O rasizme treba hovoriť
Marek Mikle, copywriter reklamnej agentúry Creo/Young & Rubicam Vaša agentúra a najmä vy osobne ste pomohli našej iniciatíve pri príprave reklamnej kampane. Čím bola iná ako reklama, ktorú bežne robíte pre ostatných klientov? - Z hľadiska našej práce to bol pre nás ten istý systém práce, tá istá profesionalita, tie isté termíny a to isté posolstvo, ktoré sme mali komunikovať ľuďom. Všetko zostáva nezmenené, len slovník sa mení. V komerčnej reklame ide všetko v duchu hesla: Prezentuj moju značku a predaj moje produkty. Spoločnosti vynakladajú peniaze na marketing a reklamu, aby čo najviac zarobili a dostali svoju značku do povedomia ľudí, a to čo najefektívnejšie. Pokiaľ ide o reklamy tretieho sektora a teda aj vaše kampane, tam ide o dve veci. Nepredávame len produkt, ale aj povedomie o značke - o mimovládnej organizácie. Každý profesionál zatúži robiť niečo, čo má širší význam, ako len predávať nejaký produkt. Reklamou chcete niečo ľuďom povedať, na niečo upozorniť, ak je to celospoločenské posolstvo, má to veľkú nadhodnotu. Pre mňa osobne bolo fascinujúce robiť kampaň proti rasizmu. A hodnotím to ako úžasnú vec. Svojím spôsobom sa s tým „dílujeme“ aj vnútri reklamy. Nehovorím o tom klasickom čierno-bielom rasizme, ale o kompletnom rasizme, ktorý je o minoritách, zaznávaní a najmä o predsudkoch. Ako hodnotíte našu spoluprácu? - Hodnotím ju veľmi pozitívne. Dostali sme možnosť stretnúť sa s tým, s čím sa nestretávame bežne, a to je ľudskosť. Klienti majú často predsudky voči svojím vlastným výrobkom a voči svojmu obchodu, v mimovládnych organizáciách vidno opačný postup myslenia. Akákoľvek myšlienka v rámci reklamy sa počíta, a to je skvelé. Zároveň sme mali široký priestor na to, aby sme z ponúknutých nápadov spolu vybrali pre vás tie najlepšie. Ľudia proti rasizmu boli pre nás vďačným klientom, pretože vášmu koodinátorovi Lacovi Ďurkovičovi sa páčilo všetko, s čím sa nestretávame často u iných klientov. Skrátka, optimistická spätná väzba. Náš billboard, ktorý zobrazoval dieťa s putami na rukách a oslovoval ľudí na ulici sloganom Usvedčený farbou, vyvolal veľa kritiky. Ako ste ju vnímali? - Rozhodne sme nechceli zneužiť dieťa na to, aby sme niečo reklamou povedali. Takéto názory odmietame. Pozorne som sledoval kritiku na tento billboard a hodnotím ju ako výbornú. Čím viac sa o tom rozprávalo, tým lepšie. Špeciálne si myslím, ak je to produkt, teda kampaň zameraná proti rasizmu, tak je dobré, ak sa o tom rozpráva a je jedno, v akej súvislosti. Neprekážalo mi, že mnoho ľudí naň malo negatívny názor, to posolstvo, ktoré sme ním chceli ukázať, k nim dôjde. A hlavne tí ľudia o vašom posolstve rozmýšľajú - neprehliadli ho, museli si ho zdôvodniť a tým spôsobom si ho zhodnotiť. Museli rozmýšľať, a tým už nie sú a nebudú k téme rasizmu ľahostajní. Ako hodnotíte aktivity našej iniciatívy? - Každá organizácia v treťom sektore má svoje opodstatnenie. Pracoval som ako programový koordinátor v Open Society Foundation, takže viem, čo je to ovplyvniť niečo v spoločnosti tým, že sa usilujete zmeniť myslenie ľudí. Ktokoľvek robí niečo pre iných, je to úžasná vec. Problematika, ktorou sa zaoberáte, teda rasizmus, je podľa mňa oproti iným "žhavejšia". Vašu iniciatívu vnímam ako ľudí, ktorí prišli a chcú niečo plošne riešiť. A to robí málokto. Veľa mimovládnych organizácií si myslí, že stačí len pracovať. Dnes už nie. Je nutné svoju prácu prezentovať verejnosti. Vy o svojej práci aj hovoríte - provokujete - odpovedáte spoločnosti a hlavne zodpovedne komunikujete. . Čo by ste nám zaželali? - Zaželal by som vám, aby sa vám podarilo odstrániť mäkký, ale aj tvrdý rasizmus. Ľudia majú veľa predsudkov, čo vyplýva aj z vášho prieskumu, v ktorom vyšlo, že Slováci sú málo tolerantní k Rómom a nechceli by ich mať za susedov. Želám vám, aby sa vám to podarilo zmeniť. Zabrániť útokom neonacistov je veľmi ťažké, pretože vždy sa nájde niekto, kto svoj odpor voči inej farbe pleti prejaví aj fyzicky. Ale na odstránenie predsudkovy z mysle ľudí - celej spoločnosti, ktorá sa už akoby s nimi narodila, je nutné efektívne naučiť ľudí žiť s „otvorenou hlavou“.
