Reklama

Čína, akciová spoločnosť

Takmer kompletná výmena najvyššieho straníckeho vedenia počas nedávneho 16. zjazdu Komunistickej strany Číny vyvolala v médiách sériu úvah o tom, ako si túto radikálnu zmenu vysvetliť a čo sa dá na základe toho očakávať v Ríši stredu v nasledujúcich rokoch
Počet zobrazení: 1022

Takmer kompletná výmena najvyššieho straníckeho vedenia počas nedávneho 16. zjazdu Komunistickej strany Číny vyvolala v médiách sériu úvah o tom, ako si túto radikálnu zmenu vysvetliť a čo sa dá na základe toho očakávať v Ríši stredu v nasledujúcich rokoch. Z veľkého množstva komentárov a analýz, kde možno nájsť mnohé kvalifikované názory, ale aj veľký počet naivných úvah, vyznieva najlepšie článok uverejnený v americkom denníku Washington Post. Jeho autor prirovnal krajinu k veľkej podnikateľskej korporácii a vedenie komunistickej strany k výboru riaditeľov. ,,Pod vedením Mao Ce-tunga strana verila, že musí vlastniť 100 percent akcií – všetky organizácie, náboženstvá, biznis, farmy, továrne, školy a dokonca aj myslenie ľudí, aby kontrolovala krajinu. Ale Ťiang Ce-min a jeho pobočníci pochopili niečo, čo kapitalisti vedia už roky: Dokonca aj vtedy, keď kontrolujú menej ako 50 percent účastín, ak sú stále najväčším účastinárom a majú v rukách tie pravé akcie, ako sú médiá, bezpečnosť a spôsob zdaňovania najlepších firiem – ešte stále môžu kontrolovať Čínu.“ Zjazd odštartoval zmeny tohto druhu. Strana sa rozšírila o podnikateľov, zamestnancov zahraničných firiem a príslušníkov slobodných povolaní. Stalo sa tak na základe včlenenia Ťiangovho princípu „troch reprezentácií“ do stanov strany. Tým sa mení na „kuan-min tang“, stranu všetkých ľudí, lebo už nereprezentuje niekdajšiu triedu pracujúcich, ale ,,rozvinuté produktívne sily, rozvinutú kultúru a záujmy prevažnej väčšiny čínskeho ľudu“. Generačná výmena Najväčšiu pozornosť vo svete vzbudilo, že zjazd vyvrcholil takmer úplnou generačnou výmenou vo vedení, keď „verchušku“ – Stály výbor Politbyra ÚV KS Číny – opustilo šesť zo siedmich dovtedajších členov a z 21 členov politbyra odišla celá tretina. Svetové médiá si tiež všimli, že novým generálnym tajomníkom sa síce stal Chu Ťin-tchao, ale až šesť miest v teraz už deväťčlennom stálom výbore obsadili prívrženci bývalého šéfa strany, prezidenta Ťiang Ce-mina. Takáto forma výmeny najvyššieho vedenia sa dá v podstate označiť jedným slovom: kontinuita. V Číne sa totiž nestalo nič iné, iba to, čo sa očakávalo už niekoľko rokov. Realizuje sa politika, ktorú pred pätnástimi rokmi načrtol otec hospodárskej reformy Teng Siao-pching. V roku 1987 sa vzdal najvyšších funkcií a ponechal si iba post predsedu Ústrednej vojenskej komisie. Koncom roku 1989 odišiel aj z tejto funkcie, ale vplyv na politiku si udržal naďalej. Bol to on, kto na najvyššiu funkciu v strane a štáte presadil Ťiang Ce-mina a v roku 1992 vyzdvihol do politbyra súčasného šéfa strany Chu Ťin-tchaa ako jeho následníka. Imidž charizmatického vodcu si Teng zachoval až do svojej smrti v roku 1999. Odchod s poctami Možno sa niekomu bude zdať táto zmena málo významná, ale po celé stáročia sa v Číne odchádzalo z najvyšších funkcií iba dvoma spôsobmi. Buď formou štátneho pohrebu alebo upadnutím do nemilosti. V druhom prípade nasledovala po páde z piedestálu aj kampaň kritiky a odstraňovanie všetkých prívržencov odstaveného vodcu. Nedávnemu zjazdu teda patrí historické prvenstvo – dokázal urobiť radikálne zmeny vo vedení, omladiť nový ústredný výbor a súčasne prejaviť úctu k tým, ktorí odchádzajú z politickej scény. Teng Siao-pching načrtol spôsob ďalšieho fungovania a tento scenár budeme môcť sledovať aj v nasledujúcom období. V marci 2003 na zasadaní parlamentu bude Chu Ťin-tchao zvolený za prezidenta ČĽR a nová generácia vodcov obsadí čelné posty v parlamente a vo vláde. Dá sa predpokladať, že o rok neskôr sa Ťiang Ce-min vzdá aj funkcie predsedu Ústrednej vojenskej komisie. Chu Ťin-tchao sa stane skutočným formovateľom čínskej politiky až na nasledujúcom zjazde v roku 2007. Lenže už v tom čase sa v straníckych školách a vedeckých ústavoch začne pripravovať na najvyššie posty ďalšia, v poradí už piata generácia čínskych politikov, ktorá dostane šancu po roku 2012. Problémy súčasnosti V minulosti bol v čínskom vedení bežný skrytý mocenský boj, ktorý sa z času na čas prenášal aj do spoločnosti. Ak terajšie vedenie našlo spôsob koexistencie rozličných frakcií a prijalo hladký spôsob generačnej výmeny, zásluhu na tom má aj odstrašujúci príklad Sovietskeho zväzu. Jeho dlhotrvajúci hospodársky úpadok a pád z postavenia svetovej superveľmoci na regionálnu veľmoc a rozpad sú dostatočným mementom pre Čínu. Dôraz na konsenzus rozličných frakcií vo vedení Číny má ešte jeden význam. Krajina prechádza v súčasnosti zložitým obdobím a bude potrebovať stabilitu pri riešení početných problémov. Prvým z nich je reforma štátnych podnikov. V roku 1997 bolo v krajine 118 tisíc štátnych podnikov, z toho 70 percent stratových, ktoré pohltili až 60 percent štátnych investícií a 80 percent pôžičiek bez viditeľného efektu. Vedenie podnikov dostalo trojročné ultimátum, aby dokázalo opodstatnenosť existencie svojich firiem, inak im hrozila v lepšom prípade určitá forma transformácie, v tom najhoršom likvidácia. Následky procesu prežíva Čína v súčasnosti, keď mnohé prevádzky prestali existovať. Ich zamestnanci rozšírili armádu nezamestnaných a tým aj rastúcu skupinu nespokojencov. Bolestnú transformáciu štátnych podnikov sprevádzajú problémy súvisiace so vstupom Číny do Svetovej obchodnej organizácie. Otvorenie trhu pre zahraničný tovar ohrozuje mnohé ďalšie zastarané podniky, ktoré nedokážu konkurovať lacnejším a kvalitnejším výrobkom z dovozu. Nastáva podobný efekt ako pri transformácii štátnych podnikov a tým aj nárast skupiny nespokojencov, ktorí s nostalgiou spomínajú na staré časy, keď všetci mali zaručené aspoň základné životné potreby. Čína musí čeliť ešte jednému problému, ktorý sa objavil spolu s ekonomickou reformou – korupcii. Nie náhodou boj s týmto neduhom označil zjazd za jednu z hlavných výziev nasledujúceho obdobia a Ťiang Ce-min pomenoval tento problém naozaj výstižne: ,,Ak strana nedokáže zlikvidovať korupciu, korupcia zlikviduje stranu.“ Demokratizácia Číny Komplex vyššie uvedených problémov bude kulminovať v čase rozširovania „socialistickej demokracie“, ktorá sa bude realizovať presne podľa zásad zachovania kontrolného balíka v akciovej spoločnosti Čína. Proces sa začal pred dvanástimi rokmi zavádzaním tajných volieb do obecných rád na čínskom vidieku. V posledných rokoch sa experiment s voľbami realizoval aj vo vyšších administratívnych útvaroch a demokratizácia určitým spôsobom poznamenala aj nedávny 16. zjazd Komunistickej strany Číny. Delegáti mali totiž možnosť určitého výberu tým, že na kandidátke bolo o päť percent viac uchádzačov, ako počet miest v ústrednom výbore. To viedlo k neočakávanému paradoxu, keď 65 účastníkov zjazdu nedalo svoj hlas Ťia Čchin-linovi a 85 delegátov Ceng Čching-chungovi, teda kandidátom, ktorých Ťiang Ce-min presadil do stáleho výboru politbyra. Rozvoj „socialistickej demokracie“ ako nadstavbovej zložky „socialistickej trhovej ekonomiky“ bude teda pokračovať zvýšeným tempom v nasledujúcom období a je to práve Chu Ťin-tchao, ktorý takouto zmenou zavŕši svoje účinkovanie na najvyšších postoch v krajine. Je preto celkom pravdepodobné, že prejavy nespokojnosti ako reakcia na problémy zložitého obdobia, sa budú objavovať aj inde, nielen na straníckom zjazde a zasadaní parlamentu. Súčasné vedenie istotne urobí v takom prípade všetko preto, aby si post „majoritného účastinára“ udržalo aj naďalej. S troškou irónie by sa dalo povedať, že strana má vlastnú koncepciu demokratizácie a jej časový rozpis, vlastnú predstavu o jej postupnom uplatňovaní v praxi a urobí všetko preto, aby jej tento plán nikto neprekazil.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama