Reklama
Reklama

Nehaňte Európsku úniu

V júni roku 2003 sa má konať referendum o vstupe SR do EÚ. Pôjde o historické rozhodnutie slovenských ľudí o ich budúcnosti a šanci krajiny na modernizáciu a vytvorenie podmienok na vyriešenie úlohy, na ktorú Slovensku nestačilo celé dvadsiate storočie – dotiahnuť sa v ekonomickej výkonnosti a kvalite života na úroveň vyspelých západoeurópskych krajín
Počet zobrazení: 1392

V júni roku 2003 sa má konať referendum o vstupe SR do EÚ. Pôjde o historické rozhodnutie slovenských ľudí o ich budúcnosti a šanci krajiny na modernizáciu a vytvorenie podmienok na vyriešenie úlohy, na ktorú Slovensku nestačilo celé dvadsiate storočie – dotiahnuť sa v ekonomickej výkonnosti a kvalite života na úroveň vyspelých západoeurópskych krajín. Dlhodobé prieskumy verejnej mienky ukazujú, že okolo 70 percent občanov Slovenskej republiky sa prikláňa k vstupu do EÚ. Niektorých slovenských politikov a publicistov to zrejme napĺňa podobným pocitom uspokojenia, na aký pred rokom doplatili ich írski kolegovia, keď írski voliči v prvom referende odmietli zmluvu z Nice. Inak si totiž nemožno vysvetliť doslova záplavu vyjadrení vládnucich politikov a pravicovej politike drukujúcich publicistov, ktorí zvyšovanie nepriamych daní, ale často aj rôzne ďalšie opatrenia, ktoré občania vnímajú ako reštrikciu na svoj úkor, vysvetľujú a odôvodňujú potrebou prispôsobenia sa Slovenska Európskej únii. Ak tento trend, zvaľovať vlastné nepopulárne politické rozhodnutia v hospodárstve, sociálnej sfére, zdravotníctve atď. na EÚ, bude pokračovať a žurnalistická obec ho bude nekriticky odobrovať alebo priam podporovať, môže ľahko dôjsť k tomu, že EÚ sa v očiach mnohých slovenských ľudí stane podobným strašiakom ako MMF. Netreba pochybovať, že to môže negatívne ovplyvniť tak účasť slovenských voličov na referende o vstupe do EÚ, ako aj jeho výsledok. Je politický paradox, ak práve politickí reprezentanti SDKÚ, ktorá za svoj nečakaný volebný úspech a postavenie najsilnejšej vládnucej strany vďačí najmä tomu, že veľa ľudí sa jej v posledný týždeň pred voľbami rozhodlo dať svoj hlas ako garantovi jasnej prointegračnej politiky, dnes Európsku úniu používajú ako lacnú výhovorku na ospravedlnenie súčasného rušenia nimi samými iniciovaných a vo vláde a parlamente odhlasovaných rozhodnutí, opatrení a zákonov a ich nahrádzania úplne inými krokmi. Veď EÚ od schválenia štedrého predvolebného rozpočtu SR na rok 2002 a návrhu rozpočtu na rok 2003 z dielne predchádzajúcej vlády, v ktorej podpredsedom pre ekonomiku bol dnešný minister financií Ivan Mikloš, neurobila nijaké dramatické zmeny napr. v daňovej politike. Európska komisia vo svojej pravidelnej správe iba zopakovala notoricky známe výhrady k pripravenosti Slovenska týkajúce sa najmä korupcie, nedostatočných administratívnych kapacít, rozdielov medzi politickými zámermi a praxou pri riešení rómskeho problému, neschválenia antidiskriminačného zákona atď. Záväzky voči EÚ v daňovej oblasti Ako je to teda s našimi reálnymi záväzkami voči EÚ v daňovej oblasti? Predovšetkým platí, že práve v tejto sfére vládne v únii malá harmonizácia a každá krajina má veľký priestor pre vlastnú daňovú politiku. Vo výške sadzieb DPH neexistuje nijaké všeobecne záväzné pravidlo okrem toho, že základná sadzba nemôže ísť pod 15 percent. Šiesta smernica Rady EÚ 77/388/EEC v znení jej zmien a doplnkov platná od 1. januára 1978, ktorá reguluje túto oblasť, povoľuje znížené sadzby, a to dokonca aj dve. Ale rozhodne neukladá obe sadzby DPH zbližovať. Ani v kapitole dane, ktorú SR predbežne uzavrela s EÚ počas španielskeho predsedníctva, sa nič nehovorí o tom, že by sme mali k dňu vstupu do EÚ mať jednu sadzbu DPH alebo aká by mal byť výška základnej a zníženej sadzby DPH. Odvolávanie sa na EÚ je preto iba účelový politický mýtus. Miesto šermovania EÚ by bolo čestnejšie priznať, že pohyby sadzieb DPH majú za cieľ zakryť tie diery v rozpočte, ktoré staronovým vládnym činiteľom ešte pred pár mesiacmi akosi neprekážali. Žeby nerátali s účasťou vo vláde? Kvôli legislatíve EÚ musíme v období do vstupu do EÚ upraviť iba niektoré spotrebné dane. Predchádzajúca vláda však o. i. dohodla, že na prechod na úroveň spotrebnej dane z tabaku, ktorá platí v členských krajinách EÚ, máme čas do 31. decembra 2008. EÚ súhlasila aj s päťročným prechodným obdobím na zachovanie zníženej sadzby DPH na tepelné energie. Napriek tomu, že spomínaná šiesta smernica zaväzuje uplatňovať jednu alebo dve znížené sadzby DPH, ktoré nesmú byť nižšie ako 5 percent, viaceré členské krajiny EÚ majú jednu z týchto znížených sadzieb nižšiu ako 5 percent. V poradí super znížená sadzba, znížená sadzba a základná sadzba môžeme na ilustráciu uviesť DPH v niektorých členských krajinách EÚ: Grécko: 4 – 8 –18, Španielsko 4 – 7 – 16, Francúzsko 2,1 – 5,5 – 19,6, Írsko: 4,2 – 12, 5 – 20, Taliansko: 4 – 10 – 20, Luxembursko: 3 – 6 – 15. Ani jedna z týchto krajín sa nesťažuje, že má pre trojitú sadzbu DPH problémy s výberom tejto dane. Spomínam to preto, že hlavným argumentom pre zjednotenú sadzbu DPH sa na Slovensku stáva ďalší mýtus. Takto sa dá zabrániť daňovým únikom! Nebolo by lepšie ísť si preštudovať systémy výberu DPH do krajín, kde si vedia efektívne poradiť aj s výberom troch sadzieb DPH? Kde sú garancie, že keď sa zjednotí sadzba DPH, výber daní bude automaticky efektívnejší a do rozpočtu bude plynúť väčší objem peňazí? Miesto zvyšovania schopnosti daňových úradov zabraňovať daňovým únikom a podvodom a neplatičov či špekulantov pokutovať alebo posielať pred súd si u nás na Slovensku zľahčíme život zjednotením sadzby DPH a ešte to budeme pokrytecky vydávať za približovanie sa k EÚ? Európsky sociálny model Mýtotvorba však úspešne presakuje aj do iných oblastí. Sú komentátori, ktorým sa ako nadbytočná javí zmienka v programovom vyhlásení vlády o trvalo udržateľnom rozvoji. V tlači sa často spochybňujú ako ľavičiarsky výmysel základné princípy Európskeho sociálneho modelu. Hoci sú zafixované v Maastrichtskej zmluve i v Charte základných práv EÚ, ktorá sa má stať, ako o tom svedčí priebeh diskusií v konvente, súčasťou novej ústavnej zmluvy EÚ. Je to jednoznačné svedectvo, že tento model, ktorý, mimochodom, vyrástol z konceptu sociálneho trhového hospodárstva nemeckého kresťanskodemokratického kancelára Ludwiga Erharda, otca nemeckého hospodárskeho zázraku, sa stal predmetom širokého politického konsenzu medzi kresťanskými demokratmi, sociálnymi demokratmi, liberálmi a ďalšími politickými stranami zastúpenými v EP. Napokon, o európskom sociálnom modeli ako súčasti základnej hodnotovej výbavy EÚ v prejave na pôde NR SR hovoril aj predseda Európskeho parlamentu írsky liberál Pat Cox. To iba u nás sa v mene boja proti korporativizmu spochybňuje taký pilier úspechu EÚ, akým je sociálne partnerstvo. Vládni politici, ktorí s takou ľahkosťou hovoria o našom prispôsobovaní sa EÚ v daňovej oblasti, akosi radi zabúdajú, že najväčšie problémy má Slovensko v prispôsobovaní sa sociálnym štandardom EÚ. Veď napríklad v miere nezamestnanosti Slovensku patrí nelichotivé popredné miesto medzi krajinami budúcej zjednotenej Európy. Nie som naivný a viem, že bez zvýšenia ekonomickej výkonnosti k zásadnej zmene v životnej úrovni nemôže dôjsť. Ale na druhej strane Slovensko s jeho veľkým rozsahom sociálneho vylúčenia a chudoby, pričom tieto javy sú lokalizované predovšetkým v zaostalých regiónoch a sú kombinované s masívnou prítomnosťou sociálne a vzdelanostne hendikepovaného rómskeho etnika, nevybŕdne zo svojich problémov bez uplatňovania princípu solidarity. Toho princípu, na ktorom bol založený historický úspech projektu zjednocovania Európy. Preto ak sa súčasnej EÚ dá niečo vyčítať, tak je to skôr ústup od princípu solidarity, nie jeho hyperuplatňovanie. Politik, ktorý nedokáže uvažovať solidárne o vlastných spoluobčanoch, sa len ťažko môže úspešne dožadovať solidarity zo strany členských krajín EÚ napr. v oblasti priamych poľnohospodárskych platieb. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama