„Ostrí chlapci“ z Donbasu

Vymenovanie doterajšieho gubernátora Doneckej oblasti Viktora Janukovyča za ukrajinského premiéra je zrejme bodkou za ďalším pokusom opozície dosiahnuť odchod alebo aspoň oslabiť pozície nepopulárneho prezidenta Leonida Kučmu, ktorým bola akcia Povstaň, Ukrajina! Kučma sa znova ukázal ako politik, ktorý nie je zvyknutý prehrávať a ustupovať pod nátlakom zdola. Nahradenie Anatolija Kinacha, nevýrazného politika, ale schopného manažéra rešpektovaného aj umiernenejšou časťou opozície, autoritatívnym Janukovyčom je výsledkom predvolebných kalkulácií strán proprezidentskej väčšiny v parlamente, ako aj potvrdením schopnosti prezidenta pôsobiť ako rozhodca v zápase viacerých oligarchických skupín podieľajúcich sa na moci. Privatizovaná politika Politické strany na Ukrajine sú konglomerátom mohutných podnikateľských skupín, ovládajúcich nielen kľúčové odvetvia ekonomiky, ale aj komerčné banky, tlač, televíziu, tretí sektor a s najväčšou pravdepodobnosťou aj skupiny organizovaného zločinu. Vládnu koalíciu tvoria strany niekdajšieho bloku Za jednotnú Ukrajinu! (ZaJedU) a Zjednotená sociálnodemokratická strana. Blok ZaJedU, ktorý pred tohtoročnými parlamentnými voľbami otvorene podporil L. Kučma, reprezentuje predovšetkým záujmy zbrojárskej loby z Dnepropetrovska a podnikateľov v uhoľnom, energetickom a železiarenskom priemysle z okolia Donecka. Samotný prezident, niekdajší boss sovietskeho zbrojného priemyslu, pochádza z Dnepropetrovska, kde začínal kariéru aj niekdajší vodca sovietskych komunistov Leonid I. Brežnev so svojimi najbližšími spolupracovníkmi. Zjednotená sociálna demokracia vedená šéfom prezidentskej administratívy Viktorom Medvedčukom zasa reprezentuje skupinu kyjevských oligarchov, ktorí získali značku pôvodnej sociálnej demokracie. V priebehu posledných mesiacov sa Medvedčukov vplyv výrazne posilnil, podarilo sa mu ovládnuť aj značnú časť médií, čo sa prejavilo najmä v sprísnení cenzúry. Existencia „temnykov“ – obežníkov, ktoré štátnym i súkromným médiám rozosiela prezidentská administratíva s podrobnými pokynmi, ako informovať o konkrétnych udalostiach, či ktoré udalosti treba prinajmenšom v televízii ignorovať, je na Ukrajine verejným tajomstvom. Strach z odňatia licencie, prepustenia zo zamestnania či v krajnom prípade z násilnej smrti zväzuje ruky majiteľom médií i radovým novinárom. Najvýznamnejšia opozičná sila, blok reformných a národnodemokratických síl Naša Ukrajina vedený bývalým premiérom Viktorom Juščenkom, ktorý je zároveň najpopulárnejším politikom v krajine, disponuje určitou podporou kruhov ľahkého a stredného priemyslu. Blok Julie Tymošenkovej má podporu časti finančného kapitálu a energetického sektora, kým socialisti majú zázemie v agrosektore. Juščenko mal záujem o získanie kresla premiéra. Sľuboval si od neho výhodnejší štart v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia o dva roky. Janukovyč je reprezentantom doneckej podnikateľskej skupiny, ktorá v súčasnosti predstavuje najsilnejšie oligarchické zoskupenie na Ukrajine. Priemyselné regióny východnej Ukrajiny sú najľudnatejšími oblasťami krajiny. Hlasy ich obyvateľov budú potrebné na zabezpečenie kontinuity moci po prezidentských voľbách. Či „strana moci“ bude presadzovať za Kučmovho nástupcu práve Janukovyča, ktorého v momente jeho vymenovania viac než 60 percent obyvateľov Ukrajiny ani nepoznalo, zostáva otvorené. Faktom však je, že vládna moc potrebuje donecké peniaze. Kučmovi by sa bez podpory východných oblastí nepodarilo poraziť predsedu Komunistickej strany Petra Symonenka v prezidentských voľbách v roku 1999. Janukovyč preukázal svoje schopnosti aj v tohtoročných parlamentných voľbách, keď jeho Strana regiónov, tvoriaca súčasť bloku ZaJedU, obsadila v tradične komunistickej Doneckej oblasti takmer všetky parlamentné kreslá. Jeden poslanecký mandát sa podarilo získať jedine komunistom. Juščenkovi sa v Donecku ani len nepodarilo zriadiť volebný štáb. Jeho iniciátori sa totiž po rozhovoroch s ľuďmi blízkymi všemocnému gubernátorovi politických aktivít radšej zriekli. Späť na východ? Juščenko istý čas koketoval s podporou Janukovyča, pretože jeho nástup znamenal oslabenie pozícií Medvedčuka, ktorý minulý rok inicioval odvolanie Juščenka. Nakoniec však štyri opozičné strany vrátane komunistov prvý raz realizovali na pôde parlamentu spoločnú akciu. Odmietli hlasovať o podpore nového premiéra, pretože spôsob, akým sa nová vláda tvorila, negarantoval zmenu doterajšieho politického štýlu. Janukovyč síce prisľúbil pokračovanie ohlasovanej reformy politického systému s cieľom posilniť váhu parlamentu, ale v skutočnosti nová ukrajinská vláda naďalej nemá koaličný charakter. Otázniky vyvoláva aj nový prvý podpredseda vlády Mykola Azarov, ktorý zastával post šéfa daňovej inšpekcie. Azarov, ako Kučmov dôverník v tejto funkcii, nemilosrdne postupoval najmä proti podnikateľom podporujúcim opozíciu. Samotný Janukovyč bol v mladosti dvakrát trestaný za násilné trestné činy, neskôr sa vypracoval na manažéra v oblasti dopravy. Partneri, s ktorými spoluzakladal Donecký priemyselný zväz, do ťažkého priemyslu v Donbase investovali peniaze pochádzajúce z hazardných hier a prostitúcie. V minulosti sa v Donecku udiali viaceré doteraz neobjasnené vraždy predstaviteľov tamojšej oligarchie. Janukovyčovho predchodcu na poste gubernátora Jevhena Ščerbaňa zavraždili v júni 1996 na miestnom letisku, pričom letisková ochrana nechala atentátnikov bez akéhokoľvek odporu ujsť. Úvahy o možnej koalícii Juščenka, časti bloku ZaJedU a ďalších opozičných strán sa ukázali ako nereálne. Opozícia, ktorej súčasťou sú aj ortodoxní komunisti, sa dokáže zjednotiť iba na odmietaní Kučmu. Janukovyč však v Najvyššej rade prešiel iba tesnou väčšinou ôsmich hlasov vďaka poslancom nepatriacim do nijakej parlamentnej frakcie. Momentálne najslabšia oligarchická skupina z Dnepropetrovska mala prisľúbený post šéfa Národnej banky, ktorým sa mal stať Serhij Tyhipko. Parlament však návrh na odvolanie jej súčasného riaditeľa napriek očakávaniam zamietol. V každom prípade nástup Janukovyča na post premiéra znamená konsolidáciu pozícií vládneho tábora. Blízke vzťahy doneckej skupiny s ruským biznisom i politickými predstaviteľmi budú znamenať posilnenie ekonomického i politického vplyvu Moskvy v Ukrajine. To môže na jednej strane priniesť sprehľadnenie finančných tokov a zvýšiť atraktivitu Ukrajiny aj v očiach západného kapitálu. Donecké peniaze môžu zabezpečiť zvýšenie platov pracovníkom štátneho sektora a vyplatenie dôchodkov, čo je efektívnym predvolebným ťahom nielen na východ od Čiernej nad Tisou. Predstavitelia opozície sa však zároveň obávajú, že praktiky doneckých bossov sa môžu na dlhý čas stať záväznými pravidlami politickej hry na celej Ukrajine. -