Vyhliadky slovenskej ekonomiky v roku 2003
Ako bude vyzerať budúci vývoj slovenskej ekonomiky? Rast hrubého domáceho produtku (HDP), ktorý je súčtom hodnoty tovarov a služieb, sa bude v tomto roku pohybovať od 2,9 do 5,5 percenta. V tomto rozpätí alebo, ak chcete, intervale sa nachádzajú odhady Jozefa Chajdiaka, Michala Olexu, Ján Halušku, Viliama Páleníka, Vladimíra Kvetana, Petra Ševčovica, Mareka Gábriša a Petra Dufeka. Vlastné odpovede na úvodnú otázku prezentovali na tretej konferencii Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti pod názvom Pohľady na ekonomiku Slovenska 2003. Aj tohto roku sa konala pod záštitou podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra financií Ivana Mikloša. Pesimisti sú vraj dobre informovaní optimisti, a preto rozdelenie prognostikov na tri skupiny je len autorskou schémou.
Optimisti Medzi najväčších optimistov spomedzi tých, ktorí sa usilujú pomocou matematických vzorcov vydolovať z čísel o minulom vývoji predstavu o budúcnosti, patrí deus ex machina konferencie Jozef Chajdiak z Ekonomickej univerzity. Na tento rok predpokladá rast HDP 5,5 percenta. Okrem tony vzorcov, ktoré umiestnil do svojho príspevku o prognóze, sa účastníci konferencie dozvedeli, že sa prikláňa k skorému zavedeniu spoločnej európskej meny. „Načo by sme vstupovali do Európskej únie a neprijali euro?“ opýtal sa sám seba. Miernejší optimizmus badať v predpovediach matadorov ekonomických prognóz Michala Olexu a Jána Halušku z Infostatu. Podľa nich rast dosiahne len hranicu 4,2 percenta. Podľa prognostikov sa nezmení podiel vonkajšieho dopytu na tvorbe hrubého domáceho produktu. Príspevok domáceho dopytu na tvorbe HDP bude nižší, mienia M. Olexa a J. Haluška. Sprievodným javom slovenskej ekonomiky bude aj deficit zahraničného obchodu. Úroveň vonkajšej i vnútornej nerovnováhy v ekonomike by mala klesnúť už tohto roku pod 7 percent. Ekonómovia tvrdia, že na financovaní bežného účtu platobnej bilancie by sa v budúcnosti mali v čoraz väčšej miere podieľať priame zahraničné investície. Znižovanie vonkajšej nerovnováhy bude úzko súvisieť s opatreniami vlády vo verejných financiách. Rovnováha či nerovnováha vo vnútorných ekonomických vzťahoch medzi výdavkami a príjmami verejných financií bude podľa M. Olexu a J. Halušku závisieť od reforiem v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálneho systému.
Realisti Niekde medzi optimistami a pesimistami sa nachádza predpoveď mladšej generácie analytikov. Marek Gábriš a Peter Dufek z Československej obchodnej banky si myslia, že tento rok dosiahne rast HDP 3,8 percenta. Bankoví analytici očakávajú menší rast reálnych miezd. Ich stagnácia je dôsledkom vyššej cenovej hladiny, ktorá stúpla po tom, ako vláda prestala regulovať ceny niektorých tovarov. Okrem toho predpokladajú nižší vplyv spotreby vlády vzhľadom na začiatok politického cyklu v ekonomike. Politický cyklus v hospodárskej politike vlády sa prejavuje tak, že vláda sa tesne pred voľbami kvôli získavaniu hlasov usiluje rozdať čosi voličom. Tým čosi môže byť zvýšenie dôchodkov alebo prídavkov na deti, alebo verejné investície, ktoré zvýšia zamestnanosť v podporovaných odvetviach. Po voľbách vláda väčšinou znižuje verejné výdavky. Vývoj ekonomiky budú podľa analytikov ČSOB ovplyvňovať najmä priame zahraničné investície. „Argumentom je predovšetkým odbúranie politickej neistoty a nesporné komparatívne výhody krajiny, ktorými sú poloha v strednej Európe a relatívne lacná a skúsená pracovná sila,“ tvrdia M. Gábriš a P. Dufek.
Pesimisti Podpredseda HZDS a niekoľkonásobný exminister financií Sergej Kozlík predpokladá v tomto roku spomalenie rastu HDP na 2,9 percenta. Na oslabenie rastu bude mať vplyv niekoľko faktorov. Prvým je pokles konečnej spotreby domácností pre vyššie ceny. Druhým bude malý vplyv verejných výdavkov na infraštruktúru a zníženie finančnej podpory výstavby bytov. Tretím faktorom by malo byť vyčerpanie rastových kapacít exportérov, medzi ktorých patria Volkswagen, Slovnaft, VSŽ a ďalšie podniky. Ďalším faktorom, ktorý sa podpíše na spomalení rastu ekonomiky, je menšia ekonomická konjunktúra v Nemecku, Francúzsku a USA v dôsledku vojnového konfliktu v Iraku. Posledným, piatym faktorom, ktorý ovplyvní ekonomické dianie na Slovensku, je zníženie deficitu zahraničného obchodu. Ten by sa mal znížiť v dôsledku menšieho dopytu slovenských obyvateľov po zahraničných tovaroch a službách. Sergej Kozlík predpokladá, že zníženie ekonomického rastu bude závisieť od predvstupového šoku. Pôjde o tlak na ceny potravín a krach niektorých malých a stredných podnikov. Medzi pesimistov sa dajú zaradiť aj Viliam Páleník a Vladimír Kvetan z Ústavu slovenskej a svetovej ekonómie SAV. Podľa ich odhadu ekonomika v tomto roku porastie o 2,9 percenta. Pomalší rast spája V. Páleník so stagnáciou svetovej ekonomiky.
