Nebezpečná hra na vojnu

Po troch týždňoch eskalácie napätia medzi Indiou a Pakistanom sa situácia pomaly normalizuje. Kríza vzájomných vzťahov je vlastne pokračovaním tej z decembra minulého roka, i keď tentoraz bola ešte vážnejšia. Vrcholom obojstranne štvavej rétoriky bola hrozba pakistanského veľvyslanca pri OSN o možnosti použitia jadrových zbraní
Počet zobrazení: 957

Po troch týždňoch eskalácie napätia medzi Indiou a Pakistanom sa situácia pomaly normalizuje. Kríza vzájomných vzťahov je vlastne pokračovaním tej z decembra minulého roka, i keď tentoraz bola ešte vážnejšia. Vrcholom obojstranne štvavej rétoriky bola hrozba pakistanského veľvyslanca pri OSN o možnosti použitia jadrových zbraní. Regionálny summit 4. júna v Alma Ate síce rozhodujúci prelom nepriniesol, no potvrdil postupné uvoľňovanie. India na opakovaný Mušarráfov prísľub, že územie Pakistanu nebude základňou pre teroristické útoky, reagovala možno rezervovane, no naznačila ochotu na zmier – „počkáme na konkrétne kroky a uvidíme“. Rozdiel oproti minuloročnému decembru však nespočíval len v agresívnejšej rétorike. Tentoraz vojenské riešenie priamo podporovala aj časť indickej verejnosti, nielen politické špičky a niektorí analytici. Nešlo ani iba o členov a sympatizantov militantnej hinduistickej RSS, pre ktorých zasľúbená Akhan Bharat (Veľká India) nezahŕňa len „Pakistanom okupovaný Kašmír“ (Pok), ale i zvyšok Pakistanu a časti ďalších okolitých krajín. Za vojnu sa vyslovovali i mnohí obyčajní ľudia. Skreslené a naivné predstavy formované oficiálnou propagandou vystihujú slová drobného podnikateľa z Dillí: „Indickí vojaci sú takí vycvičení, že dokážu bojovať štrnásť dní bez jedla a vody. Tentoraz vymažeme Pakistan z mapy.“ A čo je oveľa nebezpečnejšie, popri tejto „na všetko odhodlanej“ menšine väčšina len ticho, rezignovane mlčala. Protitlaky zvonka i zvnútra Rozhodnutia o zahraničnej politike sa však v Indii nerobia na ulici a len zriedka majú niečo spoločné s oficiálnou rétorikou. Aká teda bola, či je pravdepodobnosť, že napätie prerastie do ovoreného vojenského konfliktu? Do úvahy treba zobrať niekoľko vonkajších a vnútorných faktorov. Od jesene minulého roka majú obe krajiny „nového suseda“ - Spojene štáty. V súčasnosti sa v Pakistane nachádza okolo tisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl a stočlenná jednotka je na spoločnom cvičení v indickej Agre. Pakistan je kľúčový i vo vzťahu k operáciám v Afganistane - nielen ako transportná linka, ale aj pri zabránení úteku zvyšných členov al-Káidy cez afgánsko-pakistanskú hranicu. Tento „živý štít“ má byť podľa kalkulácií Islamabadu dostatočnou zárukou voči útoku. Keď Washington zverejnil plány evakuovať z južnej Ázie 50 - 60 000 amerických občanov vrátane vojenských síl a britsko-americkými jednotkami uzavrieť hranicu zvnútra Afganistanu, zneistilo to Mušarráfovu pozíciu a donútilo ho vo vzťahu k Indii k ďalším ústupkom. Diplomatické úsilie USA o zažehnanie krízy jasne svedčí o tom, že konflikt by vážne narušil ich záujmy. K tomu sa pridáva odhodlanosť medzinárodného spoločenstva zabrániť vojne medzi dvoma jadrovými mocnosťami. Všetky vonkajšie vplyvy teda smerovali proti vypuknutiu konfliktu. To isté možno povedať i o vnútorných. Hospodárstva oboch krajín by náklady na boje len ťažko uniesli. Nejde iba o priame straty. Zastavil by sa aj príliv zahraničnej pomoci a investícií a už tak nedostatočné rozpočtové zdroje určené na rozvoj by sa presmerovali na obranu. I keď indická ekonomika je na tom nepochybne lepšie, len ťažko si predstaviť, že by ju to nezasiahlo. Zhoršenie postavenia väčšiny obyvateľstva by prinieslo definitívnu stratu legitimity vlády, ktorú by nevyvážila ani propagandistická vlna vojnového nacionalizmu. Čo sa týka Pakistanu, akýkoľvek dlhší konflikt by hospodárstvo, ktoré je už teraz na hranici kolapsu, definitívne položil na lopatky. Podľa slov z Dillí by sa zdalo, že rozhodne jedine to, či ustane infiltrácia teroristov cez Líniu kontroly - hranicu medzi Pakistanom a Kašmírom - a následne sa v Džammú a Kašmíre zlepší bezpečnostná situácia. Nielen pakistanskej, ale aj indickej vláde je však jasné, že nech už budú kroky generála Mušarráfa akékoľvek, ich dopad na aktivity teroristov nebude absolútny. I keď pakistanská tajná služba ISI poskytuje veľkú časť finančných zdrojov a tréningu pre organizácie, ktoré vedú azadi, boj za „slobodu Kašmíru“, nekontroluje ich úplne. Navyše, spochybniť možno aj lojalitu samotnej ISI. V dôsledku svojej úlohy v Kašmíre je hráčom aj v komplikovanom vnútropakistanskom zápase o moc. Pre mnohých dôstojníkov ISI sa azadi stalo cestou k osobnému profitu. Čisté nie sú ani ruky na druhej strane hranice. Nespokojnosť v Kašmíre pramení nie z manipulácií Islamabadu, ale z viac ako päťdesiat rokov trvajúceho absolútneho zlyhania štátnej moci. Teroristické útoky nie sú len hrozbou, ale i ospravedlnením prítomnosti bezpečnostných síl. Aj tu sa stal „biznis s terorom“ pre mnohých veliteľov podstatným zdrojom príjmu. Nie vojne, áno hrozbám Pre tvorcov indickej politiky bude mať situácia v Kašmíre druhotný význam. Slúži na vysvetlenie prijatých rozhodnutí, ale nie ako ich základ. Ak k tomu prirátame už spomenuté vonkajšie a vnútorné faktory, čo stojí za eskaláciou napätia z posledných troch týždňov? Vojna by síce neprospela ani jednému režimu (a už vôbec nie krajinám ako takým), no zdôrazňovanie možnosti jej vypuknutia áno. Ani po úspešnom referende, ktoré „legitimizovalo“ vládu generála Mušarráfa, nie je jeho pozícia úplne pevná. Hrozba konfliktu pomohla „zhromaždiť sily“ a opäť na čas umlčať opozíciu. Armáda, ktorá je vo vnútornej politike kľúčová, potvrdila svoju lojalitu generálovi a tlak medzinárodného spoločenstva (najmä USA) na zastavenie podpory kašmírskym separatistom slúžil na obmedzenie moci ISI. Mušarráf potrebuje jednotu najmä vo svetle prisľúbených (a blížiacich sa) parlamentných volieb. Ak nemá víťazstvo ním podporovaných strán stáť úplne na volebných podvodoch, potrebuje jednotiacu silu. India a jej vojenská hrozba ponúkli ako vždy dobrú zámienku. Na situácii získala aj politická špička v Dillí. Škandalózne zlyhanie štátu počas komunálnych nepokojov v Gudžaráte - v mnohých prípadoch sa jeho orgány otvorene stavali proti moslimskej menšine - otriasli základmi vládnucej Národnej demokratickej aliancie. Hrozba vonkajšieho konfliktu aj tu spôsobila zomknutie radov a umlčanie opozičnej kritiky. Všeobecne sa dá povedať, že stupňovanie napätia nebolo výsledkom neochoty ustúpiť kvôli „národnej hrdosti“ či, v indickom prípade, starosti o vnútornú bezpečnosť. Nešlo ani o to, aby vojna naozaj vypukla. Korene treba hľadať v úzko straníckych záujmoch oboch elít. A keďže, našťastie, dnes tento záujem diktuje, že eskaláciu treba udržať na úrovni slovných (a drobných cezhraničných) prestreliek, vojna je nepravdepodobná. Napriek tomu sa región istý čas pohyboval na kraji hlbokej priepasti. Vystupňovanie konfliktu môže raz dostať svoju vlastnú dynamiku a vymknúť sa spod kontroly tých, čo s ním hrajú nebezpečnú hru. Príde ďalšie kolo krízy? Čo prinesie budúcnosť? Pokračovanie napätej situácie s cyklami relatívneho pokoja a hrozieb? Ak je hlavným problémovým bodom medzi oboma krajinami Kašmír, potom je namieste skôr realistický pesimizmus než opatrný optimizmus. Zastavenie pakistanskej podpory separatistickému hnutiu neznamená, že sa situácia vyrieši, ako sa usilujú tváriť v Dillí. Tá je výsledkom polstoročia politiky centrálnej vlády a ňou nastolených štátnych administratív, popierania politických a ľudských práv a zhoršujúcej sa ekonomickej a sociálnej situácie. Na jeseň sú v Džammú a Kašmíre prisľúbené nové voľby. Majú šancu byť skutočným krokom k riešeniu situácie v štáte, a tým aj indo-pakistanského sporu. To by však museli byť slobodné, demokratické a ich výsledok by musel odzrkadľovať vôľu obyvateľov. Teroristické akcie (nech už organizované či podporované z Pakistanu, alebo nie) môžu túto cestu skomplikovať, no kľúč má v rukách vláda v Dillí. Spôsob, akým sa opakovane zahráva s nebezpečenstvom vojny (v tomto ohľade nie je Mušarráf o nič nevinnejší), vyhýbajúc sa skutočným riešeniam a sledujúc vlastné úzke záujmy, vyvoláva skôr pochybnosti. SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984