Komunikujme a spoznávajme jeden druhého

Pred príchodom do bývalého Československa v roku 1988 mi pojem rasizmus poskytoval mierne odlišný význam ako dnes. Rozumel som pod ním spôsob myslenia, ktorý preferuje jednu zo štyroch svetových rás pred ostatnými. Na Slovensku sa rasizmus často vníma v širšom význame, zahŕňa prejavy intolerancie aj voči menšinám, ľuďom ináč vyzerajúcim, cudzincom a pod. Vo všeobecnosti intolerancia existuje viac alebo menej v každej spoločnosti. Ľudstvo k ideálnej tolerantnej spoločnosti ešte len smeruje. Hlavnými zdrojmi intolerancie sú: strach z neznámeho, náboženská citlivosť, ekonomická situácia v spoločnosti a v prípade Slovenska zohrávajú úlohu aj historické aspekty. Budovanie spoločnosti bez rasovej, etnickej či náboženskej neznášanlivosti je nesmierne náročná úloha, ktorá vyžaduje veľa času a obetavosť mnohých ľudí. Toleranciu nemožno nariadiť, xenofóbne a intolerantné myslenie z ľudských hláv sa nedá odstrániť zo dňa na deň. Do konca môžeme povedať, že máme právo zmýšľať o ostatných ľuďoch, ako chceme. Nemáme však právo obmedzovať, prípadne ohrozovať ostatných svojím správaním. O dodržiavanie tohto základného princípu by sa mali usilovať zákony, orgány štátu a celá spoločnosť. Budúcnosť ľudstva bezpodmienečne závisí od toho, či ľudia k sebe cestu nájdu alebo nie. Cesta k budovaniu spoločnosti bez prejavov neznášanlivosti vedie len cez komunikáciu a vzájomné spoznávanie. V tom však musí byť aktívny každý. Tí, ktorým existencia iných ľudí prekáža, aj tí, ktorí chcú byť rešpektovaní. V slovenskej spoločnosti ako v každej inej sa stretávame s prejavmi intolerancie a nenávisti, niektoré majú extrémistický charakter a spájajú sa s fyzickým napadnutím. Aktérmi sú však iba malé skupiny mladých ľudí, ktorí poškodzujú meno Slovenskej republiky vo svete. Potom je to veľká skupina občanov, ktorí sa nepriznávajú k nijakým predsudkom, ale zároveň predsudky voči ostatným majú. Je tu aj veľká skupina ľudí, ktorým záleží na tom, aby slovenská spoločnosť bola tolerantná a skutočne nemajú nijaké predsudky. A nakoniec sú to ľudia, ktorí bojujú proti prejavom intolerancie a zo všetkých síl sa usilujú potláčať rasizmus a xenofóbiu. V tomto smere obdivujem prácu niektorých mimovládnych organizácií, špeciálne iniciatívy Ľudia proti rasizmu. Myslím si, že vykonávajú obrovský kus práce.