Osobnosti sa menia, cieľ zostáva rovnaký

Georges Vaugier, veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku

Na summite Európskej rady v Bruseli sa témou dňa opäť stala poľnohospodárska politika. Rozdielne predstavy o jej ďalšom smerovaní postavili proti sebe Francúzsko a Veľkú Britániu. Nejde však len o samotné poľnohospodárstvo. Medzi kľúčové problémy patrí spôsob financovania rozšírenia únie a od stavu francúzsko-britských vzťahov závisí ďalšie smerovanie spoločnej európskej obrannej a bezpečnostnej politiky. Začnime priamou otázkou. Aký je názor Francúzska na rozšírenie Európskej únie? - Sme určite za rozšírenie. Rokovania by sa mali zavŕšiť koncom tohto roka, potom budú nasledovať ratifikácie a plným členom by sa Slovensko malo stať k prvému januáru 2004. Považujete Francúzsko, napríklad v porovnaní s ostatnými členmi, za krajinu eurooptimistickú? - O tom nemôžu byť pochybnosti. Usilujeme sa pripraviť tie najlepšie podmienky, aby bolo rozšírenie úspešné. Aj ľudia vo Francúzsku podporujú stanovisko vlády k tejto otázke? - To sa dá ťažko povedať. Ak sa pozriete na eurobarometer, čo je veľmi zlý nástroj, ako to posudzovať, mohli by ste mať iný pocit. Ale inak, veľká väčšina Francúzov je za rozšírenie. Rozhodne v tom však nevidím nijaký problém, o tejto otázke totiž u nás nebude referendum. V kontexte rozširovania EÚ sa však Francúzsko niekedy zdalo prekážkou, najmä v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Francúzsko často argumentovalo, že SPP je nástrojom solidarity a podobne. Aký je teda rozdiel medzi solidaritou v súvislosti s SPP a solidaritou, pokiaľ ide o financovanie rozšírenia? - V tom nie je nijaký rozpor. SPP už dokázala svoju dôležitosť v Európe, ktorá je konfrontovaná s inými krajinami s dlhou poľnohospodárskou tradíciou a veľkými kapacitami obchodu. Európa si musí udržať svoju pozíciu voči zvyšku sveta. Myslíme si preto, že spoločná politika je prínosom pre celú Európu. Trváme na jej udržaní až do ďalšej revízie európskeho rozpočtu. Keď príde rok 2006, pozrieme sa na ňu opäť, lebo nejaké úpravy si isto bude vyžadovať, veď po rozšírení sa už aj noví členovia budú podieľať na rozhodovaní. Hovorili ste o určitých úpravách v roku 2006. Zrejme budú musieť byť radikálne, pretože argumenty proti SPP hovoria nielen to, že je neférová voči kandidátom na vstup do EÚ, ale predovšetkým voči rozvojovým krajinám. - Toto nie sú veľmi dobré argumenty. Poznáme všetky výhrady voči pokračovaniu SPP, ale existujú aj protiargumenty a vysvetlenia. Konkurujeme si s inými krajinami, exportérmi poľnohospodárskych výrobkov a SPP nám vytvára priaznivú pozíciu. Pokiaľ ide o rozvojové krajiny, existujú iné programy, ktoré im pomáhajú v rozvoji. Prostriedky z SPP by sa mohli použiť na iné účely, napríklad v regionálnych fondoch. Jedným z hlavných cieľov SPP bolo vyrovnať rozdiely medzi mestom a vidiekom, ale teraz to už nefunguje. Nebolo by teda efektívnejšie posilňovať štrukturálnu, či regionálnu politiku? - To by sa najprv muselo dokázať. Podľa nás bola SPP úspešná a to po dlhý čas. Nesúhlasíte s názorom, že z takto postavenej politiky profitujú len veľkí, bohatí poľnohospodári? - Určite nie. Iste z toho profitujú aj veľkí farmári, no prináša prospech a výhody aj chudobným ľuďom pracujúcim v poľnohospodárskom sektore. Ako vnímate z pozície veľvyslanca na Slovensku imidž Francúzska v kandidátskych krajinách? Nemyslíte si, že má dôvody robiť kroky na zlepšenie svojho obrazu? - Dobre spolupracujeme so všetkými kandidátskymi krajinami, zapájame sa do množstva politických, ekonomických a kultúrnych výmen. Lenže na tom istom poli hrá veľa hráčov a to vytvára akúsi súťaž. Samozrejme, kultúrnu prítomnosť Francúzska vidieť. Ale čo politický vplyv? Francúzsko nefinancuje think-tanky ovplyvňujúce politiku štátu tak, ako to robia napríklad iné krajiny. - Nie je to francúzska tradícia. Orientujeme sa na klasické kultúrne výmeny, pozývame k nám ľudí z kandidátskych krajín, posielame k vám našich ľudí, no nepociťujeme potrebu mať nejaký vplyv. Francúzsko je najväčším investorom v Poľsku, druhým alebo tretím na Slovensku, podobné je to v Českej republike a v Maďarsku. Pred pár rokmi istý politológ vo svojej eseji napísal, že krajiny západnej Európy si budú medzi kandidátskymi krajinami hľadať svojich klientov... - To je iba klišé. Rozhodne teda proces rozširovania nepovažujete za boj o vplyv? - Určite nie. Usilujeme sa Európu opäť zjednotiť tak, aby naši noví partneri mohli medzi nami existovať v priaznivých podmienkach. Toto nie je politika pred prvou svetovou vojnou, keď bol kontinent rozdelený a bolo veľmi dôležité mať klientov, spojencov a podobne. Európska únia sama trpí nedostatkom prítomnosti na Slovensku. Sú tu jej predvstupové fondy a pomoc, no politicky to tak už nie je. Zapríčiňuje to nedostatok spoločnej politiky alebo takúto formu presadzovania svojich záujmov únia skrátka nepovažuje za dôležitú? - Osobne to tak nevnímam. Slovenská republika musí predsa prispôsobiť celú legislatívu európskym zákonom. A všetko, čo vláda od roku 1998 robí, má za cieľ zabezpečiť na Slovensku konformitu s európskymi pravidlami. Prejdime k ďalšej téme. Posledný summit Európskej rady v Bruseli by sa dal charakterizovať ako hra s troma hlavnými postavami – Francúzskom, Nemeckom a Britániou. Myslíte si, že menšie štáty sa mohli cítiť odsunuté nabok? - Problém je, ak spolu nesúhlasia dvaja najdôležitejší hráči, a to bol prípad Francúzska a Nemecka pred summitom. Všetci sa sťažovali. Pre samotné rozšírenie bolo potrebné, aby obe krajiny našli spoločnú reč, a to si vyžadovalo separátne stretnutie. Riešenie sa našlo a odsúhlasili ho všetci ostatní členovia. Vďaka tomu bol bruselský summit úspešný. Keď niektorí členovia klubu, nie klub samotný, vopred pripravia rozhodnutie, vždy sa nájdu sťažnosti. Ostatní hovoria, že to nie je fér, že sa rokuje poza ich chrbát a podobne, lenže dôležité je, že nakoniec sa nájde riešenie a všetci si vydýchnu. Tentoraz Veľká Británia nebola práve najšťastnejšia, lebo Tony Blair sa dozvedel výsledok až po rokovaniach. No je to normálny postup. Vo všeobecnosti je dobré, ak sa Nemecko a Francúzsko nejako dohodnú, rieši to veľa ťažkostí. Dá sa povedať, že francúzsko-nemecký motor nefungoval dlhý čas. Zároveň sa rozvíjala dobrá spolupráca medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Bruselský summit možno vnímať ako návrat k tradičnému francúzsko-nemeckému spojenectvu a jedným z vedľajších účinkov rokovaní je i debata o britskej úľave na platby do spoločného rozpočtu. Bude sa to prehodnocovať? - Samozrejme, s novým rozpočtom v roku 2006 príde i diskusia o úľavách Británii. Francúzsko teda na tom bude oficiálne trvať? - Áno, samozrejme. Hovorme o tom! Myslíte si, že pre Britániu to bude signál, aby brala svoje európske angažovanie sa vážnejšie, alebo, naopak, posilní koalíciu so Spojenými štátmi, nielen pokiaľ ide o vojenskú spoluprácu, ale aj ekonomickú? - To je komplexnejšia otázka. Neexistuje rozpor medzi budovaním Európskej únie a udržiavaním silnej transatlantickej spolupráce. Verím, že Británia, sa bude vo vlastnom záujme k Európe čoraz viac približovať. To môže viesť i k prijatiu spoločnej meny – euro v horizonte troch až piatich rokov. Viete, Británia bola vždy trochu pozadu v prijímaní európskeho práva, no nakoniec sa vždy rozhodla pripojiť k hlavnej skupine. Na druhej strane však Británia vystupovala omnoho rozhodnejšie v prospech rozšírenia ako Francúzsko... - To sa nedá takto povedať! Od samého začiatku sme za rozšírenie. Teraz sme dokonca silnými advokátmi Turecka. A ak sme už ochotní prijať Turecko, určite nie sme proti Česku, Maďarsku, či Poľsku. Sme za dobre fungujúcu Európu. Podľa našej predstavy má byť silná, dobre zorganizovaná a vyvážená voči zvyšku sveta. Nie je to len zóna voľného obchodu. Sme za dobre pripravené rozšírenie, s prepracovanými podmienkami. Prečo potom najviac apelov na „dvojrýchlostnú Európu“ pochádza z Francúzska? - Pán Chirac v roku 1998 vyhlásil, že Poľsko by malo byť v Európe už v roku 2000. Určite to nebol realistický plán, hovoril zo srdca, no rozhodne sme radi, že EÚ bude mať 25 členov. Ešte pár poznámok k 25 percentám priamych platieb, ktoré dostanú poľnohospodári z kandidátskych krajín. Francúzsko bolo jedným z ich najaktívnejších advokátov, pretože niektorí členovia boli rozhodnutí povedať striktné nie – ani jedno euro. Keď sa vrátime k britsko-francúzskym vzťahom, aká je ešte šanca, že sa spoločný summit uskutoční tak, ako sa to bolo plánovalo? - Čakáme na ten správny moment. Medzi oboma hlavnými mestami prebieha diskusia. To je všetko. Objavili sa ďalšie nezhody – v súvislosti s Macedónskom. Dalo by sa povedať, že vzťahy sa zhoršili práve po bruselskom summite? - Začalo sa to už predtým, no prebieha permanentná diskusia. V obrannej politike ide teraz o to, či bude môcť Európa v niektorých oblastiach konať nezávisle od NATO. Ak doteraz neexistuje nijaká dohoda, je to len preto, že Turecko blokuje celý proces a my tvrdíme, že Turecko nemá nijaké právo vetovať kroky EÚ. Preto hovoríme, že budeme diskutovať s NATO, aby sme našli všeobecnú dohodu, no ak sa to nepodarí do začiatku budúceho roka, nájdeme ad hoc riešenie a EÚ bude konať. A Briti v tomto váhajú. Ako vnímate budúcnosť vzťahu NATO – EÚ? - Usilujeme sa posilniť akčnú kapacitu Európy, a to pomocou prostriedkov NATO, alebo v jeho rámci. Existujú teda dve možnosti. Budeme konať, ak sa na tom dohodnú všetci spojenci v aliancii, no ak sa Washington nestane súčasťou operácie, Európska únia bude konať s materiálnou pomocou NATO. A práve o tom, akú podobu má mať táto podpora, musíme uzatvoriť dohodu. Zatiaľ neexistuje definitívna odpoveď. Obráťme pozornosť na Slovensko. Manažment firmy Peugeot hľadá v strednej Európe miesto na postavenie novej prevádzky. Aké máme šance? - Prebieha tu súťaž. Krajina, ktorá ponúkne najlepšie podmienky, získa investíciu. Nemyslíte si, že to môže vyvolať tlak na znižovanie sociálnych štandardov? V únii v súvislosti so Slovenskom zarezonovala otázka Volkswagenu a Seatu. - V tomto prípade ide o snahu nájsť najvhodnejšie miesto na postavenie výrobnej prevádzky, s dobrou infraštruktúrou a podobne. Nik nehovorí o finančných zvýhodneniach a podobne. Prípad Volkswagenu sa nebude môcť zopakovať. Ako Slovensko potom vidia francúzski investori? - Podmienky sa zlepšujú. Najväčšou výhodou sú schopnosti pracovnej sily. Nízke platy alebo vysoká odbornosť? - Oboje. Nepotrvá to veľmi dlho, samozrejme, odbornosť ostane, no platy budú stúpať. A nepohnú sa potom investori zasa ďalej, do ďalšej krajiny? Nie sú potrebné regulačné mechanizmy na úrovni Európskej únie? - Pozrite sa, čo urobil Seat v Španielsku. Skúsenosti s ázijskými firmami ukazujú, že nejaké pravidlá sa asi zavedú. Delokalizácia sa však nedeje primárne v rámci únie. Ovplyvní zmena vlády vo Francúzsku európsku politiku krajiny? - Už od začiatku, od 50. rokov, máme v zásade rovnakú proeurópsku politiku. Osobnosti sa menia, no cieľ zostáva rovnaký. Dlhodobou prioritou je mať mierovú Európu, postavenú na solidarite, prosperite a jednotnejšej celosvetovej vízii. No je to zložitý a dlhodobý proces. Aj keď sa zmenila vláda, neboli vymenení jej zástupcovia v európskom konvente. Posledná otázka sa týka Slovenska. Pokladáte úroveň diskusie o Európskej únii u nás za dobrú? - Opýtajte sa ma, čo si myslím o diskusii o EÚ vo Francúzsku! Vidím, že máte veľký záujem o Európu, o európsku integráciu, voliči dali hlas silám, ktoré sledujú tento smer. Treba sa však vyhnúť zjednodušujúcim koncepciám. Otázka nikdy nestojí len áno alebo nie.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Ivan Štefunko a Radovan Geist