Sme svedkami renesancie pokryteckej morálky

Dvakrát ste nastúpili dráhu novinára – a úspešnú. Prečo ste s tým skončili? - V šesťdesiatom ôsmom som neprerušil svoju kariéru ja, prerušili ju pomery. Do Mladej fronty som nastúpil v roku 1990 a odišiel som odtiaľ roku 1994 z viac-menej banálnych dôvodov. Roku 1996 som začal pracovať v oblasti internetu a až dodnes vydávam internetový denník Neviditelný pes. Okrem toho mám komentátorský kontrakt s Lidovými novinami a niečo podobné robím aj pre rozhlasovú stanicu Frekvence 1
Počet zobrazení: 998

Ondřej Neff, český spisovateľ

Ondřej Neff (1945) patrí medzi najuznávanejších súčasných českých spisovateľov. Je autorom vyše dvoch desiatok kníh, pracoval ako redaktor v Mladej fronte, literárnom týždenníku Kmen a v Mladej fronte Dnes. Založil najúspešnejší český sci-fi časopis Ikarie a dnes je spisovateľom v slobodnom povolaní a scenáristom. Z jeho ďalších aktivít stojí za zmienku založenie prvého českého internetového denníka Neviditelný pes a špecializovaného „inzinu“, internetového magazínu venovaného digitálnej fotografii DigiNeff (1999). Do povedomia širšej verejnosti sa Ondřej Neff dostal v roku 1985 svojím románom Vejce naruby, pozorohudnou bola aj trilógia Milénium (1991–1995) a za jeho doteraz najúspešnejší román sa považuje Tma (1998). Okrem toho je autorom niekoľkých desiatok poviedok a teoretických prác, zaoberajúcich sa anglo-americkou sci-fi a autorom obsiahlej štúdie o histórii českej fantastickej literatúry Něco je jinak (1981). Do češtiny preložil kultový kyberpunkový román Williama Gibsona Neuromancer. Dvakrát ste nastúpili dráhu novinára – a úspešnú. Prečo ste s tým skončili? - V šesťdesiatom ôsmom som neprerušil svoju kariéru ja, prerušili ju pomery. Do Mladej fronty som nastúpil v roku 1990 a odišiel som odtiaľ roku 1994 z viac-menej banálnych dôvodov. Roku 1996 som začal pracovať v oblasti internetu a až dodnes vydávam internetový denník Neviditelný pes. Okrem toho mám komentátorský kontrakt s Lidovými novinami a niečo podobné robím aj pre rozhlasovú stanicu Frekvence 1. Nie som teda len spisovateľ. Ako novinár pracujem stále a kariéru v tejto oblasti som neprerušil. Čo vás viedlo k založeniu prvého českého internetového denníka Neviditelný pes? - Predovšetkým internet ako médium. K nemu som sa dostal v roku 1995 a začal som spolupracovať na webovom fanzine, ktorý dodnes vychádza a volá sa Amberzin. Tam som sa naučil nielen technológii práce (jazyk HTML), ale som pochopil, v čom sú špecifiká práce pre web. Jednoznačne mi z toho vyšlo, že ak má mať webová stránka zmysel, musí sa každý deň aktualizovať. So Psom som začínal sám, dnes ho tvorí päť ľudí a denne evidujeme okolo 20 000 prístupov, pričom celkový počet čitateľov je okolo 30 až 50 tisíc. Jedným z populárnych seriálov v Neviditelnom psovi boli Zakázané technológie. Čím vás tento fenomén tak zaujal? - V súčasnosti ma fascinuje jeden jav, ktorý si vysvetľujem tým, že ľudia ako živočíšny druh neznášajú slobodu. Ono sa tvrdí, že ľudia v skutočnosti túžia po slobode, ale nie je to pravda. Ľudia túžia po autorite, ktorá nejakým spôsobom vyhovie ich túžbam a prianiam. Dnes sme svedkami určitej renesancie pokryteckej morálky, o ktorej sme sa domnievali, že bola zásadným spôsobom rozmetaná v 19. storočí. Skutočná sloboda vrcholila v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Vidím návrat pokryteckej morálky napríklad v tzv. „politickej korektnosti“, keď vzniká nepísaný, ale prísne dodržiavaný kódex, čo si smiete myslieť a čo smiete hovoriť. Keď Cigán kradne, môžete si to myslieť, ale nesmiete to takto povedať... Podobný fenomén sa prejavuje v množstve oblastí, toto je len jedna z nich. Vzniká zároveň obrovský tlak, aby sa obnovila cenzúra – všimnite si napríklad ťaženie proti akčným a dobrodružným filmom, proti komiksu, proti počítačovým hrám… Je to tým, že ľudia neznášajú slobodu, že chcú mať nepriateľa, že sa potrebujú klaňať nejakému božstvu a že cítia potrebu byť otrokmi. Mne sa to hnusí, som človek 20. storočia, človek slobodomyseľný a do maximálnej miery tolerantný. Toto je jedna z dôležitých tém, o ktorej treba hovoriť. O tom sú aj Zakázané technológie. Proti novým technológiám, napríklad klonovaniu alebo genetickému inžinierstvu, sú však aj mohí mladí ľudia, ktorí mladosť prežívali práve v rokoch, o ktorých hovoríte ako o najslobodnejších… - Iste. V Čechách máme napríklad z dôvodov čisto ideologických a politických silné hnutie proti atómovej energii. To je úplne absurdné a technologicky neopodstatnené. Vyviera to viac či menej z nenávisti k rozdeleniu moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu a s tým súvisiacim systémom politických strán a voľného trhu. To sú totiž základy slobody – voľný trh a rozdelenie moci. Títo ľudia, ktorí síce slobodu verbálne vzývajú, ju v skutočnosti nenávidia, a tak útočia práve zmienenými smermi. Nedokážu sa totiž pozitívne definovať, a preto potrebujú nepriateľa. A jedným z prostriedkov, ako si ho vytvoriť, je práve militantný environmentalizmus, prípadne ekoterorizmus. Ten sa prejavuje útokmi na celé technologické odvetvia – ako je napríklad práve jadrová energetika, prípadne spomínané genetické inžinierstvo, na rad sa v poslednom čase dostáva aj chémia... To sú ciele tmárov 21. storočia, ľudí, ktorí nedokážu zvládnuť slobodu a potrebujú neustále v tej či onej miere rozvíjať sociálne inžinierstvo. Bohužiaľ, si uvedomujem, že som zrejme predstaviteľ odchádzajúceho sveta, že sa tento svet prepadne do tmy. Ja vidím 21. storočie veľmi pesimisticky. Ako bude podľa vás vyzerať toto storočie? Akú perspektívu má taký fenomén, akým je Európska únia? - Pokiaľ ide o EÚ, som optimista. Integrácia je dnes objektívnou nevyhnutnosťou. Výroba je už medzinárodná, obchod je medzinárodný, a tak musí nastať aj medzinárodná štandardizácia. Ľudia sa dnes síce vysmievajú eurobanánom – v skutočnosti však ide o to, že musia existovať nejaké normy na veľkosť výrobkov, aby sa mohli vyrábať univerzálne použiteľné palety, debny a kontajnery. Tým sa urýchli transport a cirkulácia tovaru. Zaviesť takéto opatrenia bez nejakého nadnárodného koordinačného orgánu však nie je možné. Samozrejme, že integračný proces nebude jednoduchý. Ak dôjde k tomu, že Slovensko, Českú republiku a ďalšie kandidátske štáty do EÚ prijmú, aj tak budeme istý čas druhoradými členmi. O tom niet pochýb. Inou vecou však je zostavenie nejakých formálnych politických orgánov (na ktorom by sme sa mohli a mali podieľať) v zmysle európskej vlády a fungujúceho Európskeho parlamentu. Pretože dnes je Európsky parlament viac-menej fraškou typu OSN. Jeho význam je možno ideový a deklamatívny, ale určite nie praktický. Uvidíme, či sa také niečo podarí... Okrem integračných trendov existujú totiž aj silné trendy emancipačné, smerujúce k regionalizácii. Mohli by ste byť konkrétnejší? - K rozpadu Československa muselo prísť, bolo to zákonité a ja by som sa nečudoval, ak by v dohľadnom čase vznikli aj na území Českej republiky dva, možno dokonca tri spolkové štáty. Ak si Morava naozaj vybuduje vlastné vnútorné cítenie a orgány, bude to lepšie fungovať a ľudia sa budú v takomto útvare lepšie cítiť, tak prečo by to tak nemalo byť? Čiže ste za to, aby existovala Európa regiónov? - Presne tak. Mám rád Francúzsko a tam je to tiež vidieť. Prejavuje sa to aj v ožívaní mŕtvych jazykov. Vy sa môžete len tažko identifikovať s nejakým obludným štátnym útvarom, ktorý bude od Uralu po Írsko. Nie ste ani Ír, ani Uralec. Regionalizácia možno zasiahne aj vás – napríklad východné Slovensko je celkom iný región než Bratislava. Podľa môjho názoru takúto emancipáciu regiónov umožnia práve informačné technológie. Zlacnejú médiá a sprístupnia sa ďalšie. Spomínam si, že pred takými desiatimi rokmi, keď sa rozpadlo Československo, ste sa nevyjadrovali priveľmi lichotivo na adresu Slovákov... - Nie, proti tomu by som sa ohradil. Nie je to pravda. Ja som dlho držal federalistickú pozíciu z rýdzo racionálnych dôvodov. Domnieval som sa, že nám obom rozchod bezprostredne ublíži a bola to pravda. Vy teraz vykazujete o tretinu horšie hospodárske parametre. My sme za to tiež tvrdo zaplatili medzinárodnou prestížou. Ako my, tak aj vy dodnes za to platíte, že sme nedokázali realizovať víziu Petra Pitharta o dvojdome. Ak som sa vyjadroval nelichotivo, tak o avanturistickej, surovej a som presvedčený, že zvonku riadenej politike Vladimíra Mečiara, ktorého pokladám za zločinca a ktorý je človekom, ktorý podľa mňa veľmi slovenskému národu ublížil. Na túto tému som napísal niekoľko jasných a adresných článkov a mrzí ma, ak to niektorí iní Slováci vztiahli aj na seba. Je škoda, že sa dodnes v slovenskej politickej reprezentácii nenašiel nikto, kto by toho tlčhubu usadil a bol mu silným politickým oponentom. Ak tu budú zloduchovia typu Milana Kňažka, ktorý bol schopný v krátkom čase po sebe zradiť tri režimy – najprv bol poskokom komunistov, potom poskokom Václava Havla, potom poskokom Vladimíra Mečiara a teraz je poskokom ja neviem koho, tak sa rozhodne nebude dať v dohľadnom čase očakávať, že sa výrazným spôsobom presadí nejaká osobnosť, disponujúca úplne odlišnými kvalitami… Očakáva našu civilizáciu v najbližšom čase nejaký technologický boom? - Ja si myslím, že áno. Veľké krízy sú asi bezprostredným podnetom technologického pokroku, ktorý je brzdený akoby „pohodlím“ veľkých výrobných koncernov. Prečo by veľké naftové spoločnosti a veľké automobilky stáli o nejakú revolúciu napríklad v doprave? Ony majú naplánovanú výrobu na 15 rokov dopredu, vedia, aké auto sa bude vyrábať dajme tomu v roku 2010 a podobne. Ak by ste boli vynálezcom motora, ktorý bude spaľovať pol litra vody na 100 kilometrov a pritom bude mať výkon 200 koní, tak na vás pošlú pištoľníkov a zastrelia vás. Ak však príde k veľkým krízam, ktoré rozvrátia daný stav vecí, je možné čokoľvek. Minuloročný 11. september je podľa mňa predznamenaním ďalšej globálnej krízy. Ak bude napríklad na Strednom východe vojna a rozšíri sa aj na Saudskú Arábiu a ďalej, tak ktovie, čo z toho technologicky vzíde. Určite dôjde k obrovskému posunu v informatike, čo bude mať fatálny účinok na slobodu ľudí – a možno aj na internet, ktorý je v súčasnosti podľa mňa zhruba v štádiu, ako keď bol film nemý a kameraman krútil kľukou. Okrem toho je dosť dobre možné, že príde aj niečo neočakávané. Nesmierne dôležité bude, akým spôsobom sa nám podarí vyriešiť uchovávanie energie. Dnes totiž máme iba pomerne primitívne prostriedky na jej akumulovanie. Sú to predovšetkým chemické záležitosti. Ak by sa podarilo nejakým revolučným spôsobom vyriešiť akumuláciu energie, tak by to jednoznačne zmenilo mapu sveta. Ako reflektujete efemérny fakt vlastnej konečnosti? - Smrť príde. Ja neverím v život po živote. Som presvedčený, že každý živý organizmus je systém, ktorý keď prestane fungovať, nezostane po ňom nič. Skôr mám strach z určitého postupného telesného chátrania a zlyhávania telesných orgánov.

zhováral sa Martin Domček

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984