Pohľady aj za volebný horizont

V apríli požiadala vláda niekoľkých svojich členov a guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS), aby do konca mája vypracovali analýzy a návrh opatrení, ktoré by mohli zlepšiť zahraničnoobchodnú bilanciu SR a s ňou súvisiaci schodok bežného účtu platobnej bilancie
Počet zobrazení: 1111

V apríli požiadala vláda niekoľkých svojich členov a guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS), aby do konca mája vypracovali analýzy a návrh opatrení, ktoré by mohli zlepšiť zahraničnoobchodnú bilanciu SR a s ňou súvisiaci schodok bežného účtu platobnej bilancie. Bolo načase. V roku 2001 tvoril podiel schodku bežného účtu platobnej bilancie na HDP 8,8 percenta (schodok 84,9 miliardy korún). Číslo zhruba vyjadruje, o aký podiel tovarov a služieb v krajine spotrebujeme viac než vyprodukujeme. V roku 1999 bol tento podiel päť, v roku 2000 3,7 percenta. NBS Dzurindov kabinet upozorňuje, že stav dosiahol dlhodobo neudržateľnú úroveň. Bez prijatia korekčných opatrení sa dá očakávať makroekonomická nerovnováha v podobe znehodnotenia výmenného kurzu, zhoršenia ratingu Slovenska a zvýšenia inflácie. Namiesto inflácie deficit Prečo sa bežnému účtu platobnej bilancie prikladá taký význam? V uzavretej ekonomike sa nízka výkonnosť, slabá konkurencieschopnosť prejavuje rastom cien, infláciou. V otvorenom hospodárstve sa neuspokojený dopyt namiesto do tlaku na ceny prelieva do dopytu po zahraničných tovaroch a službách. Dovážajú sa a zhoršuje sa platobná bilancia krajiny. Inflácia sa môže udržať na nízkej úrovni, čo je v podstate aj prípad Slovenska – v roku 2001 bol rast spotrebiteľských cien 6,3 percenta, jadrová inflácia 3,1 percenta. V tradičnej, uzavretej ekonomike zároveň fungujú aj mechanizmy na obnovenie rovnováhy – tovary s vyhnanou cenou majú vysokú mieru zisku a priťahujú kapitál, zvyšuje sa výroba, nasycuje sa dopyt, klesá cena. Ponuka reaguje na kvantitatívne a štrukturálne zmeny v dopyte. Inak to býva v ekonomike, ktorá je otvorená. Stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky, meraný podielom HDP na zahranično-ekonomickom obrate, podľa štúdie NBS vzrástol zo 122 percent v roku 1993 na vlaňajších 160 percent. V otvorenej ekonomike sa nemožno spoliehať na automatické trhové mechanizmy, ale musí sa zasiahnuť menovou, rozpočtovou a hospodárskou politikou. Opatrenia sa musia skĺbiť, aby nepôsobili protismerne a predovšetkým, aby sa krátkodobými opatreniami neeliminovali dlhodobé zámery. Nepriaznivý vývoj obchodnej bilancie, ktorá mala v roku 2001 schodok 103 miliárd korún (bilancia služieb s prebytkom 23 mld.) má niekoľko príčin. Na jednej strane to bolo spomalenie ekonomického vývoja v krajinách našich obchodných partnerov a z toho plynúce zníženie nášho vývozu, na druhej dynamický rast domáceho dopytu, rastúca spotreba verejnej správy a zvýšenie dovozu. NBS poukazuje na vysokú citlivosť a reakcie obchodnej bilancie, lebo slovenský export je málo diverzifikovaný a závisí od niekoľkých veľkých podnikov. Domáca ponuka reaguje na domáci dopyt nedostatočne. Paralely a cyklus Analytici NBS skúmali paralely roku 2001 s rokom 1998, keď tiež výrazne vzrástol dovoz ako dôsledok dynamického vývoja domáceho dopytu, najmä investičného. Zistili, že v oboch rokoch bol rovnaký záporný príspevok čistého exportu k rastu HDP – na jednu jednotku kladného príspevku domáceho dopytu k HDP pripadlo 0,6 jednotky záporného príspevku čistého exportu k HDP. Makroekonomický vývoj prebieha v určitých cykloch. V prvej fáze sa zvyšuje rast HDP i spotreba verejného sektora, podnikov a obyvateľstva. Potom nastáva rast dovozu, zhoršuje sa obchodná bilancia a bežný účet. Financuje sa zahraničnými úvermi. Súbežne rastie ekonomika i deficity verejných financií a bežného účtu. V určitom momente musí dôjsť ku korekcii – znehodnotením výmenného kurzu a v dôsledku toho obmedzením spotreby, uskutočňujú sa i reštrikčné opatrenia. Po období úspor sa ekonomika začne oživovať, reštrikcie uvoľňovať a kruh sa uzatvára. Rok 2001 NBS označuje za obdobie, keď sa začína prejavovať ekonomická nerovnováha, ale vo vývoji inflácie ani vo výmennom kurze sa nerovnováha nejavila. Preto upozorňuje vládu na nevyhnutnosť opatrení, aby sa rovnováha nenastoľovala živelne. Odchýlky vývoja od predpokladov Národná banka vo svojom menovom programe na rok 2002 predpokladá pokles podielu deficitu bežného účtu na HDP na 7,9 percenta, rozpočtový deficit 3,5 percenta, rozumné použitie privatizačných príjmov a akceptovateľný rast nominálnych miezd vo výške 6 percent. Čiže tak, aby nepresiahol predpokladaný rast produktivity práce. Poukazuje na odchýlky vývoja od predpokladov. Prehlbuje sa deficit zahraničného obchodu. Deficit štátneho rozpočtu pri naplnení rizík predpokladá v rozmedzí 10 až 22 miliárd korún (medzitým Ministerstvo financií SR spresnilo svoj odhad na 8-10 mld. Sk). Uplatnením metodiky Medzinárodného menového fondu pri započítaní niektorých predajov do príjmov sa schodok rozpočtu zvýši o jedno percento, čo vyvolá znepokojenie medzinárodných inštitúcií a môže sa odraziť v ratingu SR. NBS upozorňuje na riziká v mzdovom vývoji i na zvýšenie dopytu v podobe dynamického rastu úverov. V poslednej časti materiálu ponúka NBS opatrenia na zníženie bežného účtu platobnej bilancie. Za ťažisko považuje rozpočtovú oblasť. Trend rozpočtového hospodárenia by mohol vytlačiť súkromné investície, dať nepriaznivé signály súkromným investorom, spomaliť reštrukturalizáciu a podviazať ekonomický rast. Schodok verejných financií by v tomto roku mohol prekročiť päť percent. Krátkodobé a dlhodobé opatrenia Medzi navrhované krátkodobé opatrenia patrí zníženie výdavkov na platy vo verejnom sektore, redukovanie kapitálových výdavkov, nedopustenie prečerpania sociálnych a iných dávok, nepokračovať v znižovaní daňového zaťaženia, prehodnotenie vládnych garancií, zvýšenie regulovaných cien, zvýšenie nepriamych daní a viazanie rozpočtových výdavkov. Opatrenia z dlhodobého hľadiska majú byť zamerané na vytvorenie štandardného podnikateľského prostredia, zabezpečenie vynútiteľnosti práva, minimalizovanie tieňovej ekonomiky, odstraňovanie rigidít trhu práce, zvýšenie diverzifikácie exportu, obmedzenie rýchlejšieho rastu miezd, ako je rast produktivity práce, optimalizáciu výdavkov na zdravotníctvo, vzdelanie a infraštruktúru, zvýšenie motivácie na domáce úspory, optimalizáciu investícií vo verejnom sektore, zvýšenie kvality vzdelávania a stimuláciu technologických inovácií. NBS pritom upozorňuje, že jej návrh opatrení je základný rámec, ktorý by mala rozpracovať vláda za účasti ostatných subjektov hospodárskej politiky. Pohľad na návrh NBS hovorí o vysoko úspornom scenári. Každý bod má svoje ratio, ale v komplexe ho vláda z viacerých príčin prijať nemôže. Teraz ide o to, aby sa postavila nie ani tak k správe NBS a jej odporúčaniam, ale vôbec k situácii čelom a hľadala optimálne riešenie na elimináciu rizík, ktoré sa vynorili nielen vo vzťahu k tomuto roku, no k povolebnej budúcnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984