Boli to dni nové, ale trochu málo džezové

Pred týždňom sme vám avizovali mimoriadnu udalosť, ktorú plánoval priniesť Mikuláš vo svojom vreci do Bratislavy. Mali ňou byť Nu Jazz Dayz, festival „iného džezu“, ktorý sa konal od piateho do siedmeho decembra v klubových sálach slovenského hlavného mesta
Počet zobrazení: 1085

Pred týždňom sme vám avizovali mimoriadnu udalosť, ktorú plánoval priniesť Mikuláš vo svojom vreci do Bratislavy. Mali ňou byť Nu Jazz Dayz, festival „iného džezu“, ktorý sa konal od piateho do siedmeho decembra v klubových sálach slovenského hlavného mesta. Začalo sa netradične vo štvrtok, koncertom v FK IC.SK klube (ex-Charlies). Tento priestor po nedávnych zmenách vo vlastníckych vzťahoch ešte stále hľadá vlastnú tvár a podľa všetkého aj dodávateľa interiéru. Hoci z pôvodného zariadenia zostalo len torzo, nijaký nový nábytok nepribudol, takže väčšina návštevníkov festivalu bola odkázaná na postávanie, prípadne na podupkávanie, viac či menej plynulo prechádzajúce do tanca. K undergroundovému charakteru celého podujatia prispeli aj upchaté záchody a obšúchané steny, o pive čapovanom do pohárov od pepsikoly ani nehovoriac. Treba dúfať, že väčšina platiacich divákov i pozvaných hostí neprišla na toto podujatie kvôli pohodliu, ale kvôli kultúre. Deň škaredý V prvý večer si však priveľa umenia vychutnať nemohli. Polozaplnený priestor klubu sa s tradičným polhodinovým meškaním dočkal prvej kapely, poľského projektu Karpaty Magiczne, ktorý viac ako nálepka džez alebo nu jazz charakterizuje nimi samými vymyslený šuplík ethnocore. Po počiatočných rozpakoch v publiku („Oni budú hrať stále tak pomaly?“ – opýtal sa breakbeatových rytmov chtivý mladík svojho kamaráta) sa mu však podarilo prekonať negatívne vibrácie pódia i bratislavského „downtownu“, ktorý ho obklopoval vonku i vnútri. Dokonca i manažéri, spojení pupočnou šnúrou s displejom svojich mobilov, z času na čas zdvihli udivený zrak smerom ku kapele. Svoj vodcovský talent, úžasnú vokálnu techniku i nové zvukové efekty ukázala gitaristka a speváčka Anna Nacher, ktorej statočne sekundovali Marek Styczinski s fujarou, didžeridu, šesťdierkovou píšťalou, gajdicou a kufrom plným rozličných perkusií, vrátane plastových technohračiek z Taiwanu, ako aj hráč na tabla, djembe a rámový bubon Janek Kubek. Aj bez chýbajúceho basgitaristu mala ich hudba, do veľkej miery improvizovaná, dostatočnú silu, aby zaujala nepripravenú časť poslucháčov. Takže namiesto hroziaceho „prepadáka“ prišiel silný potlesk, piskot a jeden prídavok. Prestávky medzi jednotlivými účinkujúcimi, ktorí si sami odnášali svoje nástroje a aparatúru (žeby tiež jeden z nových, moderných prvkov na takýchto podujatiach?), vyplňovali Kinet a Magálová, rezidentní dídžeji bratislavského Budha Baru. Ako sa v priebehu večera ukázalo, ich produkcia bola často živšia a nápaditejšia ako to, čo sa odohrávalo na pódiu. Trnavská skupina Veneer so svojím indie popom a zle ozvučenou speváčkou bola totiž dokonalým dramaturgickým prešľapom. Dobre sa však pri nej spomínalo na vystúpenie Magických Karpát. Americká star, ktorou mal byť perkusionista Vinx so svojím parťákom, sa „ozvučovala“ primerane dlho svojmu hviezdnemu statusu a hoci Vinxov spôsob spevu i bubnovania je naozaj impozantný, po polhodinke aranžérsky jednotvárnej produkcie začne zúfalo nudiť. Takúto hudbu možno dokonale vnímať jedine s použitím nejakých podporných prostriedkov, na ktoré človek nemá vždy chuť. Nuž a čo dídžejský set „vierozvestcov“ džezového drum and bassu 4 Hero? Tí, čo vydržali do pol druhej v noci, dočkali sa svojich superstars. Zlomyseľník by však mohol povedať, že to pokojne mohol ,,oddídžejovať“ trebárs aj Gallagher, a kedy nevidel, kto stojí za gramofónmi, ani by nezistil rozdiel. Nuž ,,pionieri miešania džezových vplyvov do modernej elektroniky“, ako hlásal leták, na nás spustili riadnu dávku drum and bassu a unudené publikum začalo konečne, prvýkrát počas celého večera, poskakovať. MC bol tak trochu zbytočný a najmä otravný. Jeho ustavičné ,,nadväzovanie kontaktu“ s publikom a omieľanie fráz o tom, aký je drum and bass ,,massive“, mi časom začalo liezť na nervy. Zato DJ sa celkom slušne obracal a postupne prešiel od ,,zlámaných bítov“ k viac džezovým a funkovým záležitostiam. Zahral aj zopár vlastných trackov, konkrétne som spoznal Hold it Down z ich minuloročného albumu Creating Patterns. Záver, ktorý sa niesol priam v rodinnej atmosfére, keďže na parkete poskakovalo asi dvadsať nadšencov, patril opäť drum and bassu. 4 Hero pridávali a pridávali až do pol piatej ráno. Čo dodať na záver, nebolo to zlé, ale vidieť ich hrať live svoje vlastné kúsky, by isto potešilo nielen mňa, ale aj ostatných. Summa summarum – prvý, takpovediac zahrievací deň festivalu diváci počuli hudobnú všehochuť, ale s nu jazzom to nemalo veľa spoločného. Deň pekný No hneď na druhý deň to poriadne rozbalila partia Moravákov z kapely Radium.nfo. Sedemčlenný ansámbel totiž spustil presne to, na čo väčšina nažhavených fanúšikov čakala už predchádzajúci večer. Odsýpajúca živá rytmika s výbornou trúbkou a saxofónom a výraznou basovou linkou spolu tvorili skvelý celok. Elektronické podklady, ktoré púšťali z minidiskov, sa vhodne dopĺňali s perkusiami. Spevák síce opäť doplatil na absolútne neschopného zvukára, ktorý by mal ísť asi na vyšetrenie na ORL, ale ľuďom pod pódiom to zjavne vôbec neprekážalo. Naopak muzikanti prekypovali humorom a ten sa prenášal do celej sály. Presviedčať poslucháčov, že ,,následující skladba Total Help A“ je napísaná na motívy slovenskej ľudovky To ta Heľpa a spievať sťa by ragga mufin s breakbeatovým podkladom, no čo už môže byť väčšia sranda? ,,Vy ste to tam neslyšeli?“ opýtal sa vysmiaty gitarista Vien. Spevák Rybíz sa pokúšal napodobňovať jamajskú angličtinu aj v iných skladbách a celkom mu to išlo. Pri jednej piesni, ktorá silno pripomínala Apollo Four Forty a ich hit Ain´t Talking ´Bout Dub, použil dokonca megafón, čím jeho hlas získal zaujímavú podobu. Zaznel aj jeden po česky spievaný kúsok, príjemne pomalé Létání. Pre tých, ktorí už predtým počuli ich debutový album Released Tracks a mali pocit, že znie trochu profesorsky (ako minule napísal aj kolega Potančok), muselo byť živé vystúpenie tohto Drummandjazzandbassbandu, ako sa sami označujú, príjemným prekvapením. Takže priatelia, nielen Viedeň, Londýn či Mníchov sú Mekkami kvalitného elektronického Nu Jazzu, ale už aj neďaleké Brno! No zasa nás tí Česi v niečom predbehli... Nasledujúca kapela The Bays bola obostretá aurou tajomna. The Bays hrajú programovo iba naživo a dosiaľ nevydali ani jeden singel. Každý ich koncert je teda iný. Kto bol zvedavý, mohol si na ich internetovej stránke vypočuť zopár vecí a hneď mu bolo jasné, čo ho čaká. Našľapaná elektronika s basovým základom možno miestami trochu pripomínajúca Underworld. Pre nedôverčivých mohli byť určitou garanciou kvality dvaja členovia kapely – bubeník Andy Gangadeen a basák Chris Taylor, ktorí sú zároveň členmi stálej koncertnej zostavy Massive Attack. Pravdu povediac, na pražskom koncerte Massive Attack pred štyrmi rokmi som ich nejako zvlášť neregistroval, ale to je o inom. Kvarteto ďalej tvoria klávesák a elektronik Jamie Odell, ktorý sa stará o zvukové efekty a reggae, a DJ Simon Smugg scratchingom obohacuje zvuk kapely o ambientné plochy a špeciálne efekty. The Bays začali síce mierne „nadžezovatene“, no hneď druhá skladba nás preniesla v čase späť o dvadsať rokov. Do čias starých dobrých analógových synťákov a veselo-naivného elektro-popu začiatku 80. rokov. Takto nejako som si vždy predstavoval naživo Visage, či Human League. Možno to niektorých zaskočilo, no ja som sa celkom dobre zabavil. Silno mi to pripomínalo Mirwaisov Naive song. Ktovie, či to bola náhoda, alebo zámer? Ďalej však už The Bays hrali v modernom elektronickom háve a publikum privádzali priamo do extázy. Záver už bol úplne drumandbassový, sťa by tam hral Ronnie Size. A potom sa dlho čakalo na hlavnú hviezdu celého festivalu – Gillesa Petersona. DJ rádia BBC1 a majiteľ vydavateľstva Talking Louds je v našich končinách známy najmä prostredníctvom svojej World Wide Show, ktorú vysiela aj viedenské Rádio FM 4. Azda nikto, kto si nedeľu čo nedeľu o 17 hodine pravidelne nastavuje rádioprijímač na frekvenciu 103,8, v piatok v ex-Charliese nechýbal. Klub praskal vo švíkoch a milovníkom hudby neprekážala ani neskorá nočná hodina. Peterson asi nikoho nesklamal. Odohral zväčša už známe veci z rádia. Boky mladých slečien a dobre sa zabávajúcich členov kapely Radium.nfo najprv rozvlnil latinskými rytmami. Salsa, rumba, merenge – to všetko vhodne zmiešané s elektronickým podkladom a máme návod na roztancovanie celej sály. Zdá sa vám nemožné zmixovať Koop a Ltj Bukema? Nič nie je nemožné! Dôkazom toho je Peterson. Jazz, rap, 2 step, boogie a disco 70. rokov. Peterson dokáže spojiť zdanlivo nespojiteľné hudby, novú aj starú, experimentálnu aj hitovú. A práve v tom spočíva jeho jedinečnosť, že sa neusiluje zaradiť do nijakej škatuľky, ale rovnomerne vyberá zo všetkých šuplíkov. Robí to s citom a humorom, a preto nevznikne hudobný guláš, ale lahodný a osviežujúci koktail. Ak nemáte to šťastie a nemôžete počúvať FM4 a ani ste neboli na Mikuláša v ex-Charliese, kúpte si aspoň Petersonove albumy. Zatiaľ ich vydal tri. Dáte si celkom pekný darček k Vianociam. Aby som nezabudol. Tí menej dôverčiví, ktorí chcú vedieť, akú mačku vo vreci to tu vlastne ponúkam, si môžu vypočuť jeho reláciu aj na internete . Stojí to zato, isto mi dáte za pravdu. Pre niektorých postarších „clubberov“ (napr. jedného z autorov tohto článku) bol takýto hudobný maratón dosť vyčerpávajúci a po dvoch osemhodinových nočných šichtách si jednoducho ubolené telo povedalo nie. Hoci na tretí deň, boli na NJD avizované také mená ako Wolfgang Schlögl a Michael Holzgruber z viedenskej kapely Sofa Surfers a s vlastným setom mali vystúpiť aj samotní šéfovia britského Big Chill festivalu Pete Lawrence a Lol Hammond (UK), ale únava a nevľúdne počasie ma jednoducho premohli. Klobúk dolu pred schopnosťou Mira Lánika z agentúry Vresk doviesť sem takúto hviezdnu zostavu. No napadlo mi, že niekedy je menej viac. Možno by sa dal festival rozložiť na menšie jednodňové koncerty a vládali by sme vidieť a najmä počuť všetkých… . -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984