Reklama
Reklama

Novodobý mor

Od vypuknutia AIDS začiatkom osemdesiatych rokov zomrelo na túto chorobu viac ako 20 miliónov ľudí. Osirelo vyše 14 miliónov detí a očakáva sa, že ich počet sa do roku 2010 strojnásobí. Zo súčasných 42 miliónov ľudí chorých na AIDS žije vyše 95 percent v rozvojových krajinách.
Počet zobrazení: 1285

Od vypuknutia AIDS začiatkom osemdesiatych rokov zomrelo na túto chorobu viac ako 20 miliónov ľudí. Osirelo vyše 14 miliónov detí a očakáva sa, že ich počet sa do roku 2010 strojnásobí. Zo súčasných 42 miliónov ľudí chorých na AIDS žije vyše 95 percent v rozvojových krajinách. Táto novodobá pandémia ľudstva, ktorej sa počtom obetí nevyrovnajú ani prírodné katastrofy, občianske vojny či teroristické útoky, ukazuje svoju najhrozivejšiu tvár v subsaharskej Afrike. Trpí tam na ňu vyše 28 miliónov ľudí – s AIDS žije každý desiaty vo veku 15 až 42 rokov. V mnohých chudobných krajinách presné čísla nie sú k dispozícii. Dá sa však predpokladať, že tam, kde je konflikt, hlad, sucho, nepokoje, sa choroba šíri veľmi rýchlo. Sociálny problém AIDS už nepredstavuje len zdravotný problém. Do veľkej miery ohrozuje výdobytky, ktoré rozvojové krajiny dosiahli za uplynulých päťdesiat rokov, a na niekoľko nadchádzajúcich dekád marí akékoľvek vyhliadky na ich ďalší rozvoj. Chudobné štáty stoja zoči-voči problému klesajúcej pracovnej sily, vznikajúcej generácii detí bez rodičov a rastúcemu počtu pacientov bez adekvátnych zdravotníckych služieb. Napríklad v Etiópii je 80 percent ľudí chorých na AIDS vo veku od 20 do 49 rokov, čo je ekonomicky najproduktívnejšia skupina krajiny. Keď ľudia stratia prácu, pretože sú chorí alebo nakazení vírusom HIV, a nedokážu sa postarať o svoju rodinu, vzniká ekonomický problém. AIDS sa osobitne týka žien, ktoré sú v dôsledku podradného postavenia v spoločnosti oveľa zraniteľnejšie. Keď nemajú na jedlo, zväčša sa pre peniaze dávajú na prostitúciu, čím sa vystavujú infikovaniu vírusom v oveľa väčšej miere. Navyše sú aj nepriamo postihnuté negatívnymi dôsledkami tohto ochorenia, keď mu podľahnú ich manželia a otcovia. Spoločenské normy im bránia získať úver alebo im neumožňujú právo užívať rodinnú pôdu. Keď deti stratia rodičov a musia sa postarať o mladších súrodencov, potom sa AIDS stáva aj výchovným problémom. AIDS priamo vplýva i na hlad a chudobu v rozvojových krajinách. Kedysi sa v časoch sucha mohli farmári spoľahnúť na rozličné pomocné mechanizmy, ako napríklad vyšší pracovný výkon alebo spoluprácu so susedmi. Dnes už takéto riešenia neprichádzajú do úvahy. S pribúdajúcimi prípadmi nákazy sa poľnohospodárska produkcia výrazne znižuje, často až o 60 percent. Tohtoročná štúdia z Malawi napríklad ukázala, že vyše 70 percent skúmaných farmárskych domácností utrpelo v dôsledku choroby straty na príjmoch, i čo sa týka pracovnej sily. Podľa najnovšej spoločnej správy UNAIDS a Svetovej zdravotníckej organizácie z novembra tohto roku zomrelo na AIDS od roku 1985 už sedem miliónov poľnohospodárskych pracovníkov v dvadsiatich piatich afrických štátoch. Len minulý rok choroba zabila približne päťstotisíc ľudí najmä v produktívnom veku v šiestich prevažne poľnohospodárskych krajinách ohrozovaných hladom. Výkonný riaditeľ UNAIDS Peter Piot v tejto súvislosti poznamenal: „Hlad je tragickým príkladom toho, ako epidémia AIDS súvisí s inými krízami a vyvoláva ešte väčšie katastrofy.“ V dôsledku HIV/AIDS je čoraz ťažšie nahradiť kvalifikovaných i nekvalifikovaných pracovníkov, a to vo všetkých zamestnaneckých sektoroch, uvádza nedávna štúdia Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Postihuje zamestnancov tak verejného, ako aj súkromného sektora, mnohé štáty už nedokážu nájsť zdroje na udržanie hoci len súčasnej úrovne hospodárskeho rozvoja. „Desaťročia ziskov v rozvoji, vzdelávaní, školstve a kvalifikácii sú navždy stratené. Veriť, že tieto straty sa dajú doplniť z obrovskej skupiny nezamestnaných alebo krátkodobo zamestnaných, je omyl,“ poznamenal riaditeľ Globálneho programu pre HIV/AIDS MOP. Stroskotávajúce riešenie Napriek týmto hrozivým faktom sa v posledných rokoch v boji proti AIDS dosiahlo vďaka sústredenému úsiliu medzinárodného spoločenstva i národných vlád niekoľko úspechov. Kampane zamerané na zvýšenie povedomia a programy prevencie prinášajú prvé ovocie, najmä medzi mladými ľuďmi. V Južnej Afrike sa počet nakazených tehotných žien pod 20 rokov znížil na 15,4 percenta v roku 2001 v porovnaní s 21 percentami v roku 1998. Podobný trend zaznamenali aj v Etiópii, najmä medzi mladými ženami v hlavnom meste Addis Abebe, ale aj v Zambii, Ugande alebo v Kambodži, v krajine s najväčším výskytom AIDS na ázijskom kontinente. Šírenie by mohla navždy zastaviť jedine účinná očkovacia látka. Pokrok v jej vývoji však napreduje veľmi pomaly. Na jednej strane ide o vedecký problém, keďže pri vývoji očkovacej látky je potrebné zvoliť niekoľko testovacích postupov, pričom výsledky nemusia splniť očakávania. To zvyšuje riziko pre investorov, ktorí by boli ochotní do vývoja očkovacej látky investovať. A druhý problém je ekonomický – investori by možno aj zainvestovali do výskumu, keby bol dopyt dostatočný. Už dnes je však jasné, že väčšina chudobných krajín si to nebude môcť dovoliť. Africký kontinent dnes napríklad vykazuje len 1 percento celosvetového predaja liekov. Podobný osud majú aj lieky, ktoré môžu aspoň čiastočne zastaviť šírenie AIDS. Napriek sľubom bohatých krajín daných pred rokom na zasadnutí Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Dohe o náprave nespravodlivosti v patentových pravidlách WTO, ktoré bránia chorým ľuďom z chudobných krajín rovnaký prístup k liekom ako v bohatých krajinách, opak sa stal pravdou. Bohaté štáty, najmä USA, Kanada, Švajčiarsko a Európska únia, brániac zisky svojich farmaceutických gigantov, aj naďalej blokujú akékoľvek zmysluplné riešenie. Trvajú na neopodstatnených obmedzeniach legitímneho práva na zdravie miliónov ľudí žijúcich v krajinách, ktoré nemajú kapacity na výrobu liekov. Podľa terajších platných pravidiel WTO o duševnom vlastníctve (TRIPS) môžu rozvojové krajiny vyrábať vlastné kópie patentovaných liečiv na základe „povinnej licencie“ v prípadoch „stavu núdze v krajine“ alebo „za iných mimoriadne urgentných okolností“. Iba niekoľko rozvojových krajín môže využiť toto ustanovenie, ktoré v podstate nedovoľuje štátom bez vlastného farmaceutického priemyslu importovať generické liečivá z iných rozvojových krajín. Krajiny so silným farmaceutickým zázemím pritom presadzujú takú reformu patentových pravidiel WTO, ktoré naoko umožnia chudobným krajinám dovážať lacné generiká, na druhej strane však v praxi nebudú fungovať. Najväčší problém totiž spočíva v tom, že firmy dodávajúce generické liečivá na AIDS, ale aj iné závažné choroby, ako napríklad tuberkulóza alebo zápal pľúc, by museli žiadať vládu vo svojej krajine, aby zrušila relevantný patent ešte pred samotným vývozom. Importujúca krajina sa tak stane neúmerne závislou od politickej vôle inej vlády. Navyše, potenciálni dodávatelia by boli pod neustálym tlakom USA dané lieky nevyvážať a dotknuté krajiny by museli dokazovať, že naozaj lieky potrebujú. A opäť sme v situácii, keď o osude miliónov trpiacich ľudí a o ďalšom rozvoji desiatok krajín zápasiacich so smrteľnou epidémiou, ktorú, mimochodom, Spojené štáty klasifikovali ako riziko pre národnú bezpečnosť, rozhoduje na základe vlastných sebeckých záujmov niekto mocnejší. -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama