Poľské NIE
„Preč s vojnou“, „Svet pre ľudí, nie pre Busha, Žiadna krv za ropu“. Tieto heslá získavajú svojich priaznivcov aj v Poľsku, ktoré patrí v Európe medzi najaktívnejších spojencov USA.
Prvé, hoci nelegálne, protivojnové protesty sa začali bezprostredne po americkou útoku na Irak. Pred americkým veľvyslanectvom sa zišlo približne 400 prevažne mladých ľudí, ako aj Iračania žijúci v Poľsku. Mladá matka, ktorá na demonštráciu prišla s ročným synom, povedala: „Aj moje dieťa protestuje. Bojím sa tejto vojny, tým skôr, že Poľsko sa na nej podieľa. Nechcem, aby môj syn vedel, čo je to vojna.“ Keď demonštranti zablokovali vozovku, polícia tridsiatich účastníkov zadržala. Po legitimovaní ich čoskoro pustila domov. Demonštrácie spontánne prepukli aj v ďalších poľských mestách – v Krakove, Gdansku, Poznani, Lubline, Kielcach i vo Wroclavi. V Katoviciach demonštranti rozliali fľašu kokakoly a zničili krabičku cigariet Marbloro – symboly Ameriky. Odsúdili politiku premiéra Leszka Millera a prezidenta Aleksandra Kwaśniewského. „V minulosti rozhodne podporovali Sovietsky zväz. Ukazuje sa, že vždy potrebujú Veľkého Brata. Predtým bol Veľký Brat v Moskve, dnes je vo Washingtone,“ vyhlásil redaktor socialistického časopisu Robotnik Śląski Dariusz Ciepiela. Ešte vo februári petíciu proti vojne verejne podporil Jacek Kuroń, ktorý počas komunizmu ako disident vystupoval proti porušovaniu ľudských práv. Súčasťou varšavskej demonštrácie organizovanej v prvý jarný deň iniciatívou „Stop vojne“ bolo aj topenie „Buszanny,“ bábky pripomínajúcej amerického prezidenta Georgea Busha v bandaske plnej nafty. Najväčšia demonštrácia sa však konala v sobotu 29. marca. Pred Kráľovským zámkom vo Varšave sa zhromaždilo takmer 5 tisíc ľudí, ktorí po protivojnovom happeningu pochodovali cez celé centrum mesta k veľvyslanectvu USA. Líder strany Nová ľavica Piotr Ikonowicz prečítal trestné oznámenie na prezidenta A. Kwaśniewského a premiéra L. Millera za prípravu a uskutočnenie útoku na cudzí štát. Odsúdil politiku amerického prezidenta G. Busha v Perzskom zálive: „Problémy treba riešiť, nie ich bombardovať!“ Busha, ale aj najvyšších predstaviteľov Poľska, či premiérov Španielska, Veľkej Británie, Talianska a Izraela demonštranti označili za teroristov. Vyjadrovali svoju solidaritu s civilnými obeťami amerických náletov na iracké mestá. Odsúdili však aj násilie páchané údajne v mene boja proti terorizmu na Palestínčanoch a Čečencoch. Kvôli utrpeniu, ktorému sú čečenskí civilisti vystavení v ruských filtračných táboroch, demonštranti označili za teroristu aj ruského prezidenta Vladimira Putina. Proti vojne v Poľsku protestujú nielen anarchisti či prívrženci krajnej ľavice. Na mítingoch vidno Arabov žijúcich v Poľsku, objavujú sa aj palestínske a čečenské zástavy. Najaktívnejšie proti vojne vystupuje ľavicovo orientovaná mládež a pacifisti. Vojnu odsúdila aj mládežnícka organizácia vládnej Únie práce, napriek tomu, že sociálnodemokratická vládna koalícia rozhodla o vyslaní vojakov do Iraku. Medzi protestujúcimi boli zástupcovia Amnesty International a ďalších organizácií bojujúcich za ľudské práva, zástupcovia odborov, Európskeho sociálneho fóra, ale aj zástupcovia katolíckych a národne orientovaných kruhov. Kým jednoznačný protivojnový postoj pápeža Jána Pavla II. sa stretol s nadšením, účastníci mítingov odsudzujú alibistický postoj poľského kardinála Józefa Glempa. Vojnu odmietajú organizácie feministiek, ochrancovia životného prostredia, v sprievode sa objavili aj dúhové zástavy hnutia sexuálnych menšín. Samostatný protivojnový míting usporiadali na tom istom mieste odporcovia vstupu Poľska do EÚ. S predlžujúcou vojnou narastá v krajinách, ktoré sa na nej podieľajú, nervozita. Aj v sobotu vo Varšave polícia legitimovala niektorých ľudí prichádzajúcich na míting. Vyhliadková terasa na kostole svätej Anny, odkiaľ sme chceli fotografovať zhromaždenie, bola v tento deň „z technických príčin“ uzavretá. Osobitné pobúrenie vyvolali správy o účasti poľského špeciálneho komanda Grom v Iraku, keďže táto jednotka sa tam ocitla bez predchádzajúceho súhlasu poľského parlamentu. Protest, ktorý v Sejme vzniesli predstavitelia opozičných krajne pravicových strán Sebaobrana a Liga poľských rodín, však vládna väčšina s podporou liberálnych a konzervatívnych poslancov neprijala a dodatočne vyslanie vojsk podporila. Hoci Poliaci tradične prejavujú veľké sympatie voči USA, tentoraz má verejnosť iný názor ako politici. Po azda dvoch desaťročiach sa prvý raz jednoznačne kriticky vyslovuje voči americkej zahraničnej politike. V predvečer vojny boli takmer dve tretiny Poliakov proti akejkoľvek ozbrojenej intervencii. V priebehu mesiaca sa ich počet zvýšil približne o 13 percent a dosiahol až 61 percent. Kým koncom roku 2002 by útok na Irak, ak by inšpektori OSN dokázali, že táto krajina vlastní zbrane hromadného ničenia, podporila takmer polovica Poliakov, v súčasnosti už vo verejnosti prevládajú odporcovia vojny. Rastie aj odpor voči účasti poľských vojakov. V súčasnosti sú podľa oficiálnych výskumov verejnej mienky proti poľskej vojenskej prítomnosti v Iraku až tri štvrtiny obyvateľov krajiny.
