Trpká príchuť demokracie
Jeden víťaz, traja porazení, to je výsledok rakúskych volieb. Vyrovnaný súboj sa nekonal. Machiavelliho vzorný žiak Schüssel sa môže spokojne usmievať. Aspoň nateraz. Christkindlmarkt, viedenské vianočné trhy nemôžete obísť, keď sa dostanete v predvianočnom čase do centra Viedne. Politicky zainteresovaných to však túto nedeľu nutne „odvialo“ na druhú stranu cesty, do sídla rakúskej sociálnej demokracie. „Kontajner“, volebná centrála strany, sa zaplnila už veľmi skoro pred sedemnástou hodinou, teda pred oficiálnym vyhlásením prvých prognóz. Napokon, prieskumy sľubujú vyrovnaný súboj, najtesnejší v histórii druhej republiky. Všetci sa tešia na dramatický večer, samozrejme so šťastným koncom. Už pred sedemnástou je však atmosféra akási podozrivo skleslá. Dozvedám sa, že informácie o predbežných výsledkoch neznejú ani trochu povzbudivo. Žeby to teda predsa nebolo také tesné? 17:00 – horšie to ani nemohlo byť So sedemnástou hodinou prichádzajú prvé oficiálne odhady ORF. Viac ako päťpercentný náskok ľudovcov! Zelení na štvrtej priečke. Takto vyrovnaný súboj nevyzerá. Horšie to asi ani nemohlo byť. Burácajúci potlesk na jednej, zhrozenie, neveriace krútenie hlavami a sklamanie na druhej strane. Štandardné scény volebných večerov, až na to, že dnes je sklamanie na „našej“ strane. Poniektorí možno ešte dúfajú, že po sčítaní „červenej“ Viedne sa výsledok obráti, ale zakrátko aj táto ilúzia umiera. Rozdiel je taký výrazný, že šanca obrátiť výsledok sa rovná nule. Je koniec, voľby sú prehraté. Hlavnou správou volieb je síce bezprecedentný prepad slobodných, no ten sa všeobecne predpokladal. Skutočným prekvapením je obrovský náskok ľudovcov voči socialistom. Ľavica prehrala. Napriek prírastku hlasov tak socialistov, ako zelených, obe strany skončili výrazne pod očakávaniami, nesplnili ani jeden zo svojich volebných cieľov. Pre socialistov je zdrvujúci najmä fakt, že po tridsiatich šiestich rokoch stratili pozíciu najsilnejšej politickej sily v krajine. To bolí. Kde sa stala chyba? Po miernom vytriezvení z úvodného sklamania automaticky prichádza otázka, ktorá bude väčšinu osadenstva centrály strany zamestnávať celý večer: „Čo sa stalo? Čo sme urobili zle? Čo rozhodlo?“ Tak teda prečo, pýtam sa mladých rakúskych ľavičiarov na dôvody neúspechu. „Pozri sa, keď nemáš médiá, nemáš kde prezentovať svoju politiku, si bez šance.“ Tak táto odpoveď ma vôbec neuspokojuje. Na jednej strane ma určite netreba presviedčať o rozhodujúcej úlohe médií v politickej súťaži a takisto máme vlastné skúsenosti s mediálnym skoromonopolom pravice na Slovensku. Napriek tomu považujem predvolebné spravodajstvo rakúskych médií za vcelku vyvážené, bojkot sociálnej demokracie som nezaznamenal ani náhodou. Osobitne, keby som mal porovnať vyváženosť predvolebného spravodajstva ORF s najsledovanejším televíznym spravodajstvom na Slovensku. Nedá sa však porovnávať neporovnateľné. Odpoveď mi nestačí, skúsim hľadať sám. Zásadnou strategickou chybou SPÖ bolo prineskoré zameranie volebnej komunikácie na sklamaných voličov slobodných. Personálne ponuky Broukal, Petritsch boli optimálne pre mestských, vzdelanejších voličov, ale nie pre nižšie príjmové skupiny a vidiek, ktoré bolo treba znovu získať od FPÖ. Zmena kurzu prišla neskoro a nepomohol ani vynikajúci výstup A. Gusenbauera v televíznom dueli s W. Schüsselom. Za volebnú „pomoc“ sa môžu rakúski socialisti poďakovať aj nemeckej veľkej sestre. „Nemecká sociálna demokracia je naším najlepším volebným aktivistom“ – povedal nám niekoľko dní pred voľbami na prednáške politický stratég ľudovcov. Negatívna kampaň voči červeno-zelenému projektu nemeckého vzoru sa ukázala ako vysoko účinná, Rakúšania tento model väčšinovo odmietli. A nakoniec, personálny tromf W. Schüssela v závere kampane, nasadenie mimoriadne populárneho ministra financií z FPÖ do svojho tímu bolo dostatočne silným signálom pre stále váhajúcich voličov slobodných. V priebehu večera stĺpce na obrazovke náladu v centrále socialistov už len zlepšujú. Čím ďalej sa sčítavanie hlasov posúva na východ, z alpských kopcov do nížin, z vidieka do miest, tým sú výsledky socialistov lepšie a lepšie, vo Viedni je to 45 percent. Tie isté stĺpce však hovoria aj o tom, čo voľby rozhodlo. O koľko sa zmenšujú u slobodných, o toľko sa zväčšujú u ľudovcov. V rozhodujúcom súboji o sklamaných voličov slobodných s prehľadom zvíťazili ľudovci. Machiavelliho vzorný žiak Schüsselovo víťazstvo sa dnes hodnotí ako politický zázrak, v skutočnosti sa však len do bodky naplnil plán, ktorý kancelár zosnoval v čase koaličnej krízy pred dva a pol mesiacom. Vo chvíli, keď čísla v prieskumoch ukazovali, že má reálnu šancu na úspech, rozpustil koalíciu, dokázal sa v kampani dokonale dištancovať od krachu svojho vládneho experimentu s pravicovými slobodnými, a preto dnes oslavuje víťazstvo. Ťažké srdce na W. Schüssela má dnes v prvom rade J. Haider, v jeho verzii to znie takto: Svoj triumf dnes oslavuje politik, ktorý sa len vďaka podpore mojej strany v roku 1999 z ponižujúceho tretieho miesta vo voľbách dostal do kancelárskeho kresla. Ako odplatu priviedol porušením vládneho programu koaličného partnera do krízy, v rozpore s koaličnou zmluvou položil vládu, všetku vinu hodil na plecia partnera, a tým ho doslova zničil, a len preto dnes môže sláviť svoj triumf. „Ľudsky je to nula,“ takto dnes charakterizuje Haider svojho bývalého partnera. Nech je ako chce, v každom prípade Machiavelli by bol na svojho žiaka Schüssela hrdý. Víťaz jasný – všetko otvorené Druhá otázka, ktorá tento večer zamestnáva tak novinárov, ako aj osadenstvo centrály socialistov, znie: „Ako ďalej – opozícia alebo koalícia?“ Táto dilema spôsobí vedeniu socialistov v najbližších dňoch ťažké hlavybolenie. Na jednej strane bude vedenie strany čeliť enormnému tlaku rozhodujúcich mocenských centier spoločnosti na vstup do veľkej koalície. Na druhej strane dlhodobejším záujmom strany zodpovedá práve opačná, opozičná alternatíva. Definitívne vyhraté ešte nemá ani W. Schüssel. Dnes sa ešte oprávnene usmieva, no veľmi dobre vie, že stavanie koalície môže byť ťažšie, ako sa mnohým zdá. Pokračovanie koalície so slobodnými je priveľmi riskantným podnikom. Vývoj v tejto strane nie je vôbec jasný, ak zoberie opraty do rúk spasiteľ Haider, je vládnutie so slobodnými vylúčené. Zelení sú viac teoretickou ako reálnou možnosťou. Preto ten obrovský tlak na socialistov, aby sa spriatelili s pozíciou „junior partnera“ vo veľkej koalícii. Po prvých vyjadreniach vo volebný večer sa črtá skôr pokračovanie pravicovej vlády ľudovcov a slobodných. Čo to znamená? Okrem nevyspytateľného koaličného partnera a teda nestabilnej vlády to znamená najmä pokračovanie v politike odklonu od rakúskeho sociálneho modelu, na ktorom bola postavená spoločnosť s jednou z najvyšších životných úrovní na svete. Nie veľmi priaznivá je však táto koaličná alternatíva aj pre Slovensko ako kandidátsku krajinu na vstup do EÚ. Slobodní veľmi dobre vedia, že najistejšia cesta k popularite vedie cez osvedčené témy euroskepticizmu, boja proti prílivu lacných pracovných síl, Temelínu, či Benešovým dekrétom. Rozšírenie únie je však srdcovou témou kancelára Schüssela, preto pokračovanie vládnutia so slobodnými iste nie je pre neho ideálnou alternatívou. Jasný je dnes večer víťaz volieb a to, kto budúcu vládu povedie. Všetko ostatné zostáva otvorené. Vyhlásenie oficiálnych výsledkov už len potvrdzuje odhady. Volebný večer sa skončil. Za tmy nastupujem do električky. Na Ringu sa objavujú volebné autá ľudovcov s balónikmi, vysmiatymi tvárami, trúbiace do priestoru. Trochu to pripomína bratislavské oslavy hokejových majstrov sveta. Až na to, že dnes „moja“ strana nevyhrala. Ale to mi vôbec neprekáže, prajem im to. Bojovali z presvedčenia za svoju vec a pokiaľ je to v medziach zákona, je to len dobré. Presne z tohto demokracia žije, raz sú hore jedni, raz druhí, vždy to môže byť naopak, a preto je to spravodlivé, správne a vždy nanovo fascinujúce. To najlepšie, čo v politike ľudia dodnes vymysleli.
