli zastávať vysoké odborné funkcie? Politické strany zatiaľ vyjadrili vôľu navrhnúť nestraníkov. Ale už sa ozvali hlasy z SMK, že ak ostatní prídu so straníckymi nomináciami, tak sa pridajú. A tak vlastne pôjde aj o to, aby si jednotlivé strany navzájom dokazovali, že ich odborník naozaj nepatrí k ich politickému subjektu. Aj terajší členovia Rady STV si uvedomujú, že Slovensko je malá krajina a dopyt po odborníkoch veľký. „Odborníkmi sú zväčša ľudia patriaci k socialistickej televíznej loby, ktorí televíziu a štát považujú za dojnú kravu,“ tvrdí J. Franek. Za tú ju však majú aj mnohí jej terajší zamestnanci, ktorí v nej vidia svoju definitívu. Nečudo, veď priemerný plat v STV je dnes vyše 17 tisíc korún. Na Slovensku už viac zarábajú jedine zamestnanci v oblasti bankovníctva a poisťovníctva. Na porovnanie, priemerný plat napríklad v školstve je 9630, v zdravotníctve 10 473 korún. V strate aj ČT A tak sa, pravdaže, na nového ústredného riaditeľa čaká ako na spasiteľa. A ak by sme si mysleli, že v tomto prípade nezohrá politika nijakú úlohu, hlboko sa mýlime. Prečo inak by Rada STV presunula termín uzávierky prihlášok na tento post? Podľa niektorých ľudí blízkych mediálnemu prostrediu sa vraj do konkurzu zabudol prihlásiť budúci riaditeľ. „Je jasné, že vládne strany ešte nevybrali svojho kandidáta a robia si svoj piesoček,“ tvrdí šéf košickej STV Marián Kleis, ktorého mimochodom poslanci už raz za riaditeľa po odvolanom Materákovi nezvolili, takže zrejme vie, o čom hovorí. Rovnaký názor má však aj terajší člen Rady STV Miloš Mistrík: „Keď sa stanovil ten prvý termín, tak nebolo jasné, ako voľby dopadnú. A keď sa stanovil ten druhý termín, tak už bolo jasné, ako voľby dopadli.“ Takže voľba riaditeľa verejnoprávnej televízie určite nebude apolitická. Zaujímavé je, že akékoľvek meno prípadného kandidáta na šéfa Slovenskej televízie médiá prezentovali, ten to vzápätí poprel. Spomeňme napríklad hovorcu SDKÚ Sergeja Michaliča, inak editora premiérovej knihy, či exposlanca Jána Budaja. O tom sa dokonca šepkalo, že by miesto riaditeľa STV mal získať ako „odškodné“ za odstúpenie koalície DS-DÚ z predvolebného boja. Všetko sú to však nateraz len úvahy. Aj hovorca slovenského prezidenta Ján Füle označil najskôr informácie o svojej kandidatúre za veľmi relatívne. Dnes sa zdá, že by o tento post aj mal záujem. Jeho vízia riadenia nie je nezaujímavá a rovnako ako všetci doterajší odborníci hovorí o potrebe legislatívnych zmien a určitých o úsporných opatreniach. Veď si len skúsme tipnúť, koľko asi stojí údržba vysokej budovy v Mlynskej doline. STV často porovnávame s Českou televíziou. Tej sa rovnako hospodársky nedarí, za rok 2001 vykázala stratu vo výške 402 miliónov Kč. Na jej programe sa to však vôbec neprejavilo. „Zariadenia, ktoré televízia má, sa využívajú na 40 až 60 percent, mnohé štúdiá zívajú prázdnotou, programy, ktoré by STV dokázala pripraviť sama a lacnejšie, sa zadávajú iným spoločnostiam, intelektuálne je televízia podvyživená a výsledok cítia diváci – po piatich minútach sledovania jej programu je im zle,“ povedal pre istý slovenský denník herec Marián Slovák, ktorého SDKÚ i Herecká obec Slovenska a Združenie divadelníkov Slovenska navrhujú za člena Rady STV. Nuž, čo k tomu dodať…