Nepustili ma do Českej republiky. Dôvod? Som nežiaduca osoba.
Prísna selekcia na hraniciach bola jedným zo spôsobov, ako v čase príprav a konania summitu NATO zabrániť vstupu do Českej republiky osobám, ktoré mohli ohroziť verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu, prípadne v minulosti vykonávali protištátnu činnosť. Niet pochýb, že v tomto „site“ mohli uviaznuť aj veľké ryby. Že v ňom však nedobrovoľne uviazli aj ľudia, ktorí nálepku extrémizmu získali len preto, že majú iný, alternatívny názor a vyjadrili ho, je holá skutočnosť. Mezi nich patrí aj Štefan Szilva, mladík, ktorého meno sa v médiách vyskytlo v súvislosti s organizovaním septembrovej Street party a zhromaždenia v Bratislave konaného v čase pražského summitu NATO. Zato si vyslúžil nálepku extrémneho antiglobalistu, anarchistu, ale aj nežiaducej osoby. „Poznám sa s ľuďmi z niektorých takto zameraných organizácií. Ja sám však v žiadnej nie som. Čo robím, robím preto, lebo to považujem za správne v rámci svojej životnej filozofie,“ vysvetľuje svoju, najmä vďaka médiám, získanú pozíciu. Z obavy, aby sa v Prahe nezopakovala situácia, ktorá sprevádzala zasadanie MMF a SB v roku 2000, začala česká polícia selektovať potenciálnych návštevníkov hlavného mesta už na hraniciach. Nato, koho vpustiť a koho nie, našla odpoveď v tzv. zoznamoch nežiaducich osôb. „Na hranicu som išiel z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo som chcel zistiť, či polícia dodržala to, čo mi hovorila v čase organizovania septembrovej Street party, že ma nebudú viesť v nijakom zozname len preto, že som nahlásil na príslušnom úrade konanie takejto akcie. Nikdy predtým som totiž nespravil priestupok, neporušil som zákon, ani tu, ani v zahraničí,“ hovorí o pokusnej ceste do ČR Štefan. Druhý, ale o to pálčivejší dôvod bol ten, že do Čiech nepustili zo Slovenska niekoľko mladých ľudí, ktorí tam mimochodom študujú na vysokých školách, a to len preto, že sa v minulosti zúčastnili na podujatiach nachádzajúcich sa v zozname extrémistických akcií. Pritom ani na jednom z doteraz uskutočnených stretnutí, tzv. street party, na Slovensku neprišlo k násiliu, výtržníctvu, napádaniu ani ničeniu majetku. Ako sa dostať na „zoznam“ „Jedného chalana raz legitimovali na diskusnom stretnutí aktivistov v roku 2001. Odvtedy sa však nezúčastnil na nijakej akcii. Študuje v Čechách na vysokej škole, v období pred summitom ho na hraniciach vysadili z vlaku, že je v Čechách nežiaducou osobou. Do Čiech sa nakoniec dostal – autobusom. Vtedy totiž policajti neoverovali jeho totožnosť v databáze pomocou prenosných počítačov. Do Prahy necestoval preto, aby sa zúčastnil na protestoch, ale z jednoduchého dôvodu – išiel do školy,“ tlmočí príbeh jedného z tých, ktorých v súvislosti so summitom do Čiech nepustili, Štefan Szilva. Cez hranice sa nedostala ani ďalšia dievčina, ktorá v Čechách študuje už niekoľko rokov. Cestovala do Nemecka na stáž, cez ČR mala len prechádzať. Na slovensko-českých hraniciach ju ako nežiaducu osobu nepustili. Musela teda cestovať cez Rakúsko. Ako sa dostala na zoznam? Pred štyrmi rokmi sa v Čechách zúčastnila na Global street party. Ďalší človek, ktorého vrátili naspäť, sa síce zúčastnil na prvej brnenskej Street party i na všetkých podobných akciách na Slovensku, no ani na jednej ho nelegitimovali. Nebol na to dôvod. Akcie prebehli bez akýchkoľvek výtržností, porušenia všeobecného poriadku, v pokoji. Legitimovali ho však na stretnutí antiglobalistov na nábreží Dunaja pri Propeleri, kde sa mala konať videoprojekcia filmov zo Seattlu a Janova. Nakoniec sa ani nepremietalo, stretnutie sa však dostalo do už spomínaného zoznamu extrémistických akcií. To bol aj dôvod, prečo ho do Čiech nepustili. Obmedzenie nežiaducich osôb by malo v Čechách oficiálne platiť len do 30. novembra. Nik z tých, ktorí sa do krajiny v súvislosti s konaním summitu nedostali, však tomuto termínu neverí. I to je dôvod, prečo nechcú o tejto „skúsenosti“ zverejňovať podrobnosti. Obávajú sa totiž prípadných následkov. Chcú v Čechách doštudovať. „Aj toto ma motivovalo. Obávam sa totiž toho, že pokiaľ ma z to-ho zoznamu nevyškrtnú, ak budem chcieť niekam cestovať, budem mať problémy. V tom zozname môžem byť aj do konca života,“ dopĺňa Štefan. Overovacie repete Zo Štefanovej strany provokačná a overovacia cesta viedla z Bratislavy do Břeclavi. „Vo vlaku z Kútov do Bratislavy si policajt moje iniciály z občianskeho preukazu naťukal do počítača na ruke. Nič mu to nevyhodilo, len sa ma spýtal, kam cestujem. Povedal som mu, že len do Břeclavi, čo bola aj pravda.“ Štefan teda cestoval ďalej. V úmysle splniť overovací zámer svojej cesty v Břeclavi ešte raz požiadal policajta, aby overil jeho údaje, či skutočne nie je nežiaduci, pretože na Slovensku organizoval jeden pochod a spoluohlásil akciu proti NATO na Hviezdoslavovom námestí. „Policajt zostal úplne zaskočený. Išli sme spolu na policajné oddelenie. Nechali ma čakať v čakárni. Po dvadsiatich minútach si ma prišli vyzdvihnúť. A posadiť na vlak späť na Slovensko. V zozname nežiaducich osôb som predsa len bol,“ opisuje okolnosti vyhostenia Štefan Szilva. Ako je však možné, že policajti nezistili, že je nežiaduci hneď pri prvej kontrole? „Policajt mi povedal, že preto, lebo v tých mašinkách nemajú úplne aktuálne informácie. Z toho vyplýva, že nežiaducim som sa stal vďaka nahláseniu zhromaždenia zameraného na tematiku NATO pred americkou a českou ambasádou na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, ktoré sa konalo 21. novembra, čo vtedy bola informácia stará jeden týždeň,“ dopĺňa. Zviditeľnením tohto problému nemá Štefan v úmysle zviditeľniť samého seba. Chce len poukázať na možné riziká, ktoré môžu vyplývať aj z takejto nechcenej evidencie, ako je možné, že niekto, kto neporušil platný zákon krajiny, figuruje na zozname „nebezpečných“. Pretože v každom, kto sa na ňom nachádza, tkvel minulý týždeň pre Českú republiku potenciálny rozbíjač výkladov, či človek prezentujúci názory, ktoré mohli povzbudiť a prilákať aj iných ľudí na masové akcie. S konštatovaním, že sa stal nutnou obeťou systému, sa však Štefan Szilva nemieni uspokojiť.
