Niet peňazí na naplnenie ústavných práv
MUDr. Irina Šebová
Čo vás ako lekárku – primárku ORL Nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke viedlo k vstupu do politiky? - Dva dôvody. Jedným z nich bola stále sa zhoršujúca situácia v zdravotníctve. Krízový stav, ktorého dôsledky majú dopad najmä na pacientov, sa prehlbuje. V apríli tohto roku som bola postavená zoči-voči situácii, keď sme v nemocnici museli odmietať pacientov, presúvať ich na základe smerných čísel do ďalších mesiacov. Myslím si, že tento stav vrátane nedofinancovania rezortu vedie lekárov k tomu, aby sa začali viac politicky angažovať. Asi to nie je celkom náhoda, že v prvej pätnástke súčasnej kandidátky SDĽ sú traja lekári. Čo treba konkrétne robiť? - Zmeniť legislatívu týkajúcu sa zdravotníctva a zabezpečiť transparentnosť viaczdrojového financovania, ktoré zatiaľ ani legislatívne, ani v skutočnosti neexistuje. Tento argument sme počuli aj tu na zjazde, ale SDĽ je už štvrtý rok vo vláde... - Áno, to je asi daň za to, že vládna koalícia bola pravo-ľavá. Vznikla na základe výsledkov volieb, keď sa dali dokopy politické subjekty, ktoré by inak za normálnych podmienok spolu nevládli. Koaličná vláda bola nútená robiť viac či menej vydarené kompromisy. Ani súčasnej vláde, tak ako ani jej predchodkyniam, sa, žiaľ, nepodarilo uskutočniť také reformy, ktoré by viedli k pozitívnym výsledkom. Tento nežiaduci stav pretrváva a týka sa aj pripravovanej ďalšej vlny privatizácie v zdravotníctve. Ja aj mnohí moji kolegovia lekári sa pýtame, prečo tieto reformy trvajú tak dlho, prečo sa na Slovensku z viacerých alternatív, ako riadiť rezort, ani jedna neukázala úspešná, hoci podobné modely v iných krajinách priniesli priaznivé výsledky. V súčasnosti sa chystá nová reforma. Bude sa napríklad platiť za diagnózu, ale keď nefungovali tie doterajšie, ktovie ako sa to skončí s touto. U nás sa často zdôrazňuje rozsah korupcie v zdravotníctve. Aký je na to váš názor? - Korupcia nie je len nočnou morou zdravotníctva. Pokiaľ však hovoríme o zdravotníctve, nedá sa hovoriť iba o vzťahu medzi lekárom a pacientom. Ide o hlbší problém, ktorý odráža stav celej spoločnosti. Poviem príklad: mala som možnosť pracovať ako ambulantná lekárka v Nemecku. Tam pacientovi ani len na um neprišlo, aby mi doniesol trebárs kvety a to už nehovorím o iných formách tzv. všimného. Platba tam bola transparentná, pacient mal poistenie, pripoistenie, doplnkové poistenie a presne vedel, čo môže od zdravotníctva očakávať. Ak to porovnám, tak potom naše sa správa nevypočítateľne. Pacient má síce ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, no v skutočnosti si nemôže uplatniť voľbu lekára a je odsúvaný na základe smerných čísel. Nemáme dostatok peňazí, aby sa realizovalo to, čo občanovi sľubuje ústava. Za týchto okolností prichádza do nemocnice a nachádza tu pomery, ktoré provokujú k úplatkárstvu a korupcii. Ani pacienti, ani lekári pritom nie sú svätci. Ale ak mám hovoriť za seba a za mnohých svojich kolegov, boli by sme veľmi radi, ak by bolo také prostredie, aby úplatkárstvu nenapomáhalo. Našou úlohou je starať sa o pacientov. O ekonomický chod zdravotníctva by sa mali starať národohospodári a manažéri. V skutočnosti tu chýba politická vôľa povedať, na čo máme a na čo nie. Žiadna slovenská politická garnitúra si zatiaľ nedovolila pacientom oznámiť, že stav ekonomiky je taký, že my na to, aby sme naplnili literu ústavy, nemáme.
zhováral sa Peter Greguš
