Začal s tým premiér Čalfa...

Niekedy po novembri 1989 sa objavilo osobitne v masmédiách akoby nové chápanie významu slova filozofia. K jeho rozšíreniu výrazne prispel predseda vtedajšej vlády ČSFR Marián Čalfa, ktorý objasňoval zámery svojho kabinetu slovami „vláda vychádza z filozofických ťahov“.
Počet zobrazení: 854

Niekedy po novembri 1989 sa objavilo osobitne v masmédiách akoby nové chápanie významu slova filozofia. K jeho rozšíreniu výrazne prispel predseda vtedajšej vlády ČSFR Marián Čalfa, ktorý objasňoval zámery svojho kabinetu slovami „vláda vychádza z filozofických ťahov“. Tento slovný obrat používal najmä vtedy, keď nedisponoval konkrétnym odborným riešením problémov a koncepčných otázok. Postupne vznikla atmosféra, v ktorej viacerí novinári, redaktori rozhlasu, televízie i politici začali takéto chápanie filozofie používať, až vznikla móda, v rámci ktorej „filozofia“ (bez bližšieho vymedzenia jej orientácie) mala nahradiť na úrovni „nejakých predstáv“ odborné riešenie politických, hospodárskych, kultúrnych, ale aj rozličných čiastkových pragmatických otázok. Filozofiu posúvali na úroveň náhrady za konkrétnu, špeciálnu odbornosť, ktorá vždy bola rozhodujúcim adekvátnym východiskom pri riešení spoločenského života, ako aj pri uplatňovaní záverov v praxi. No podľa uvedenej predstavy, ak nie sú splnené predpoklady pre potrebnú ekonomickú, politologickú, kulturologickú, sociologickú alebo inú analýzu, je možné nahradiť ju nejakým filozofovaním. No v takomto chápaní filozofia vyznieva ako abstraktná, vágna a nezodpovedná špekulácia. Filozofujeme aj o vodárňach a kanalizáciách S takýmto chápaním filozofie sa ešte stále môžeme stretnúť v rozhlase, tlači či v bežnom živote. Napríklad počúvame úvahy o „filozofii“ investícií, cien, komunikácií, osobitného druhu športu, kádrovej praxe alebo až komicky vyznievajúce názory o „filozofii“ využitia turistickej chaty a pod. Nedávno položil redaktor SRo predstaviteľovi Vodárenskej spoločnosti z Martina otázku: ,,Aká je filozofia vodárenskej spoločnosti?“ Od jej zástupcu sa dozvedel, že v Martine by malo ísť o osamostatnenie, aby bolo možné využívať a čerpať prostriedky z EÚ. Ide teda o filozofické alebo o organizačno-ekonomické otázky? Z časov módnej vlny „filozofovania“ o všetkom a ničom možno evidovať prípady, keď aj predstavitelia správnych názorov a riešení rozličných problémov, aby „nezaostali“, neodvolávali sa na vedu či oblasť poznania, ktorú použili, ale na akúsi „filozofiu“. Charakteristickým je príklad podnikateľky v obchode, ktorá dosahovala zvýšenie zisku cenovou konkurenciou na základe nižších cien a zvýšeného obratu. Avšak autor reportáže to nehodnotil ako príklad ekonomického myslenia, ale ako osobitnú filozofiu podnikania. Myslím si, že už dnes sa seriózny manažment firiem jednoznačne orientuje na základe marketingovej analýzy, a nie dajakej neurčitej „filozofie“ zisku. Ale nie vždy sa uplatňuje a zdôrazňuje odborný prístup. Nedávno rozčerila hladinu verejnej mienky situácia okolo krachu BMG – Invest a firmy AGW. V tejto súvislosti stojí za pozornosť spôsob ich reklamy, naplnenej estetizujúcimi metaforami, napríklad o „úsmeve“ a „symfónii“ peňazí. No v reklame AGW sa doslova argumentovalo i takto: „Filozofia investičného produktu finančno-poradenskej spoločnosti AGW je založená na dôkladnom zabezpečení finančných prostriedkov pri dosiahnutí zisku pre klienta.“ Aj tu sa vágne hovorí o „filozofii“ namiesto toho, aby reklama aspoň naznačila reálne ekonomické cesty a kroky, ktorými spoločnosť chcela zisk klienta dosiahnuť. Za takýmito formuláciami sa skrývala skôr špekulácia, nesledujúca zisk klienta, ale zisk organizátorov takýchto spoločností. Interdisciplinárne vzťahy Aj filozof môže byť odborníkom a filozofia môže znamenať osobitný druh odbornosti. No nie je filozofia ako filozofia a okrem toho nedá sa redukovať odbornosť na filozofiu. Racionálne orientovaná filozofia spravidla nie je izolovaná od zvláštnych vied, od ich poznatkov a návodov na orientáciu praxe. Práve naopak. Jedným z predpokladov prínosu filozofie do rozvoja poznania je, že s rozličnými vedami vytvára interdisciplinárne vzťahy. Aj preto okrem všeobecnej filozofie a jej štrukturálnych disciplín (ontológia, gnozeológia, antroposociálna filozofia, axiológia a pod.) jestvuje aj rad osobitných filozofických vied (etika, estetika), ktoré pri skúmaní svojho predmetu rozvíjajú i vlastné empirické výskumy a vstupujú do interdisciplinárnych vzťahov aj s nefilozofickými vedami - so psychológiou, sociológiou, históriou, prírodnými vedami atď. V rámci interdisciplinárnej orientácie súčasných vied je odôvodnené pestovanie radu disciplín, napríklad filozofia politiky, filozofia práva, umenia, kultúry, výchovy, ekofilozofia a pod. Tie majú významné miesto v teoretických systémoch príslušných vied, ako je politológia, veda o práve, estetika, kulturológia, pedagogika, ekológia atď. To však neznamená, že v týchto disciplínach stačí nejako filozofovať. V rámci práva sa dá hovoriť aj o filozofických východiskách rôznych zákonov. No ani správna filozofia sama osebe nemôže garantovať spoločenskú hodnotu a funkčnosť prijatej legislatívy, ak jej spracovanie nemá primeranú odbornú právnu úroveň. V rozvíjaní a spracovávaní konkrétnych prognostických štúdií má význam i filozofia, osobitne sociálna. Filozofia má v prognostike aj gnozeologicko-metodologický význam, no domnievať sa, že o budúcnosti je možné a dostačujúce filozofovať, rovná sa hlbokému omylu. Prognostika je predovšetkým problémom, ktorého riešenie si vyžaduje najmä interdisciplinárny prístup (integrovanie poznatkov ekonómie, sociológie, ekológie, kybernetiky, kulturológie a radu ďalších spoločenských, prírodných i technických vied). Tento prístup netreba integrovať v rámci nejakej filozofickej futurológie, ale na základe novej disciplíny prognostiky. Aj v tomto prípade znamená preceňovanie filozofie nedocenenie odbornosti. Nahromadená životná múdrosť Filozofia má význam osobitne v tvorbe syntézy interdisciplinárneho poznania. To však neznamená, že je možné ju používať ako náhradu za špecifickú odbornosť či vyvolávať dojem odbornosti aj tam, kde predpokladom riešenia konkrétnych otázok je špecifická odbornosť, vyžadujúca uplatnenie poznatkov rôznych vied, respektíve špecifických skúseností a schopností. Žurnalistická prax by mala tieto skutočnosti zohľadňovať a nemala by prispievať k zavádzajúcemu povedomiu, že sa odbornosť dá nahradiť akýmkoľvek filozofovaním. Osobitne nie iracionálnym či špekulatívnym, ktorému by sa ťažko hľadalo miesto dokonca v rámci neprofesionálnej životnej filozofie ako životnej múdrosti. Životná filozofia, ako na rozličnej úrovni vyjadrená postupne nahromadená ľudská skúsenosť, môže pozitívne ovplyvňovať životnú orientáciu človeka (zameranie životných aktivít, zmyslu života, vstupovanie do medziľudských vzťahov), no jej realizácia v konkrétnej ľudskej praxi sa nezaobíde bez poznania, bez odbornosti. Darmo by ktosi pokladal prácu za zmysel života, keby sa v nijakej práci nevedel odborne uplatniť. Racionálna filozofia môže človeku, ktorý si ju osvojil, pomôcť pri formovaní metódy, teda spôsobu jeho myslenia a voči vedám môže plniť metodologickú funkciu. No pri riešení špecifických odborných problémov nestačí používať len všeobecnú filozofickú metódu. Nemôže napríklad nahradiť metódy, založené na empirickom skúmaní alebo na experimente. Preto už Hegel zdôrazňoval, že metódu poznania určujú predovšetkým osobitosti predmetu poznávania. Skutočne, filozofia nemôže nahradiť nedostatok odbornosti v nijakej oblasti života, poznania a praxe.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984