Novela daňového systému so sebou prinesie ďalšie zdraženie
Minister financií Ivan Mikloš splnil svoj sľub a predstavil koncepciu daňového systému, aký v Európe a severnej Amerike nemá obdoby. Výsledkom tejto „reformy“ bude prehĺbenie krízy verejných financií a najmä zvyšovanie masovej chudoby na Slovensku.
Leitmotívom „reformy“ je tzv. rovná daň. Znamená to, že príjmy sa už nebudú zdaňovať rôznymi percentami podľa toho, kto koľko zarobí. Aj upratovačka, aj miliardár budú odvádzať rovnaké dane – Ivan Mikloš navrhuje 20 percent. Navyše budeme mať jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na všetky tovary. Opäť teda zaplatíme rovnakú daň bez ohľadu na to, či kupujeme chlieb, mlieko a mäso, bez ktorých nemožno žiť, alebo najluxusnejšie auto. Takýto nespravodlivý daňový systém nemá žiadna z členských krajín Európskej únie, ani NATO. V žiadnej z nich tiež nie sú také hlboké sociálne a regionálne rozdiely ako u nás.
Kto koľko získa Buďme aspoň trochu konkrétni. Ukážme si, čo sa vlastne stane na príkladoch ľudí, ktorí zarábajú rôzne sumy. Asi najhoršie na tom budú nezamestnaní a dôchodcovia, ktorí dane z príjmu neplatia, takže nič neušetria. Uvažujme teda o zamestnancoch, ktorí nemajú deti, manželku a z hrubého príjmu bez odvodov si odpočítajú iba základnú zákonom stanovenú sumu. Tá je dnes 38 760 korún a v novom systéme by sa mala zvýšiť na 84 100 korún. Ak zamestnanec poberá minimálnu mzdu 5570 korún, zaplatí dnes ročnú daň nepresahujúcu 2000 korún, teda mesačne asi 160 korún. Pri 20-percentnej rovnej dani nezaplatí ani korunu. Nulovú daňovú povinnosť by v novom systéme mali mať ľudia do výšky hrubého mesačného zárobku približne 8000 korún. Znamená to, že v peňaženkách by im malo navyše zostať približne do 370 korún za mesiac. V inej situácii sa ocitne priemerne zarábajúci občan. Hrubý plat 15 266 korún mesačne znamená navlas rovnakú daňovú povinnosť aj v dnešnom, aj v novom daňovom systéme. Ľudia v týchto príjmových kategóriách teda ušetria desiatky, maximálne do 200 - 300 korún ročne. A to je naozaj zanedbateľný rozdiel. Oveľa lepšie na tom budú nadpriemerne zarábajúci: pri hrubom príjme 30 tisíc korún mesačne ušetríte na daniach zhruba 640 korún a pri príjme 100 tisíc korún mesačne vyše 10 tisíc korún každý mesiac. A to už je suma, pri ktorej vás nejaké zdraženie až tak nerozhádže.
Kto koľko stratí Daňová reforma má ešte druhú stránku mince a tou je jednotná sadzba DPH. Výsledkom tohto kroku bude ďalšie zdražovanie najmä takých tovarov a služieb, ktoré tvoria väčšinu výdajov priemernej slovenskej rodiny. Ide najmä o potraviny, nápoje, reštauračné a jedálenské, ako aj ubytovacie služby, dopravu, tlač a knihy, nájomné, ale aj stavebné práce. DPH sa v týchto kategóriách zvýši o ďalších 6 percent, pričom je jasné, že konečné zdražovanie bude vyššie. Presne to sa totiž stalo pri všetkých doterajších „úpravách“ DPH. Naopak, tzv. základná sadzba tejto dane sa meniť nebude. Takže prípadné zlacňovanie nehrozí. Nehovoriac o tom, že do tejto sadzby sú vari až na stavebné materiály, oblečenie, obuv a telekomunikačné výkony zaradené tovary a služby luxusnej alebo nie každodennej spotreby. Dopady zvýšenia DPH budú nepochybne predmetom viacerých výpočtov a až prax napokon ukáže, ako sa skutočne prejavia v rodinných rozpočtoch väčšiny slovenských domácností. Teraz môžeme konštatovať, že napríklad cena 17-korunového chleba sa zvýši minimálne na 18,50 Sk, 22-korunové mlieko bude stáť takmer 24 korún a 33-korunové maslo aspoň 35. Lenže to je prepočet len cez DPH, všetkým výrobcom sa totiž zvýšia aj náklady, nielen daň, takže zdražovanie bude určite podstatne výraznejšie. Len priemerný týždenný nákup v potravinách sa v novom systéme predraží o asi 50 – 70 korún. K tomu pripočítajte vyššie náklady na cestovné, na bývanie, na školopovinné deti alebo na lieky atď. A teraz sa vráťte k predošlej časti tohto článku a porozmýšľajte, do ktorej príjmovej skupiny patríte. Okamžite vám bude jasné, či daňovou reformou získate, alebo stratíte.
Pokrútené štatistiky Prepočty dopadov zvýšenia DPH a zníženia dane z príjmu na domácnosti bude zaujímavé sledovať. Už tradične možno očakávať iné čísla z ministerstva financií, Konfederácie odborových zväzov či Výskumného ústavu práce a sociálnych vecí. Tie prvé budú pre Ivana Mikloša najpriaznivejšie, tie druhé najnepriaznivejšie a tie tretie najreálnejšie. Ale kompenzácie pre sociálne slabé skupiny ľudí sa budú určovať podľa ministerských prepočtov. Takže v žiadnom prípade nepokryjú vyššie životné náklady. Nehovoriac o tom, že nič konkrétne o kompenzáciách v materiáloch ministra Mikloša ani nenájdete. Iba všeobecné reči, ktoré na pozadí doterajších skúseností vyzerajú málo dôveryhodne. Navyše vládni „matematici“ s obľubou všetko priemerujú. Lenže špeciálne u nás priemery klamú. Slovensko ešte nemá spoločnosť, v ktorej má priemer relevantnú výpovednú hodnotu. Veď pokiaľ berieme do úvahy len mzdy, do úrovne priemeru sa pohybujú takmer dve tretiny obyvateľov. Nehovoriac už o regionálnych nerovnostiach. Zväčšovanie rozdielov v životnej úrovni, ďalšie rozširovanie chudobných vrstiev, celkové zaostávanie Slovenska. Takúto budúcnosť nám pripravujú tí, pre ktorých sú dane iba cestou k vlastnému bohatstvu.
