Poľsko pred summitom

Niekoľko dní pred summitom v Kodani, na ktorom by sa kandidátske krajiny a EÚ mali dohodnúť na definitívnych podmienkach vstupu, sa situácia u našich severných susedov stala horúcou. Keď nedávno Dánsko, ako predsednícka krajina pätnástky, v reakcii na rastúcu nespokojnosť kandidátskych krajín ponúkla budúcim členom podľa svojho názoru lepšie podmienky na vstup, poľská pobúrenosť akcelerovala.
Počet zobrazení: 1009

Niekoľko dní pred summitom v Kodani, na ktorom by sa kandidátske krajiny a EÚ mali dohodnúť na definitívnych podmienkach vstupu, sa situácia u našich severných susedov stala horúcou. Keď nedávno Dánsko, ako predsednícka krajina pätnástky, v reakcii na rastúcu nespokojnosť kandidátskych krajín ponúkla budúcim členom podľa svojho názoru lepšie podmienky na vstup, poľská pobúrenosť akcelerovala. Dánsky balíček sa týkal najmä vyšších produkčných kvót pre niektoré poľnohospodárske výrobky, výhodnejších referenčných rámcov na výpočet priamych platieb, ako aj možnosti vyčleniť časť peňazí zo štrukturálnych fondov na dotácie a možnosti obdržať finančné kompenzácie za vybudovanie „schengenských“ hraníc. Hlavný vyjednávač o vstupe do EÚ Jan Truszczyński sa diplomaticky vyjadril, že ponuka je dobrá, a že „je to krok dobrým smerom, hoci nie dostatočný“. No návrh sa úplne minul účinkom a Poliakov vôbec neuspokojil. Skôr naopak. Neobsahoval totiž nijakú zásadnú zmenu výšky priamych platieb pre roľníkov ani zmenu dynamiky ich zavádzania, či spôsob prísunu financií z rozpočtu EÚ. A toto sú otázky, ktoré sa v poslednom čase v Poľsku stali hlavnou politickou agendou. Europesimisti V Poľsku už od počiatku existuje široké pole otvorenej a skrytej opozície proti členstvu v EÚ. Zahŕňa spektrum síl od katolíckej cirkvi a niektorých sociálnych skupín na jednej strane, až po konzervatívne subjekty občianskej spoločnosti, pravicové politické strany a ekonomických liberálov vidiacich v EÚ stelesnenie socialistického molocha na druhej strane. Zdá sa, že u všetkých týchto aktérov sa v posledných mesiacoch ich hlbšie zakorenená a ideologická opozícia voči integrácii Poľska do EÚ pretransformovala do boja za „férovosť“ technických otázok vstupu. Minulý týždeň, reagujúc na dánsky návrh a celkovú nespokojnosť s negociáciami, iniciatívu prebrali pravicovo-populistické strany a otázku vlastných frustrácií vniesli do parlamentu. Poslanci Práva a spravodlivosti (PiS) pripravili deklaráciu, v ktorej požadovali, aby parlament informoval Európsku komisiu, že Poľsko nepokladá summit v Kodani za posledný termín na ukončenie predvstupových rokovaní. Líder strany Jaroslaw Kaczyński sa dokonca vyjadril, že podmienky, ktoré Poľsku únia navrhuje budú znamenať „dlhodobú degradáciu Poľska“. Liga poľských rodín (LPR) vyzvala na prerušenie vyjednávania v kapitole poľnohospodárstvo, a to až dovtedy, pokiaľ Európska komisia nebude súhlasiť s plnou výškou bezprostredných platieb pre roľníkov a s produkčnými kvótami na takej úrovni, ktorá by zaručila „potravinovú bezpečnosť“ Poľska. Poslanci Samoobrany navrhli, aby sa termín vstupu Poľska do únie presunul až na rok 2006, keď by sa mala realizovať vnútorná reforma únie a keď by sa mal prijať nový rozpočet únie. Podľa očakávania, triezvo rozmýšľajúca vládna Komisia pre vstup do EÚ posúdila tieto návrhy negatívne a akceptovala jedine deklaráciu z dielne pravicovo liberálnej Obyvateľskej platformy (PO), ktorá vyzýva EÚ, aby zachovala zásadu „férovosti, rovnosti a spravodlivosti pre všetkých jej členov“, súčasných aj budúcich. Tvrdšia muzika Samozrejme, v takto vybičovanej atmosfére ani samotná vláda nemôže zostať slabochom. Na sobotňajšom zasadnutí prijala rozhodnutia a pokyny pre diplomatov na posledné stretnutie s Európskou komisiou, ktoré by sa malo uskutočniť ešte pred kodanským summitom. Hlavným pokynom je, že minister zahraničných vecí Wlodzimierz Cimoszewicz a hlavný vyjednávač Truszczyńsky majú konať „tvrdo“. Čo to v jazyku negociácií znamená? Poľsko má požadovať, aby sa zvýšili referenčné kvóty, ktoré tvoria základ pre výpočet priamych platieb, a aby produkčný limit na výrobu mlieka (ďalší neuralgický bod) dosiahol 11 miliónov ton ročne. Okrem toho Poľská vláda očakáva, že priame platby už v prvom roku členstva budú vyššie, ako navrhuje únia. Hoci súhlasí s dánskym návrhom, podľa ktorého sa platby majú zvýšiť najmä transferom prostriedkov z už priznaných štrukturálnych fondov, nástojí na modifikácii tohto mechanizmu. Trvá i na tom, že noví členovia by mali mať možnosť následného ľubovoľného zvýšenia dotácií z vlastných zdrojov. Hoci ďalšie požiadavky sa majú týkať menších vecí ako zvýšenia produkčných kvót na vybraté komodity, tŕňom v oku poľskej vlády zostáva výška rozpočtových kompenzácií. Dánsky balíček navrhuje, aby sa prísun financií vo výške 443 miliónov eur uskutočnil iba raz, a to v roku 2004 – podľa vládnych pokynov by vyjednávači mali trvať na tom, aby sa kompenzácie priznávali aj v rokoch 2005 a 2006, pretože podľa názoru vlády náklady spojené s integráciou môžu spôsobiť vážny rozpočtový deficit. Poľsko nemá byť spokojné ani s veľkosťou sumy vyčlenenej na vyrovnanie nákladov spojených so zmenou systému kontroly hraníc tak, aby bol tento systém kompatibilný so schengenským. Hoci únia ponúkla Poľsku 171 miliónov eur, je to menej ako 20 percent celkových nákladov vyhradených na Schengen, pričom Poľsko bude tvoriť viac ako 20 percent hraníc novej EÚ. Hranice možností Situácia je však komplikovanejšia, ako sa zdá vo Varšave. Pätnástka sa ešte nedohodla na tom, čo predloží v Kodani. Na stretnutí veľvyslancov EÚ viaceré krajiny nesúhlasili s vylepšeným dánskym návrhom finančných podmienok. O dodatočných dvoch miliardách eur pre nových členov, ktoré by sa mali rozdeliť z takzvanej „berlínskej rezervy“, niektorí členovia únie nechcú vôbec počuť. Dobrým signálom, ktorý naznačuje, že ku konsenzu vnútri EÚ dôjde, sú vlastne „vyhrážky“ dánskeho premiéra Rasmussena. Opakovane zdôrazňuje, že dánska ponuka kandidátskym krajinám je limit a vystríha pred predkladaním ďalších finančných požiadaviek, „ktoré sa nemôžu splniť“. Je možné, že na summite v Kodani členské štáty pripravia kandidátskym krajinám nejaké nepríjemné prekvapenie, aj keď priestor na manévrovanie pre obe strany je veľmi limitovaný. V uliciach poľských dedín a miest, odkiaľ sa ťažko vidí do bruselskej kuchyne a zložitých technických detailov vyjednávania, rezonuje súhlas s nastúpenou tvrdou taktikou vlády. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky 64 percent opýtaných si myslí, že záujmy Poľska v negociáciách o členstve v EÚ sa nepresadzovali dobre. Iba 10 percent zastáva pravý opak. Myšlienku, že priame platby do poľského poľnohospodárstva by mali byť menšie, ako sú tie, ktoré platia v únii, odmietlo 62 percent opýtaných. „Poľsko musí byť tvrdé,“ znie takmer jednomyseľne nad Vislou. Ale bezprostredne pred kodanským summitom EÚ vysiela Poľsku varovanie: „Oveľa viac, ako sa vám ponúklo, už nezískate.“ -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984