Peniaze ako pre koho

Medzi najobľúbenejšie výrazy ponovembrových politikov patrí formulka o nedostatku finančných prostriedkov. Pritom je zaujímavé, že peniaze zo zásady nie sú na školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby, ale vždy sa nájdu na nové vládne autá, služobné byty či zvyšujúce sa platy ústavných činiteľov.
Počet zobrazení: 1565

Medzi najobľúbenejšie výrazy ponovembrových politikov patrí formulka o nedostatku finančných prostriedkov. Pritom je zaujímavé, že peniaze zo zásady nie sú na školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby, ale vždy sa nájdu na nové vládne autá, služobné byty či zvyšujúce sa platy ústavných činiteľov. Mýtus o nedostatku peňazí najlepšie usvedčuje armáda, ktorá je najpažravejšou štátnou inštitúciou a v súčasnosti si ju slovenský národ cení tak veľmi, že na ňu dáva dvojnásobok peňazí určených pre rezort školstva. Neraz mi vŕta v hlave: Ako to, že plytvanie v rezorte obrany nie je tŕňom v oku žiadnemu šporovlivému poslancovi či ministrovi, ako to, že v tomto prípade sa nik nezaujíma o transparentnosť a efektívnosť vynaložených zdrojov? Spomeňme si, ako pri schvaľovaní vlaňajšieho rozpočtu predstavitelia ministerstva školstva požadovali navýšenie finančných prostriedkov, pričom ich stroho odmietli s poukázaním na nedostatok peňazí. Keď však vzápätí prišla rovnaká požiadavka z rezortu obrany, odklepli im navyše miliardy, akoby sa nechumelilo. Rovnako dnes, keď je vláda skúpa na oveľa menšie položky, bez väčšej diskusie schválila vyslanie našich vojakov do Afganistanu, pričom cenu tohto dobrodružstva (sto miliónov korún) označí za „sumičku, ktorá nijako zvlášť nezaťaží štátny rozpočet“! Aj keď zohľadníme ambície začleniť sa do Severoatlantickej aliancie, nechce sa mi veriť, že by NATO pri troche diplomatického taktu zo slovenskej strany nepochopilo naše ekonomické ťažkosti. A keby to bola pravda, potom si neviem predstaviť, prečo by mali naši občania dôverovať organizácii, pre ktorú sú ľudia len akési nadbytočné nezaujímavé položky, na ktoré netreba brať ohľad. Vláda prejavuje naozaj originálny zmysel pre priority nášho obyvateľstva. Keby sa takouto logikou riadil bežný občan, potom by svoje dieťa prednostne neposlal do školy, ale radšej by si namontoval do svojho bytu alarm. Na Slovensku je možné všetko, o čom svedčí fakt, že jediný, kto sa proti takémuto spôsobu uvažovania postavil, bol konzervatívny politik, nie ľavicový...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984