Iné Slovensko

Víkendové komunálne voľby vyslali dve dôležité posolstvá: voliči si zatiaľ neuvedomujú praktický vplyv decentralizácie verejnej moci na ich každodenný život a ľudia volia politikov, ktorým veria, nie stranícke značky
Počet zobrazení: 1326

Víkendové komunálne voľby vyslali dve dôležité posolstvá: voliči si zatiaľ neuvedomujú praktický vplyv decentralizácie verejnej moci na ich každodenný život a ľudia volia politikov, ktorým veria, nie stranícke značky. Šéfka Transparency International Slovakia Emília Sičáková mi pred časom povedala, že odborníci ju upozornili na rast korupcie v prvej fáze reformy verejnej správy. „Komunálni a regionálni politici sú síce bližšie k ľuďom, ale tým chvíľu potrvá, kým si uvedomia, že veľkú časť politiky a verejných financií už nemajú v rukách centrálni politici.“ Primerane slabá účasť Z tohto pohľadu nie je ani 50-percentná účasť na voľbách dobrou správou. „Občania zrejme ešte nepocítili prenos nových kompetencií zo štátu na miestnu samosprávu alebo si neuvedomili dôležitosť tejto zmeny,“ komentuje šéf agentúry MVK Pavel Haulík. Zdá sa, že aj za lekciu z demokracie na miestnej úrovni zaplatia občania vysokú daň. Žiaľ, tretí sektor sa teraz neangažoval ako pred parlamentnými voľbami, hoci aj na lokálnej úrovni sa bude rozhodovať o veľkých peniazoch a majetkoch. Väčšina školstva, zdravotníctva či verejnej dopravy, ale napríklad aj kultúry sa ocitne v rukách samospráv. Občianske združenia a médiá by sa teraz mali zamerať na čo najväčšiu osvetu vo vzťahu k voličom, aby sa komunálni politici necítili „v bezpečí“ pre nezáujem verejnosti. Na druhej strane komunálna úroveň „prijala“ čosi z negatívnych stránok tzv. veľkej politiky. Najmä v krajských mestách sme boli svedkami straníckych bitiek, ktoré nemali obdobu. Pokiaľ sa doteraz hovorilo, že komunálni politici „vyzliekajú stranícke tričká“, teraz to už neplatilo. Možno je to trend, ktorému sa nedá vyhnúť. Presun kompetencií totiž skutočne presunie aj charakter a kritériá rozhodovania, aj na úrovni miest a obcí sa začne robiť skutočná politika. Zrazu budú mestskí poslanci stáť pred otázkou vyrovnaného či deficitného rozpočtu, udržania istých činností (napr. domovy dôchodcov, poskytovanie stravy sociálne slabým) v rukách mesta, alebo ich privatizácie, (ne)uprednostnenia investícii do školstva, ba dokonca výšky miestnych daní a poplatkov. V takýchto prípadoch asi budeme svedkami pravicových či ľavicových prístupov a aj lokálna politická scéna sa začne „štandardizovať“. Súboje sebavedomej pravice Zatiaľ sme videli „len“ nezmyselné stranícke súboje, ktoré nemali ani ideologické, ani programové opodstatnenie. Excelentným príkladom bol Prešov, kde proti sebe stáli nedávni stranícki kolegovia. Na jednej strane dvojnásobný primátor Juraj Kopčák, ktorý bol najskôr v KDH, potom v SDK, neskôr bol podpredseda SDKÚ a teraz ako nestraník kandidoval za KDH a na druhej jeho doterajší prvý viceprimátor Štefan Kužma, ktorého nominovala koalícia SDKÚ-ANO-DS-Smer. Títo dvaja ľudia svorne viedli mesto štyri roky, patrili k miestnej vládnej väčšine, dokázali teda presadiť, čo chceli. Dokonca v roku 1998 reprezentovali ten istý volebný program. Teraz predvádzali neľútostné boje o zásluhy o každý menší úspech a hádzali na toho druhého zodpovednosť za prehry. Keďže SDKÚ vyberalo svojich nominantov aj na posty v miestnej samospráve v primárkach, mnohí si určite spomenú na urazenú reakciu J. Kopčáka, keď si Dzurindovci vybrali Š. Kužmu. Okamžite odišiel z SDKÚ, najskôr hovoril aj o odchode z politiky, potom oznámil, že bude kandidovať ako nezávislý. Napokon za podozrivých okolností presvedčil nominanta KDH Kahanca, aby sa ešte pred odovzdaním kandidátok vzdal v jeho prospech, hoci ten už rozbehol imidžovú kampaň po celom Prešove. Nový prešovský primátor Milan Benč robil nestranícku a neútočnú kampaň, jeho dvaja najväčší súperi pravý opak. Podobná situácia nastala aj v Bratislave a najmä v jej Starom Meste kde SDKÚ prekročila hranicu elementárnej slušnosti. Pravica išla proti sebe aj v Banskej Bystrici či Košiciach. Všetko je inak S výnimkou Bratislavy, kde nekomunistická ľavica nepostavila kandidáta na primátora, priniesol „bratovražedný boj“ pravici prehru. Je až ironické, ako gýčový príbeh o Svätoplukových prútoch funguje v praxi. Príbeh SDKÚ v komunálnych voľbách by mal byť poučením nielen pre ňu. Spomeňte si na aj pre samotných dzurindovcov nečakané a prekvapivé „víťazstvo“ v septembrových voľbách. Stačili dva mesiace, aby sa ukázala neúprimnosť premiérovho upozornenia, že „nás veľa ľudí volilo so sebazaprením“. V SDKÚ sa dostali „na koňa“ karieristi, presvedčení, že teraz už môžu všetko. Hlad po funkciách a po peniazoch zvíťazil nielen nad morálkou, ale aj reálnym odhadom situácie. Komunálne voľby sú v tomto smere nekompromisné. V nich nikto nevolí „so sebazaprením“. Niet pochýb, že najmä pri voľbe starostov a primátorov, pri ktorej sú kandidáti dobre známi aj vo veľkých mestách, sa ľudia nerozhodujú za či proti konkrétnemu človeku podľa straníckej príslušnosti. Preto zvíťazil tak výrazne Andrej Ďurkovský, Ján Slota alebo Ján Králik či Vladimír Maňka. Naopak Roman Vavrík – dlhoročný prvý viceprimátor Bratislavy, šedá eminencia SDKÚ s povesťou skorumpovaného politika – vo voľbách do mestského zastupiteľstva prepadol. Komunálne voľby pravdepodobne vernejšie než parlamentné vykresľujú „politickú mapu“ Slovenska. Ukázali, že dominancia pravice nie je vôbec taká výrazná, ako sa mohlo zdať v septembri. Ukázali tiež regionálne rozdiely v politickej orientácii občanov. Samoľúbi politici pochovali ľavicu Príkladom sú výsledky SDĽ. V Bratislave samostatne ani nekandidovala, niektorí jej nominanti dokonca kandidovali za iné strany. Na severe východného Slovenska však do značnej miery obhájila doterajšie pozície. Celkovo patrí medzi štyri najúspešnejšie strany, pravdepodobne je však ešte úspešnejšia, lebo viacerí jej nominanti sa radšej zaštítili koalíciami alebo kandidovali ako nezávislí. Ak teda v tom istom meste SDĽ v parlamentných voľbách totálne prepadla a teraz tí istí voliči zvolili jej dlhoročného predstaviteľa za primátora, znamená to, že nestratili sociálne cítenie, neprestali vnímať realitu ani myslieť. Rozdiel je však v tom, že napríklad v Brezne pred vyše troma mesiacmi reprezentovali SDĽ v očiach ľudí Pavel Koncoš a Ľubomír Fogaš, minulý víkend zasa Jaroslav Demian. Aj s tými prvými, aj s tým druhým majú vlastné skúsenosti, štyri roky videli, kto čo pre nich robil, ako v každodennom živote hájil ľavicové hodnoty. Preto sa mestskými poslancami stali aj Milan Ftáčnik alebo Ľubomír Andrassy. SDKÚ ponúkla porciu samoľúbosti v komunálnych voľbách, SDĽ o dva mesiace skôr. Parlamentné voľby sa nedajú vyhrať bez výraznej celoslovenskej osobnosti, ale tie môžu vyrásť práve z komunálnej úrovne. Ešte viac to bude platiť v nasledujúcich rokoch, keď už aj politici v mestách budú rozhodovať o stovkách miliónov až miliardách, o vytváraní podnikateľského prostredia, o školstve, zdravotníctve, kultúre, o rozvoji cestovného ruchu. Politika v mestách, obciach a v krajoch sa stáva reálnou výzvou najmä pre strany, ktoré nemajú zastúpenie v Národnej rade SR. Od budúceho roka budú môcť aj ony dokázať, že vedia riadiť, rozhodovať a obhajovať záujmy občanov a plniť svoje predvolebné sľuby. Naopak strany, ktoré v NR SR sú, budú občania hodnotiť nielen podľa ich centrálnej politiky, ale aj podľa fungovania na nižších úrovniach. Je tiež pravdepodobné, že sa aj u nás začnú vytvárať tradične ľavicové a tradične pravicové oblasti. Očakávajme, že nasledujúce komunálne voľby otestujú úspech reformy verejnej správy. Ak naozaj prenesie časť verejnej moci bližšie k občanom, budú oveľa zaujímavejšie. A ak si novú silu miestnej a krajskej politiky uvedomia rýchlo aj politické strany, zaujímavé budú aj najbližšie parlamentné voľby. -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984