Priveľa pochybností
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží ešte v prvom polroku 2003 niekoľko zákonov, ktoré prakticky odštartujú reformu dôchodkového systému. Platiť začnú od budúceho roka a pre slovenských občanov budú znamenať ešte väčšiu neistotu ako doteraz.
Najzásadnejšou zmenou v dôchodkovom systéme je to, že už nepôjde o poistenie, ako dnes, ale o sporenie. Dnes Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok z priemerného príjmu najlepších piatich rokov za posledných desať rokov pred odchodom do dôchodku. Základnou nevýhodou tohto systému je fakt, že ak v poslednom období aktívneho života človek zarába málo, menší bude aj jeho dôchodok. Prvých dvadsať rokov pritom mohol zarábať nadpriemerne a v konečnom dôsledku odviesť do dôchodkového systému viac, než z neho napokon dostane. To sa v novom systéme už nestane. Inou výhodou nového systému bude dobrovoľný odchod do dôchodku vo chvíli, keď občan bude mať „dosť“ nasporené. Napokon, ak niekto nebodaj nevyužije celú sumu, alebo sa dokonca nedožije samotného dôchodku, jeho nasporené peniaze zdedia príbuzní. Koľko si našetríme Lenže tieto výhody, ktoré by bolo možné realizovať aj pri priebežnom systéme financovania dôchodkového systému, budú „vyvážené“ množstvom nevýhod. Najväčšou otázkou ostáva možná výška dôchodku. Na Slovensku je totiž takmer päťstotisíc ľudí bez práce a aj väčšina z tých, čo robia, zarába maximálne priemernú mzdu, často dokonca ešte menej. Takíto ľudia si teda nedokážu zarobiť na dobrý dôchodok a napokon budú aj tak odkázaní na spoločne financovaný tzv. prvý pilier. Ten bude podobne ako dnes zabezpečovať Sociálna poisťovňa. Výsledkom reformy teda môžu byť desaťtisíce ľudí odkázaných aj tak na solidárny systém, takže sa pre nich nič nezmení. Ibaže budú poberať minimálny dôchodok. Podľa jedného z autorov reformy, Ivana Švejnu z ministerstva práce, bude jeho výška závisieť od aktuálnych možností štátu. Môže sa teda zopakovať dnešná situácia: daňoví poplatníci budú musieť dotovať väčšinu dôchodkov či sociálnych dávok. Príklad z toľko ospevovaného Čile, kde v roku 1999 musel štát vynaložiť na dôchodky pre chudobných 6 percent HDP, varuje. Ukážme si to na dvoch príkladoch. V oboch ide o 35-ročné sporenie, predpokladajme, že východiskový plat sa bude každý rok zvyšovať o 5 pecent, inflácia bude 3 percentá a ročný úrok vo váš prospech tiež 3 percentá. Ak teda budúci rok začnete s hrubým platom 15 tisíc korún, pri odchode do dôchodku budete mať 2 a pol milióna, čo vám na 15 rokov zabezpečí starobný dôchodok vo výške 6200 korún. Ak váš hrubý plat bude budúci rok len 10 tisíc, počítajte s 1 a pol miliónom a 15-ročným dôchodkom vo výške 4100 korún. Štát sa pritom zaviaže, že vám bude garantovať dôchodok do výšky asi 40 percent z priemernej mzdy. To však len v prípade, že odpracujete istý počet rokov, približne 20 až 25. V opačnom prípade nebudete dostávať dôchodok, ale ešte nižšie sociálne dávky.
Koľko budeme potrebovať Ekonomický analytik Pavol Karász z Prognostického ústavu SAV, ktorý pracuje aj pre zahraničných investorov alebo Svetovú banku, upozorňuje, že tento systém môže viesť k nárastu chudoby. „Nový systém je totiž pre bohatých, tých, ktorí si dokážu dosť našetriť.“ Aby bolo jasné, čo je to dosť, P. Karász urobil prepočty priemerných miezd v budúcnosti. Vychádzal pritom z reálnych makroekonomických údajov. Vyšlo mu, že ak v roku 2001 bola priemerná mzda na Slovensku 12 365 korún, v roku 2005 by to malo byť 16 800, v roku 2020 38 042 a v roku 2030 56 312 korún. Lenže, ak má priemerný dôchodok zabezpečovať dostatočnú životnú úroveň, mal by dosiahnuť aspoň oných 40 percent zo mzdy. Ako by to teda malo vyzerať? V roku 2005 má byť dôchodok vo výške 7510, v roku 2020 vo výške 17 690 a v roku 2030 vo výške 26 185 korún! Porovnanie s údajmi uvedenými vyššie ukazuje jasne, do akej šlamastiky sa väčšina pracujúcich a aj nedobrovoľne nepracujúcich ženie. Presnejšie, do akej nás ženú autori dôchodkovej reformy. Ešte horšie je na tom to, že dnes vieme naozaj len odhadovať ceny tovarov a služieb, ktoré dôchodcovia budú chcieť za ušetrené peniaze nakupovať. Takže naozaj nevieme, čo si vlastne budeme môcť dovoliť. Ak štát bude chcieť byť garantom a slovenskej ekonomike sa bude „dariť“ ako doteraz, môže to znamenať, že sa odvody ani dane nebudú môcť znižovať, alebo budúce dôchodky veľkej časti občanov nedosiahnu úroveň ani tých dnešných.
Burzové obchody Asi najväčšie riziko je spojené s tým, že naše peniaze budú v novom systéme spravovať súkromné spoločnosti. „Veríme, že súkromné firmy to dokážu lepšie a zodpovednejšie,“ hovorí I. Švejna. Nuž, po desaťročných skúsenostiach na Slovensku tomu asi veria len autori reformy. I. Švejna však upozorňuje, že nový dôchodkový systém nemožno porovnávať s nebankovými inštitúciami. Dôchodcovské správcovské spoločnosti budú totiž pod prísnym dohľadom štátu. Vznikne nový úrad pre dohľad nad týmito spoločnosťami, ktorý bude v reálnom čase kontrolovať všetky obchody a bude môcť do nich okamžite zasiahnuť. „Samozrejme, že každý systém stojí a padá na konkrétnych ľuďoch,“ priznáva I. Švejna. A pohľad na niektoré „výkony“ Úradu pre finančný trh (ÚFT), o ktorom sa v tejto súvislosti reálne uvažuje, vyvoláva zvláštne, no rozhodne nie optimistické pocity. Aj I. Švejna a štátny tajomník MPSVR Horváth, ktorý bol prvým šéfom úradu nesúhlasia s tým, aby dozor vykonával ÚFT. Lenže v pripomienkovom konaní ku koncepcii to razantne presadzuje ministerstvo financií s mocným Ivanom Miklošom na čele. A zdá sa, že na Slovensku sú isté skupiny, ktorým by takéto riešenie veľmi vyhovovalo. Lenže riziko tohto systému je v tom, že štát bude garantovať iba prípadne „vytunelované“ úspory. Aj I. Švejna upozorňuje, že „prirodzené pohyby na finančných trhoch, to je už niečo iné“. A práve finančné trhy v uplynulých dvoch rokoch narobili obrovské problémy mnohým investorom, medzi nimi aj dôchodkovým fondom. Na jednej strane by mali byť pri svojom investovaní obmedzené, takže by ich investície nemali smerovať do rizikových oblastí, no na druhej strane odborníci upozorňujú, že v takom prípade nemožno rátať so zaujímavými výnosmi. Predseda predstavenstva Across Investment Services, o.c.p., Július Strapek, ktorý patrí do tímu expertov I. Švejnu na prípravu reformy, tvrdí: „Dôchodkové fondy, ktoré budú investovať len do bezpečných aktív, nezarobia na dôchodky. Ak by bola stanovená takáto povinnosť, tak by sme vytvorili druhý priebežný systém, ibaže na komerčnej báze.“ Nový dôchodkový systém už asi nič nezastaví, lebo sa dá predpokladať, že vládna koalícia všetky predkladané zákony podporí. Aká však bude jeho budúcnosť, dnes naozaj nik nevie. Ružovo to však nevyzerá.
rámik
Zvyšovanie dôchodkového veku
Už od budúceho roku by sa mal mužom aj ženám u nás začať postupne predlžovať zákonný dôchodkový vek na jednotných 62 rokov. K pôvodnému veku odchodu do dôchodku by sa im malo každý rok pridávať po 6 mesiacov, čo znamená, že muži začnú v stanovenom veku odchádzať do dôchodku od júla 2008. Pre všetky ženy bez ohľadu na počet vychovaných detí by mal dôchodkový vek 62 rokov platiť od júla 2029. Vyplýva to z návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý do pripomienkového konania už predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Je však otázne, čo sa takýmto opatrením na Slovensku dosiahne. Je síce pravda, že takýto postup predpokladajú dôchodkové reformy aj v iných krajinách a v západnej Európe sa už dnes odchádza do dôchodku neskôr ako u nás. Lenže odborníci upozorňujú najmä na to, že pracovné podmienky sú neporovnateľné. Neporovnateľná je aj životná úroveň, ktorá tiež vplýva na zdravie ľudí a priemernú dĺžku života. „Ak napríklad šička začína v 25 rokoch, vydrží maximálne 30 rokov, potom už má problémy,“ hovorí predsedníčka odborového zväzu Textil-odev-koža Daniela Žuffová. Kriticky sa na to pozerá aj praktický lekár Ladislav Pásztor. Ten v denníku Pravda upozornil, že „už dnes je zdravotný stav väčšiny ľudí taký zlý, že sa penzie sotva dočkajú. Predĺženie dôchodkového veku výrazne zvýši počet invalidných dôchodcov.“ Autori dôchodkovej reformy argumentujú, že zvýšenie dôchodkového veku je jediným spôsobom, ako odvrátiť kolaps dôchodkového systému. „Čoraz menej ľudí musí prispievať na čoraz viac dôchodcov. Navyše, prečo brániť niekomu, kto chce pracovať aj vo vyššom veku,“ zdôvodňuje Ivan Švejna z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Lenže Výskumný ústav práce naopak tvrdí, že starší ľudia majú so zamestnaním problémy. Podľa jeho zistení si už ľudia s vekom nad 45 rokov len ťažko hľadajú prácu. Zamestnávatelia jednoducho uprednostňujú mladšie ročníky, aj keď priamu diskrimináciu pre vek Zákonník práce zakazuje. Ladislav Pásztor tiež neverí, že predĺženie pracovného veku ľudí vyrieši problémy trhu práce. „Osobne považujem za vylúčené, že by najmä 65-ročné ženy dokázali ešte pracovať, vzhľadom na to, že sú skutočne opotrebované. Nepredpokladám, že by ľudia nad 60 rokov ešte mohli byť pre nejakého zamestnávateľa užitoční.“
