Británia je v strede európskeho myslenia
Kim Darroch, Caroline Reesová, Damian Roderic Todd
O otázkach reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, bezpečnostnej politiky a rozšírení Európskej únie sme sa rozprávali s predstaviteľmi britského ministerstva zahraničných vecí Kimom Darrochom, riaditeľom pre Európsku úniu, Caroline Reesovou a veľvyslancom Spojeného kráľovstva na Slovensku Damianom Rodericom Toddom. Mohli by ste niekoľkými slovami charakterizovať britský postoj k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), respektíve prečo Veľká Británia na bruselskom summite kritizovala kroky Francúzska? Kim Darroch: Predovšetkým, my sme nekritizovali celý proces. Našou základnou pozíciou je, že SPP potrebuje reformu a to z dvoch dôvodov. Päťdesiat percent rozpočtu EÚ sa míňa na päť percent populácie a niektoré efekty tejto politiky narúšajú trh a sú protekcionistické. V Británii nie sme za úplné zrušenie SPP. Predstavuje súčasť európskeho práva a v minulosti slúžila svojim cieľom. Potrebuje však reformu. Po druhé, EÚ na rokovaní Svetovej obchodnej organizácie v Dohe prijala určité záväzky a tie obsahujú otvorenie našich trhov potravinám z rozvojových krajín. Stretnutie Európskej rady v Bruseli bolo v zásade o rozšírení, o príprave spoločného postoja k ostávajúcim rokovacím kapitolám. Popri tom prebehla i diskusia, či SSP reformovať alebo nie v období do roku 2006, teda do prijatia ďalšieho spoločného rozpočtu. Pozícia Spojeného kráľovstva, ako ju prezentoval Tony Blair, je, že treba pokračovať v tom, čo nazývame priebežné hodnotenie SPP. A to sa dostalo i do záverov schôdzky. Súvisia výhrady Francúzska s úľavou, ktorú dostáva Británia na platby do európskeho rozpočtu? K. Darroch: Nebudem komentovať to, čo povedali iní. Britská úľava na platby je súčasťou európskeho práva a je tam pre spôsob, akým funguje rozpočet EÚ. Dostávame najmenší podiel, a tak sme v roku 1984 dohodli túto úľavu na platby a odvtedy, pri každom prerokovávaní rozpočtu, všetkých pätnásť krajín so zotrvaním úľavy súhlasilo, pretože chápu naše dôvody. Tak sa to odsúhlasilo i v roku 1999. Aj tak sme štvrtým najväčším platcom, ak to vezmeme z pohľadu výšky príspevku na jedného obyvateľa. Myslíte tým, že akékoľvek prehodnotenie úľavy neprichádza do úvahy? K. Darroch: Pokiaľ existujú príčiny, pre ktoré sme ju zaviedli, nie je dôvod. A čo v prípade, ak bude Francúzsko žiadať za reformu SPP práve jej zrušenie? K. Darroch: Francúzska vláda, tak ako každá iná v EÚ, s existenciou úľavy počas rokovaní súhlasila. Budeme si musieť počkať, čo sa stane do roku 2006. Sústreďme sa na reformu SPP, no nemyslím si, že v priebežnom hodnotení, s ktorým o pár týždňov príde Európska komisia, sa objaví niečo, čo by fundamentálne menilo podmienky na zotrvanie našich úľav z platieb. Prejdime teraz k spoločnej bezpečnostnej politike. Myslíte si, že ochladenie britsko-francúzskych vzťahov, ktoré nastalo po summite v Bruseli, negatívne ovplyvní jej prehlbovanie? Obe krajiny boli doteraz jej hlavnými iniciátormi... K. Darroch: V prvom rade by som tomu „ochladeniu vzťahov“ nepripisoval priveľký význam. Stále udržiavame obrovské množstvo kontaktov na úrovni vyšších úradníkov alebo ministrov. Príkladom pokračujúcej spolupráce je i dohoda o utečeneckom tábore v Calais. Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je spoločnou iniciatívou francúzskej a britskej vlády. Problém, ktorý v tejto súvislosti musíme teraz vyriešiť, je konečné dopracovanie jej vzťahov k NATO. Sú tu určité výhrady, s ktorými prišiel jeden z členov NATO, a my ich chceme vyriešiť. Určite sa to dá, a tým sa SBOP posunie zasa ďalej. Ako si predstavujete budúci vzťah NATO a EÚ? K. Darroch: Skôr ako by sa mohli začať vojenské operácie v rámci SBOP, musia existovať linky medzi EÚ a NATO. SBOP je komplementárna voči NATO a podporuje ho, nie je jeho duplikáciou. Operácie v rámci SBOP sa uskutočnia vtedy, ak sa NATO rozhodne neangažovať. Preto je potrebné, aby sa prepojenie EÚ a NATO detailne prepracovalo. V budúcnosti musia byť obe štruktúry komplementárne. Nemyslíte si, že niektoré štáty Európskej únie, ktoré však nie sú členmi NATO, by to mohli vidieť ako problém? K. Darroch: Doteraz to tak nebolo a na reakcie si budeme musieť počkať. Štruktúry SBOP doteraz fungovali na základe dohody v rámci EÚ a neutrálne krajiny s tým súhlasili. Budúce vojenské operácie SBOP budú stáť na silách členských krajín NATO v rámci EÚ, na nečlenoch NATO, ale i na krajinách, ktoré sú mimo únie. Nebude nijaký typ exkluzívnych operácií. Vidíte súvislosť medzi potrebou reformovať SPP a financovaním procesu rozširovania únie? K. Darroch: Pokiaľ ide o proces rozširovania, Európska únia sa v Bruseli zhodla na spoločnom postoji ku kandidátskym krajinám pri kapitolách o poľnohospodárstve. Na tomto základe budeme s vami viesť rokovania a dúfame, že sa nám do kodanského summitu s vami a ďalšími deviatimi kandidátmi podarí nájsť riešenie. Predbežné hodnotenie SPP bude prebiehať paralelne s týmto procesom a výsledky budú pravdepodobne dosiahnuté v priebehu prvých troch mesiacov budúceho roka. Myslím, že existujú mechanizmy, na základe ktorých budeme s kandidátskymi krajinami pri týchto rokovaniach konzultovať. Myslíme si, že s kandidátskymi krajinami máme spoločný záujem na znížení nákladnosti SPP a na otvorení európskeho trhu dovozom z rozvojového sveta. Zdá sa, že nevidíte nijaký dôvod, pre ktorý by sa ktorákoľvek kandidátska krajina nestala členom Európskej únie v roku 2004. K. Darroch: Vždy sme boli jedným z hlavných advokátov rozšírenia, dlhý čas už hovoríme o roku 2004 a s tým pôjdeme i pred Európsku radu do Kodane. Považujete za spravodlivé, aby noví členovia platili do spoločného rozpočtu plnú sumu a dostali len 25 percent z priamych platieb poľnohospodárom, ktoré im patria? K. Darroch: Mali by ste sa na to pozrieť komplexne. Priame platby poľnohospodárom tvoria len časť z predpokladaných príjmov a z toho pohľadu možno hovoriť o mimoriadnej štedrosti. Podľa našich kalkulácií Slovensko dostane 2,5 miliardy eur v rokoch 2004 až 2006, čo je skutočne štedrý balík. Ak sa pozriete na závery berlínskych rokovaní v roku 1999, pätnástka vtedy hovorila, že nebudú priame platby. Teraz ste to dokázali posunúť z nuly na 25 percent a to je skutočný úspech. Damian Roderic Todd: Ak by Slovensko dostalo priame platby v plnej výške hneď od svojho vstupu, jemu samému by to spôsobilo problémy. Základným pravidlom pri ich poskytovaní je, že čím je poľnohospodár bohatší, tým viac dostane. Takže 70 percent z nich by šlo 20 percentám farmárov. Väčšmi vám pomôže, ak budete čerpať z regionálnej pomoci pre vidiecke regióny. A čo výdavky, ktoré budú spojené s pristúpením k únii? Hovorilo sa, že niektorí z nových členov sa môžu stať čistými prispievateľmi, do spoločného európskeho rozpočtu budú viac dávať, ako z neho získajú. Bude existovať nejaká kompenzácia? K. Darroch: V Bruseli sme sa dohodli, že nikto nebude čistým prispievateľom a dokonca nijaká kandidátska krajina na tom nebude horšie rok po pristúpení k únii ako rok predtým. Takže v roku 2004 na tom budete, pokiaľ ide o príspevky z európskych fondov, minimálne tak dobre, ako v roku 2003, teda pred vstupom. Zdá sa, že Británia skutočne podporuje rozširovanie a z tohto hľadiska sa dá považovať za „eurooptimistickú“. Na druhej strane však mnohí pochybujú o britskom nadšení pre projekt zjednotenej Európy, jedným z uvádzaných dôvodov sú nadštandardné transatlantické vzťahy so Spojenými štátmi. K. Darroch: To je veľmi zložitá otázka. No premisa, z ktorej vychádza, je chybná. Dni, keď mohla byť Británia považovaná za niekoho, kto stojí na okraji zjednocujúcej sa Európy, sú už dávno za nami. Ak sa pozriete na všetky politické iniciatívy a hlavné návrhy modelujúce úniu, či už ide o agendu ekonomickej reformy, obrannú politiku, reformu SPP, či rozširovanie, Spojené kráľovstvo je vždy v centre diskusií a často udáva rozhovorom smer. Klasickým príkladom je rozširovanie, kde sme jeho hlavným zástancom. Z britského pohľadu však byť eurooptimistom asi neznamená byť za federálnu Európu? K. Darroch: Nie som si istý, či by ste v mainstreame európskeho myslenia našli zástancov niektorých z najviac centralizujúcich myšlienok. Už dlhý čas však verejne obhajujeme častejšie používanie komunitárnych metód. Trváme na medzivládnom charaktere únie, myslíme si, že aj spoločná bezpečnostná a obranná politika má byť medzivládna, no v množstve ostatných oblastí európskej politiky sme schopní pozerať tak ďaleko vpred ako ktokoľvek iný. Ak si všimnete debatu v konvente, zistíte, že zástupcovia Británie prišli s pozitívnejšími myšlienkami a väčším množstvom iniciatív než delegáti akejkoľvek inej krajiny. A čo komunitárne metódy, pokiaľ ide o daňovú politiku? Na Slovensku prebieha živá debata o sociálnom dumpingu – znižovaní sociálnych štandardov s cieľom prilákať investície. Mohla by harmonizácia daňovej politiky takýmto javom predísť? K. Darroch: Pre nás existujú oblasti, v ktorých takéto kroky nebudeme môcť nikdy akceptovať, a dane sú jednou z nich. To je postoj, ktorý zastávame už dlhý čas a zotrváme pri ňom i v budúcnosti. Ale opäť, nie som si istý, že by ste v hlavných európskych prúdoch našli prívržencov jednotnej európskej dane. Nemyslíte si, že situáciu zmení vstup nových krajín? K. Darroch: Väčšina kandidátskych krajín má v skutočnosti ten istý vyvážený a pragmatický postoj, aký možno nájsť vo väčšine únie. Neobávame sa preto rozšírenia a dokonca si myslíme, že pristúpenie kandidátskych krajín môže európsky projekt v mnohých smeroch posilniť. Slovensko sa usiluje prilákať zahraničných investorov a naráža pritom na konkurenciu okolitých štátov. Každý ponúka čo najvhodnejšie investičné podmienky. Myslíte si, že znižovanie daní a štandardov je dobré pre koherentný rozvoj stredoeurópskeho priestoru, ale aj celej EÚ? Nejde o neférovú súťaž? D. R. Todd: Existovala situácia, keď krajiny strednej Európy súťažili o investície ponúkaním nulových daní a mimoriadnych výhod. Výhodou rozšírenia Európskej únie je, že začnú platiť pravidlá, čo krajina na prilákanie investorov môže urobiť a čo nie. Najväčším lákadlom pre investície však nie sú daňové prázdniny, ale makroekonomická stabilita, dobré a riadne presadzované zákony a viera, že sa krajina stane členom EÚ. Dôvod, prečo malo Slovensko počas Mečiarovej vlády takú nízku úroveň investícií spočíval práve v tom, že neexistovala makroekonomická stabilita, nebola dôvera v právny poriadok a nik nevedel, kde krajina smeruje. Preto do nej nechcel v rokoch 1994 až 1998 nik investovať peniaze. Odvtedy, ako sa Slovensko stalo skutočne serióznym partnerom, prichádzalo viac a viac investícií. V princípe si nemyslí, že podniky prichádzajú na Slovensko kvôli nízkym platom, okrem toho, nejde len o ich samotnú výšku, ale o vzťah k produktivite. Investori hľadajú niečo iné, čo im Slovensko môže poskytnúť. Aký postoj zaujíma Británia k slobodnému pohybu pracovnej sily? Vieme, že sa odsúhlasili prechodné obdobia... Caroline Reesová: Očakávame, že prechodné obdobia budeme limitovať na minimum. Takže v rámci toho schváleného spektra dvoch až siedmich rokov sa budeme držať spodnej hranice. Zároveň budeme hľadať spôsob, ako otvoriť náš trh pracovnej sily už počas týchto dvoch rokov. Minimum je však nula – ako to prijalo Švédsko. C. Reesová: Prechodné obdobia musia existovať, ale dajú sa upraviť vnútroštátnou legislatívou. D. R. Todd: Británia bola tou krajinou, ktorá odporovala požiadavke niektorých vašich susedov na zavedenie prechodných období. A čo vízová povinnosť voči Slovensku? D. R. Todd: Keď sa Slovensko stane členom EÚ, určite nebudú existovať víza. Dúfame, že sa budú dať zrušiť už predtým. No vízový režim sme zaviedli z dobrých dôvodov. Máme veľmi štedrý azylový systém, na ktorý sme hrdý, ale zneužívajú ho ľudia z mnohých krajín sveta. Toto je ten istý prípad – predtým, ako sme vízový režim zaviedli, občania Slovenska zneužívali náš systém. Pred zavedením 835 Slovákov požiadalo o azyl v Spojenom kráľovstve, potom už len 35.
S hosťami SLOVA sa zhovárali Radovan Geist a Ivan Štefunko
