Národná banka znížila základný úrok
Každého občana trápi, či si jeho peniaze zachovávajú kúpyschopnosť, teda či za na kupuje po určitom čase tie isté tovary, alebo ich kupuje čoraz menej. Zaujíma ho určite aj to, aké úroky za ne dostane v banke. Medzi najdôležitejšie udalosti vo vývoji ekonomiky v minulom týždni patrilo rozhodnutie Národnej banky Slovenska (NBS) znížiť jednu z kľúčových úrokových sadzieb, čím uvoľnila menovú politiku. Tento krok nebol nečakaný. Guvernér NBS ho avizoval pred tromi týždňami. Ukázalo sa, že nehovorí do vetra. ,,Kurz slovenskej koruny je pod vplyvom pozitívnych očakávaní a neodráža problémy, ktoré má slovenská ekonomika v zahraničnom obchode. Ideálne by bolo, keby sa zlepšili výsledky obchodnej bilancie a súčasná hodnota kurzu by bola plne akceptovateľná,“ povedal Marián Jusko. Na možnosť vytvorenia ,,bubliny“ v súvislosti s posledným posilňovaním koruny upozornil v médiách aj riaditeľ menového úseku NBS Peter Ševčovic. Túto bublinu vytvorili podľa neho politické správy a nie reálne ekonomické ukazovatele. Riziko posilňovania kurzu slovenskej koruny mohlo viesť centrálnu banku k avizovaným krokom. Ďalším dôvodom je aj to, že kurz koruny ovplyvňuje hospodárenie centrálnej banky. Ak sú vysoké úroky, zvyšujú sa náklady NBS na „sťahovanie“ prebytočných finančných prostriedkov z trhu. Za uložené peniaze Národná banka Slovenska platí komerčným bankám úrok. Okrem toho sa dá predpokladať, že úspešné integračné ťaženie novej vlády v závere tohto roka prinesie zvýšený záujem zahraničných investorov o korunové aktíva, čím vznikne ďalší tlak na posilnenie koruny. Posilňovanie kurzu slovenskej koruny voči spoločnej mene Európskej únie viedlo k prehĺbeniu straty NBS, v septembri predstavovala vyše 11 mld. Sk. Od konca augusta do konca septembra sa vyšplhala z 3,252 mld. až na 14,333 mld. Sk. Preto centrálna banka znížila úrok, za ktorý ukladá peniaze komerčných bánk na svojich účtoch na dva týždne. Je to v prípadoch, ak centrálna banka stiahne prebytočné peniaze z ekonomiky. Tento proces dostal pomenovanie sterilizácia. Súčasne znížila aj sadzbu, za ktorú požičiava komerčným bankám, ak si u nej uložia peniaze na dva týždne. Obe úrokové sadzby dostali pomenovanie REPO sadzba. Národná banka Slovenska zdôvodnila zmenu základného úroku tým, že vývoj celkovej i jadrovej inflácie bol v súlade s jej očakávaniami. V septembri došlo k miernemu zrýchleniu medziročnej dynamiky inflácie, najmä v dôsledku zvýšenia regulovaných cien a cien potravín. Spotrebiteľské ceny tak boli determinované predovšetkým ponukovými faktormi. Nevýznamný vplyv dopytových faktorov dokumentuje pretrvávanie stabilného vývoja čistej inflácie. Z hľadiska potenciálneho vplyvu na dopyt a sprostredkovane na infláciu sa zmenšujú riziká súvisiace s vývojom verejných financií v tomto roku. Zvyšuje sa pravdepodobnosť prijatia opatrení na elimináciu týchto rizikových faktorov v roku 2003. Vývoj obchodnej bilancie, i napriek výsledkom v septembri, zaznamenáva v druhom polroku zmierňovanie deficitného salda v kumulatívnom vyjadrení za posledných dvanásť mesiacov. „Banková rada Národnej banky preto rozhodla o znížení limitnej úrokovej sadzby pre dvojtýždňové REPO tendre o 0,25 percentuálneho bodu na 8,0 % pri ponechaní platných úrokových sadzieb pre jednodňové sterilizačné obchody na úrovni 6,5 % a pre jednodňové refinančné obchody na úrovni 9,5 %,“ tvrdí komuniké Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Úrok je cena, ktorú treba zaplatiť za to, že si niekto chce požičať peniaze na trhu. Ekonómia rozlišuje medzi nominálnou a reálnou úrokovou mierou. Nominálna úroková miera je cena vypožičaných peňazí vyjadrená v peniazoch. Ak je ročne päťpercentná úroková miera, za 100 korún zaplatíte 5 korún. Tých, ktorí poskytujú pôžičky, a tých, ktorí si peniaze požičiavajú, samozrejme väčšmi zaujíma reálna úroková miera. Reálna úroková miera nám hovorí, aká je cena pôžičky, ak je meraná kúpnou silou. Je to nominálna úroková miera, mínus inflácia. Zníženie úrokov bude znamenať mierne zníženie úročenia pôžičiek pre podniky a obyvateľov. Banky však o tom nehovoria priveľmi nahlas. Ďalšie zníženie úrokov by mohlo prísť po tom, ako pominú efekty zvyšovania cien na budúci rok. Ináč povedané, ak sa zníži inflácia, bude priestor aj na znižovanie úrokov. Ak je úrok z vkladu v komerčnej banke menší ako inflácia, peniaze uložené v banke strácajú hodnotu. Ak je inflácia napríklad 8 percent a úrok 5 percent, reálny úrok je mínus 3 percentá. Centrálna banka nesie zodpovednosť za vývoj inflácie v krajine, prognózuje jej vývoj do budúcnosti. Rozhodujúci vplyv má aj na vývoj úrokových sadzieb komerčných bánk. Pritom peniaze, ktoré majú ľudia uložené v bankách, sa práve vďaka inflácii, ktorá bude v budúcom roku vyššia ako úroky, znehodnotia. Nebude to prvý ani posledný rok. Ak je úrok z vkladu v komerčnej banke menší ako inflácia, peniaze uložené v banke strácajú hodnotu. Ak je inflácia napríklad 10 percent a úrok 5 percent, reálny úrok je mínus 5 percent. Znamená to, že za 100 korún si o rok pri desaťpercentnej inflácii kúpi obyvateľ tovar v hodnote 90 korún. Ak je tých istých stokorún v banke obyvateľ po roku dostane 105 korún. Ak od nich odpočíta desať inflačných korún, bude mať peniaze, za ktoré kúpi tovar v hodnote 95 korún. Centrálna banka nesie zodpovednosť za vývoj inflácie v krajine, prognózuje jej vývoj do budúcnosti. Rozhodujúci vplyv má aj na vývoj úrokových sadzieb komerčných bánk. Pritom peniaze, ktoré majú ľudia uložené v bankách, sa práve vďaka inflácii, ktorá bude v budúcom roku vyššia ako úroky, znehodnotia. Pre bežných obyvateľov z toho vyplýva, že v budúcom roku bude lepšie vložiť peniaze do niečo iného ako do banky. Môžu ich investovať do kúpy nehnuteľností, obrazov, mincí, starožitností, alebo iných zberateľských komodít. Pri nízkych úrokoch, ktoré sú nižšie ako inflácia, je najvýhodnejšie si požičať.
