Nová nádej s veľkým otáznikom
Ak by minulú sobotu niekto z návštevníkov výstavy Interbeauty v areáli Incheby náhodou zablúdil do haly C, mal by asi pocit, že tam rokuje konsolidovaná strana s 30-percentnými preferenciami bez akýchkoľvek problémov o otázke koho prizvať do budúcej vlády. Už v poradí 8. zjazd Strany demokratickej ľavice sa niesol v duchu akejsi zvláštnej nostalgie za zašlou slávou. Kde sú tie časy, keď to na jej zjazdoch iskrilo, alebo povedané slovami Ladislava Novomeského, kde sú ,,tie nekonečné nočné debaty a zvady“, keď delegáti diskutovali do skorého rána a bojovali o každé slovo v programových dokumentoch? Opozičné názory vnútri SDĽ sa vytratili s odchodom weissovského krídla. A nielen to, pohľad na predsednícky stôl ukázal, že zo strany, ktorá sa donedávna na verejnosti mohla prezentovať partiou skúsených odborníkov, zostalo len torzo. To sa najmarkantnejšie prejavilo pri voľbe nových podpredsedov. Za normálnych okolností by asi iba ťažko dosiahli takéto vysoké funkcie v straníckej hierarchii. Lenže momentálne nemali silných konkurentov, a tak sú tam, kde sú. Kríza dôveryhodnosti politikov Azda najlepšou ilustráciou tohto stavu je zážitok z tlačovej konferencie: je smutné, keď druhé najvyššie postavené osoby v strane nevedia novinárom vysvetliť, na akých ideologických hodnotách SDĽ stavia... Napriek tomuto faux pas treba minimálne novej tvári v politike - Ľubomírovi Petrákovi nechať čas, aby mohol ukázať, čo vie. Dúfajme, že nebude nasledovať efemérny osud svojich predchodcov v tejto funkcii. Veď na tomto poste sa za uplynulé dva roky vystriedalo osem ľudí! Žiaľ, kríza dôveryhodnosti ľavicových politikov je veľmi hlboká. Veď podľa výskumv verejnej mienky nik z predstaviteľov SDĽ ani SDA neprekračuje hranicu dvoch percent. Jediný, ktorý dlhodobo tróni na vrchole s približne 19 percentami, je Robert Fico, ale ten už tri roky kope v drese Smeru. V SDĽ aj vinou doterajšej garnitúry nevyrástla generácia schopných tridsiatnikov, ktorí by vedeli osloviť voličov a zaplnili generačnú priepasť, čo tu vznikla. Pokusy o umelé omladenie strany sa ukázali skôr ako kontraproduktívne. Zjazd s mottom Chceme, aby bežné veci boli samozrejmé prijal s drobnými pripomienkami volebný program Nová nádej, programové východiská a hodnoty SDĽ, pripomenul si 100. výročie narodenia a 50. výročie tragickej smrti významného ľavicového politika Vladimíra Clementisa, no najväčšiu pozornosť médií vyvolalo schvaľovanie kandidačnej listiny pre septembrové voľby do Národnej rady SR. Volf jablkom sváru Napriek určitým očakávaniam nenastala ani pri tomto bode živšia polemika. Neprešiel návrh delegátky Jany Borguľovej, aby na prvých piatich miestach kandidátky stáli odborníci a až po nich nasledovali známe politické tváre. Potom prvých štrnásť, s výnimkou Jozefa Migaša (z 263 hlasujúcich bolo 105 proti nemu), získalo takmer stopercentnú podporu delegátov. Azda o najväčší rozruch sa postaralo kategorické odmietnutie bývalého predsedu, no súčasného volebného lídra SDSS Jaroslava Volfa na siedmom mieste, rezervovanom pre túto stranu. Viacerí delegáti zdôvodnili svoj odpor jeho snahou silou-mocou sa dostať i tretí raz do parlamentu nezávisle od toho, či v rámci ľavicovej alebo pravicovej koalície. Má to však malý háčik. Dohoda medzi oboma stranami je už uzavretá a podľa nej je právom SDSS rozhodnúť o svojich kandidátoch. Zhodou okolností v sobotu Volfa ako lídra opäť potvrdila aj Ústredná rada SDSS, a tak je na svete potenciálny zdroj konfliktu. Čo však udivuje najviac, je to, že už pri podpise dohody mohli predstavitelia SDĽ s takýmto variantom rátať a rovnako dobre vedeli, aké odmietavé postoje členov SDĽ vyvolá Volfova nominácia. Dobré zmluvy robia dobrých priateľov a na to mali pamätať aj oni pri podpise dohody o spolupráci. Karty sú rozdané, aktéri hry známi. Spojenectvo SDĽ s SDSS a SOP ide s kožou na trh. O ich úspechu či debakli rozhodne volič. Len aby nakoniec jeho verdikt nebol taký, že integrácia stredoľavých síl prebehne podľa úplne iného scenára, napríklad takého, že Robert Fico v októbri pozve svojich menej úspešných exkolegov z SDĽ a SDA do sídla Smeru na Súmračnej na debatu o novej ľavici... Návrh kandidátky SDĽ pre parlamentné voľby 2002 1. Pavel KONCOŠ (54) minister pôdohospodárstva 2. Irina ŠEBOVÁ (45) primárka v nemocnici Bratislava - Petržalka 3. Ľubomír FOGAŠ (51) podpredseda vlády 4. Ľubomír ANDRASSY (29) predseda KV SDĽ v Košiciach 5. Jozef MIGAŠ (48) predseda Národnej rady SR 6. SOP 7. SDSS 8. Peter PONICKÝ (45) minister školstva 9. Boris HANUŠČÁK (46) primátor mesta Bardejov 10. Judita TAKÁČOVÁ (26) tajomníčka Zahraničného výboru NR SR 11. Ľubomír DZURÁK (52) elektrikár 12. Ľudmila LYSINOVÁ (42) lekárka, vedúca zdravotného odboru KÚ 13. František HAJNOVIČ (52) minister financií 14. Mária ANGELOVIČOVÁ (49) poslankyňa NR SR
