Čo ďalej?
Ihneď po teroristickom akte v Moskve, odznelo azda najdôležitejšie vyhlásenie ministra obrany Ruskej federácie Sergeja Ivanova o začatí novej globálnej špeciálnej operácie v Čečensku. Ivanov zdôraznil, že od 3. novembra sa začne tvrdá, ale presne cielená akcia súbežne vo všetkých častiach Čečenska. Okrem toho minister oznámil, že znižovanie počtu vojsk ministerstva obrany v Čečensku sa pozastaví. Pravdepodobne to znamená, že hlavnú úlohu v realizácii operácie prevezme armáda. Svoje rozhodnutie Ivanov zdôvodnil tým, že v poslednom čase prenikali z Čečenska informácie svedčiace o intenzívnej príprave nových teroristických aktov. Hrozba rozšírenia konfliktu Toto vyhlásenie čiastočne objasnilo tvrdenie o „určitých zmenách v Doktríne o použití ozbrojených síl“, ktoré použil 28. októbra ruský prezident Vladimir Putin. Navyše, Ivanov objasnil aj slová zástupcu ministra vnútra Vasilija Vasilieva z 26. októbra o „novom koordinovanom postupe“ federálnych vojsk v Čečensku. Vyhlásenia predstaviteľov donedávna súperiacich štruktúr dávajú nádej, že špeciálna operácia prinesie očakávané výsledky. Rozhodnutie je o to aktuálnejšie, že celý minulý týždeň médiá podávali správy o aktívnej činnosti teroristov na území Čečenska a Ingušska, a taktiež o príprave prepadu oblastí Dagestanu a Severného Osetska. Podľa informácie štábu Dagestanského pohraničného oddielu objavili 2. novembra na území Gruzínska ozbrojenú skupinu, ktorá sa pohybovala smerom k dagestanskej hranici. Skupinu vedie Magomed Kuramagomedov a okrem strelných zbraní vlastní aj veľké zásoby výbušnín. Aj informácie priamo z Čečenska potvrdzujú správy o prípravách teroristov na nové akcie za hranicami Čečenska. Už začiatkom novembra prebehlo niekoľko útokov na veľké nákladné autá. Len v Groznom sa podarilo útočníkom ukradnúť dva automobily Kamaz, ktoré môžu použiť na prevoz veľkých nákladov zbraní a výbušnín. Tieto fakty umožňujú hovoriť o tom, že dnes Rusko bojuje s reálnou hrozbou rozšírenia konfliktu na územia susediace s Čečenskom a s hrozbou, že sa situácia spojená s väznením rukojemníkov a s inými teroristickými aktmi môže zopakovať aj vo vzdialených častiach krajiny. Je jasné, že táto veľmi nezvyčajná situácia si vyžaduje adekvátnu reakciu – a to aj využitie armádnych špeciálnych jednotiek. Zdá sa, že ruské vojenské velenie sa rozhodlo po tragédii v Moskve riešiť čečenský problém silou. Tým viac, že v období pred zimou separatisti pociťujú nedostatok zbraní, munície, potravín, liekov a teplého oblečenia. A to znamená, že armádna operácia má ďalšie predpoklady uspieť. Zahraniční žoldnieri Hlavným problémom však ostáva prítomnosť zahraničných žoldnierov na území Čečenska. Ich počet kolíše, prakticky sa nedá presne odhadnúť. V takzvanom Islamskom pluku Chatába ich bojovalo tridsaťpäť, a to hovoríme len o „vysokých“ hodnostiach. Všetci títo ľudia boli (sú) občanmi Jordánska, Sýrie a Pakistanu. V priebehu rokov 1999 – 2002 bolo zabitých a následne identifikovaných vyše dvesto občanov Saudskej Arábie, Libanonu, Jemenu, Kataru, Kuvajtu, Pakistanu, Afganistanu, Turecka, Azerbajdžanu, Ukrajiny a Albáncov z UCK. Verbovaním dobrovoľníkov sa zaoberá veľké množstvo rozličných organizácií. Napríklad inzeráty verbujúce osoby, ktoré si chcú „privyrobiť“ v Čečensku, sa nachádzajú na internetových stránkach takých organizácií ako Hizbaláh, Džamaa Islamiia, Tauchid… Takisto sa tým zaoberá Výbor pre kaukazsko-čečenskú solidaritu, ktorý sídli v Berlíne, parížsky Výbor pre podporu Čečenska a aj Čečenské informačné centrum v Krakove. Hlavné základne na výcvik žoldnierov sa nachádzajú v Afganistane a Pakistane. Najznámejšie sú tábory Al-Faruch, Maktab-al-Chidmat, Baar – 2 v Afganistane a Bin-al-Ansaradion v Pakistane. Neprestali však existovať ani staré základne na severe Libanonu. Spomedzi organizácií, ktoré financujú prípravu teroristov, sa najčastejšie spomínajú fondy Al-Charamain a Maktab-al-Chikmat. Existujú zhruba tri nasledujúce spôsoby prepravy žoldnierov z výcvikových táborov na Severný Kaukaz: - cez Turecko a Saudskú Arábiu. Potom s pasmi obchodníkov prichádzajú do Baku. Ak sa im nepodarí dostať sa do Ruska cez Azerbajdžan, pokúšajú sa cez Gruzínsko. Súdiac podľa opatrení prijatých Azerbajdžanom na posilnenie hranice s Ruskom, sa žoldnieri dostávajú do Čečenska pravdepodobne cez horské prechody na rusko-gruzínskej hranici, - cez krajiny západnej Európy a neskôr cez krajiny SNŠ do Ruska, - cez Turkménsko a odtiaľ morskou cestou do Zakaukazska. Žoldnieri sú hlavnou destabilizujúcou silou v Zakaukazsku, pretože cez nich prúdia do Čečenska aj financie. Preto treba prijať také opatrenia, ktoré by zabránili ich príchodu na územie Ruska (napríklad tvrdšia vízová politika). Nejde im totiž o samostatnosť Čečenska, respektíve o odchod federálnych vojsk, ale využívajú islam a pojem svätá vojna – džihád na vlastné obohacovanie – a najmä pre nich je táto vojna výhodná. V oblasti zahraničnej politiky preto Rusko bude musieť zintenzívniť spoluprácu v boji proti medzinárodnému terorizmu nielen s USA a Európou, ale aj s arabskými štátmi.
