Zvyšovanie daní pre väčšinu
Stačil týždeň, aby sa potvrdilo, že minister financií Ivan Mikloš predstavil najkontroverznejšiu z reforiem súčasnej vlády. Jeho návrh zmien daňového systému vyvolal až nečakanú vlnu kritiky zľava i sprava. Najväčší rozdiel medzi kritikmi je, samozrejme, v názore na tzv. rovnú daň. Ale paradoxne všetci sa zhodujú v tom, že daňová reforma v konečnom dôsledku zvýši daňové zaťaženie väčšiny slovenských občanov.
„Nie je pravda, že realizáciou navrhovanej daňovej „reformy“ nebude nikto platiť na daniach viac. Dôsledky zjednotenia sadzieb DPH, razantného nárastu spotrebných daní a zvýšenia dane z majetku výrazne prevážia pokles dane z príjmu pre väčšinu obyvateľstva. Najviac uplatnením navrhovaných zmien utrpia ľudia s mesačnými príjmami do 21 tisíc korún, dôchodcovia, nezamestnaní a iní príjemcovia príjmov, v súčasnosti oslobodených od dane.“ Toto tvrdenie nepublikoval nijaký ľavicový radikál, ale Martin Štefunko a Martin Thomay z pravicového Inštitútu pre slobodnú spoločnosť.
Likvidácia strednej vrstvy Všetci komentátori sa zhodujú v tom, že daňovou reformou najviac utrpia ľudia s priemernými a mierne nadpriemernými príjmami. Väčšinou pôjde o ľudí so zárobkami asi do 21 tisíc korún mesačne. Podľa všetkých zverejnených nezávislých prepočtov totiž títo ľudia „zarobia“ na znížení priamych daní len koruny (menej ako 10 Sk mesačne), ale ich výdavky sa zvýšia o tisíce. Podľa Martina Štefunka „priemerná slovenská rodina usporí ročne asi 150 korún na dani z príjmov, ale zároveň odvedie do štátneho rozpočtu asi o 7 tisíc korún viac ako doteraz“. Lenže v tomto prepočte uvažoval analytik Inštitútu pre slobodnú spoločnosť iba so zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH). Zrušenie daňových oslobodení a radikálne zvýšenie spotrebných daní zasiahne priemernú slovenskú rodinu ešte väčšmi. „Na základe predbežných informácií zo strany ministerstva financií možno konzervatívne odhadnúť, že v sumáre by realizácia ním navrhovanej daňovej „reformy“ pre priemernú slovenskú domácnosť znamenala zvýšenie daní asi o 12 tisíc korún ročne (!!! – pozn. autora),“ priznáva M. Štefunko. Vzhľadom na to, že pre sociálne najviac postihnuté skupiny chce MF SR vyčleniť štyri miliardy na kompenzácie, táto zmena daňového systému povedie k praktickej likvidácii strednej vrstvy. „Dôsledkom daňovej „reformy“ preto bude aj nárast daňového zaťaženia väčšiny obyvateľov, teda nielen najnižších príjmových skupín, ale aj strednej príjmovej vrstvy,“ varuje ďalší pravicový analytik, Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu. Asi nemá zmysel upozorňovať, že politológovia na celom svete považujú práve strednú vrstvu za základ dobre fungujúcej demokratickej spoločnosti. V skutočnosti sa dnes priemerne zarábajúci ľudia stanú chudobnejšími, než sú v súčasnosti. Ak by sme aj verili, že plánované kompenzácie najchudobnejším pomôžu, tak to znamená, že sa prudko prehĺbia sociálne rozdiely. Ľudia s mesačnými príjmami asi od 50 tisíc korún budú bohatší, tí, čo zarábajú do 10-13 tisíc, nezamestnaní a dôchodcovia sa možno udržia na dnešnej úrovni a priemerne zarábajúci klesnú k nim. Ešte horšie na tom budú rodiny s deťmi, lebo odpočítateľná položka či štátne prídavky na ne nevzrastú, ale náklady razantne.
Mikloš nepotrebuje prepočty Asi najviac šokuje skutočnosť, že ministerstvo financií vôbec nezaujímajú reálne prepočty dôsledkov navrhovaných zmien. Redaktor ekonomického týždenníka Trend Rado Baťo obhajuje Ivana Mikloša tým, že „aká veľká je skupina tých, ktorí na zmenách prerobia, sa v súčasnosti nedá presne určiť. Rezort financií totiž ešte nemá k dispozícii presné štatistiky o tom, koľko daňovníkov je v každom zo súčasných daňových pásiem“. Lenže z akých analýz potom ministerstvo vychádzalo? Aká je ich skutočná výpovedná hodnota? Samozrejme, takmer nijaká, a preto je jasné, že reforma bude mať katastrofálne následky pre štát i pre väčšinu občanov. Rozhodne budú výsledky iné, ako ich deklarujú autori. Asi najlepšou ilustráciou postupu MF SR je fakt, že „pri kalkuláciách vychádzalo z modelu priemerného daňovníka, ktorý si uplatňuje priemernú sumu odpočítateľných položiek na dieťa aj na manžela či manželku“. Hoci „v takomto prepočte naozaj platí, že pri akejkoľvek hrubej mzde bude človek odvádzať nižšiu daň,“ musel aj R. Baťo priznať, že „takýto „štatistický“ daňovník v reálnom živote neexistuje“. Ivan Mikloš teda navrhol reformu podľa neexistujúceho človeka. Napokon podľa tohto vzoru možno vážne pochybovať či navrhované „kompenzácie“ budú naozaj kompenzovať katastrofálne dôsledky zvýšenia nepriamych daní. „Ich objem na úrovni niekoľkých miliárd však pravdepodobne nebude dostatočne „kompenzovať“ dosahy na obyvateľov po zavedení „reformy“, myslí si aj P. Gonda.
Štát sa uskromňovať nebude Naozaj boľavým miestom celej reformy je neexistencia zmien vo verejných financiách. Jediný spôsob, aký doteraz táto vláda pri znižovaní svojich výdavkov bola schopná uplatniť, je presun zodpovednosti na samosprávu. Pochopiteľne to je iná kapitola, faktom však zostáva, že ak Ivan Mikloš zistil, že na čosi štát nemá peniaze, hodil to na krk samosprávam, aby znížil štátne výdavky. Im teraz radí, aby služby verejnosti, ak ich nemôžu financovať, jednoducho zrušili. Ale zlá už nebude vláda. Takúto „reformu verejných financií“ by vedeli urobiť aj moje maloleté deti. Ale v štátnych výdavkoch je množstvo iných možností šetriť, predovšetkým na neefektívnej štátnej správe, predraženom a skorumpovanom verejnom obstarávaní, netransparentných obchodoch a privatizácií a platoch a odmenách zbytočných poradcov. Stačí sa však pozrieť na výdavky Národnej rady na dopravu jej najvyšších funkcionárov, prudké zvýšenie platov štátnych tajomníkov a je hneď jasné, ako si šetrenie predstavuje dnešná vládna koalícia. „Správna kombinácia by teda zrejme mala byť – najskôr znížiť verejné výdavky, stabilizovať daňový systém a potom sa pokúsiť o zníženie odvodov. Ak vláda v programovom vyhlásení sľubuje, že urobí všetky tri spomenuté kroky v jednom volebnom období, ale nedarí sa jej postupovať dostatočne koordinovane, vytvára nerealistické očakávania. Veď najskôr znížiť dane a odvody a potom dúfať, že každý minister a poslanec zrazu – po rokoch presne opačných skúseností s ich činnosťou – dostane rozum a začne horúčkovito škrtať miliardy korún, hraničí s naivitou,“ komentuje postup Ivana Mikloša redaktor Trendu Rado Baťo. Je vylúčené, aby minister financií nepoznal varujúci príklad Spojených štátov z čias Ronalda Reagana. Ten zadlžil štát miliardami dolárov na dlhé obdobie práve prudkým znížením daní. Napokon v americkom Kongrese len nedávno senátor George Voinovich upozornil, že americký štátny dlh sa v nasledujúcich rokoch zvýši takmer o 900 miliárd dolárov, ak nedôjde k zníženiu výdavkov federálnej vlády a ak sa kurz znižovania daní zachová aj po roku 2010. V posledných piatich rokoch rástli výdavky vlády priemerne o 8,5 percenta. V uplynulom americkom fiskálnom roku, ktorý sa skončil 30. septembra, dosiahol deficit 159 miliárd a v novom roku by mal byť najmenej 200 miliárd dolárov. A to ho George Bush navrhuje ešte zvýšiť pre výdavky na vojnu proti Iraku.
(Ne)plánované dôsledky JUDr. Igor Mancel zo Zväzu vinohradníkov Slovenska nedávno v Hospodárskych novinách upozornil na tzv. zákon nezamýšľaného následku. Je to jeden z oných Murphyho zákonov, ktoré síce nie sú nikde oficiálne vydané, ale prax každodenne potvrdzuje, že platia spoľahlivo. Zákon nezamýšľaného následku hovorí, že svojím konaním dosiahneme iba niekedy cieľ, ktorý sledujeme, ale vždy spôsobíme následok, s ktorým sme pôvodne nerátali a dosahy tohto nezamýšľaného následku sú zvyčajne väčšie ako výsledky nášho cieleného úsilia. V tomto prípade asi nie je zrejmé, či prezentované ciele sú ciele skutočné. Rast bohatstva už dnes bohatých, zníženie životnej úrovne dnes priemerne a podpriemerne zarábajúcich, či ľudí úplne bez zárobku však nepochybne bude výsledkom tejto daňovej reformy, či to jej autori chceli, alebo nie.
rámik
Aké zmeny prinesie daňová reforma
Nepriame dane
Daň z pridanej hodnoty - jednotná 20-percentná sadzba nahradí terajšiu základnú 20-percentnú a zníženú 14-percentnú sadzbu - klesne hranica pre povinnú registráciu platiteľa DPH z 3 na 1,5 milióna Sk
Pohonné hmoty - zvýši sa sadzba na: - bezolovnatý benzín z 12,4 Sk na 13,9 Sk za liter - olovnatý benzín z 14,6 Sk na 17 Sk na liter - nafty z 11,8 Sk na 13,9 Sk za liter - vykurovací olej zo 600 Sk na 1600 Sk za tonu - LPG zo 4300 Sk na 6800 Sk za tonu - to v praxi znamená, že 1 liter pohonných látok sa oproti dnešku zdaní o 1,00 až 2,50 Sk
Tabak - súčasná sadzba 0,95 Sk za každú cigaretu sa zvýši na 1,40 Sk
Víno - doterajšia nulová sadzba na tiché vína a sadzba 24 Sk na liter šumivého vína sa zmení na jednotnú sadzbu 25 Sk za liter na tiché aj šumivé víno
Pivo - sadzbu 30 Sk za stupeň a hektoliter nahradí sadzba 250 Sk za percento alkoholu a hektoliter - v praxi sa daň za každú fľašu piva zvýši z 1,80 Sk na 4,38 Sk až 6,25 Sk
Priame dane
Daň z príjmov - z 23 % na 20 % pri príjme vyššom ako 465 000 ročne - všetky zisky a subjekty sa zdania rovnako a len raz - čiastočne sa zachová zrážková daň (bankové úroky...) - zruší sa paušálna daň alebo sa zachová len pre vybrané remeslá - zvýši sa nezdaniteľné minimum z 38 760 Sk na 84 100 Sk
Dary, dedičstvá a prevod nehnuteľností - trojdaň sa zruší, MF SR argumentuje tým, že táto daň zdaňuje príjem ktorý už raz zdanený bol
Autá - cestnú daň má nahradiť daň z motorových vozidiel: takže sa zruší zdaňovanie osobných vozidiel určených na podnikanie a zdaňovať sa budú len úžitkové autá podľa hmotnosti a množstva emisií, ale bez ohľadu na to, či slúžia na podnikanie, alebo nie
Nehnuteľnosti - stavby a pozemky sa budú zdaňovať na hodnotovom princípe: hodnota nehnuteľností sa určí cenovou mapou, čo by malo reálnejšie odrážať trhovú cenu nehnuteľnosti - zvažuje sa zrušenie dane zo stavieb a bytov, avšak pri súčasnom zachovaní dane z pozemkov
Daň z dividend - MF SR ju navrhuje zrušiť, čo bude znamenať prínos pre majiteľov výnosných akcií, rovnaký návrh amerického prezidenta Busha tvrdo kritizuje aj nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz
Miestne poplatky
Poplatok z predaja alkoholu a tabaku - obce a mestá prídu o možnosť vyberať tento poplatok od podnikateľov, MF SR argumentuje tým, že ide o harmonizáciu našich predpisov s pravidlami EÚ
