Konflikt záujmov: matky a plodu
O umelom prerušení tehotenstva by mala rozhodovať výlučne žena. Aspoň takto znie verdikt posledného prieskumu uskutočneného na území Slovenska. Uviedlo to 64 percent opýtaných. Dvadsaťjeden percent je proti interrupciám s výnimkou vážnych dôvodov a 11 percent je zásadne proti nim. Štyri percentá respondentov sa nevedeli k tejto otázke vyjadriť. Toľko vox populi. Minulý týždeň hľadali odpoveď na otázku, či slovenská ústava chráni ľudský život od počiatku a či platný zákon o interrupciách je alebo nie s ňou v súlade, muži v talároch na Ústavnom súde. Nenašli ju. Opäť sa o to pokúsia až v druhej polovici roka. V 21. storočí teda ešte stále narážame na stredoveké chápanie postavenia ženy. Moderní politici z moderných strán sa usilujú dosiahnuť to, čo sa za posledných desať rokov už dávno podarilo. Veď za spomínané obdobie klesla potratovosť na Slovensku o 60 percent! A pritom sú dnes u nás interrupcie legalizované. Nikto ženy za potraty netrestal a aj tak sa narodilo viac detí. Zákaz interrupcií sme teda nepotrebovali. Načo nám je teraz? Prečo potrebujú páni z KDH pri naozaj svetovo nízkej miere interrupcií niečo na papieri, čím ženy dostanú do ešte väčšmi vypätej situácie? Jedna zo signatárok iniciatívy Možnosť voľby sa vyjadrila, že ak by Ústavný súd interrupcie zakázal, ide si rezervovať miesto na švajčiarskej klinike. Nie každá žena však má takéto (finančné) možnosti. Takisto je zaujímavé, že tému interrupcií dotiahli predstavitelia KDH až na Ústavný súd, ale o antikoncepcii sa už baviť nechcú. To vraj nie je téma, ktorá by mala patriť na politickú pôdu. A interrupcie áno? Prečo sa cítia politici povolaní, aby rozhodovali o budúcnosti žien a často nechcených detí? Aké pohnútky mali teda predstavitelia KDH (no nielen oni, keďže pod návrhom podanom na ÚS sú podpísaní aj poslanci iných politických strán) usilovať sa zakázať interrupcie? Oči im klal článok 15 Ústavy SR: Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Presnejšie, ani nie tak jeho znenie, ako výklad a charakter. Právo ženy na súkromie a právo na život sa im v tomto prípade nezdajú v rovnováhe, pretože podľa platného interrupčného zákona do dvanásteho týždňa gravidity prevažuje právo ženy na súkromie nad právom nenarodeného života. Preto je podľa skupiny navrhovateľov zákon nepriznávajúci nenarodenému životu do 12 týždňa existencie nijaké právo neústavný. Odporcovia návrhu majú, samozrejme, svoju verziu ako vykladať vzťah a prípadný konflikt matky a plodu. Vykladať zákony nie je to isté, ako polemizovať so susedkou cez plot či s chlapmi nad pivom. Nezainteresovanému, ani jednej strane nenadŕžajúcemu pozorovateľovi však určite neušlo, že o interrupciách na Slovensku hovoria najmä muži. Skutočnosť, že na splodenie dieťaťa, či inak – nenarodeného života, treba, zatiaľ, dvoch jedincov odlišného pohlavia, ešte neznamená, že osoba, ktorá vďaka biologickým danostiam dieťa aj porodí, nemá mať právo na súkromie a má byť diskriminovaná. Áno, páni, len to priznajte pekne nahlas, pre svoje ženské pohlavie.
