Ako osladiť horčicu po obede

Prekvapujúco rýchle zrútenie irackého režimu prinieslo varšavským politikom úľavu. Predlžovanie vojny by totiž viedlo k nárastu opozície voči účasti na vojne a zároveň by znamenalo ďalšie oslabenie medzinárodnej pozície Poľska.
Počet zobrazení: 1363
10-m.jpg

Prekvapujúco rýchle zrútenie irackého režimu prinieslo varšavským politikom úľavu. Predlžovanie vojny by totiž viedlo k nárastu opozície voči účasti na vojne a zároveň by znamenalo ďalšie oslabenie medzinárodnej pozície Poľska.

Vláda i prezident Aleksander Kwaśniewski musia totiž okrem nestabilnej vnútropolitickej situácie a kolísavej podpory vstupu do EÚ zo strany verejnosti čeliť aj poklesu prestíže svojej krajiny v Európe. Poľsko síce vynaložilo maximálne úsilie, aby sa prezentovalo ako najspoľahlivejší spojenec USA v kontinentálnej Európe, zároveň však akoby zabudlo na európsky rozmer svojej politiky. Pritom Nemecko a Francúzsko sa dlhý čas pozerali na proamerickú orientáciu krajín strednej a východnej Európy s veľkou dávkou blahosklonnosti. Pri malej ochote venovať sa problémom tohto regiónu akceptovali americké sponzorstvo zahraničných aktivít tamojších štátov. S nevôľou však prijímali „nadprácu“, za ktorú považovali napríklad „list ôsmich“, namierený proti politike Nemecka a Francúzska, pod ktorý sa podpísal aj poľský premiér Leszek Miller. A to sa stretlo s prekvapujúco tvrdou kritikov nielen domácich, ale aj zahraničných odborníkov na medzinárodné vzťahy, ktorí sa významne podieľali na architektúre súčasnej poľskej zahraničnej politiky.

Medzi dvoma mlynskými kameňmi Prezident Nadácie Štefana Báthoryho Aleksander Smolar upozornil, že podpisom pod list osmičky sa Poľsko postavilo proti svojim partnerom z takzvaného Weimarského trojuholníka, ktorý sa mal podľa poľských predstáv stať chrbticou európskej politickej integrácie. Nemecko-francúzske zblíženie v posledných mesiacoch pritom svedčí o tom, že ťažiskom Európy aj naďalej ostanú tieto dve krajiny. Podobne bývalý riaditeľ poľského vysielania Rádia Slobodná Európa Jan Nowak-Jeziorański upozornil, že USA síce Poľsku garantujú bezpečnosť, mier a rovnováhu síl, no z ekonomického hľadiska je Poľsko spojené so západnou Európou, nie so Severnou Amerikou. Dokonca aj bývalý poradca prezidenta USA Jamesa Cartera Zbigniew Brzezinski, ktorý mimochodom verejne kritizoval samotné rozpútanie vojny s Irakom, označil podpis premiéra Leszka Millera pod listom „osmičky“ za „horčicu po obede“. Títo experti varovali, že stupňovanie rozporov medzi partnermi na oboch stranách Atlantiku ani vo vnútri Európy nie je v záujme Poľska. Zároveň však jedným dychom zdôrazňovali nutnosť zachovania transatlantickej spolupráce a nadštandardných vzťahov medzi Poľskom a USA. Podľa nich sa Poľsko má usilovať skôr o pozíciu mediátora a sprostredkovateľa, aby nemuselo siahať k voľbe medzi proeurópskou a proamerickou orientáciou. Najmä pred vypuknutím vojny však poľskí najvyšší predstavitelia postupovali opačne. V tamojšej tlači sa podobne ako v USA objavovali ostré invektívy proti európskym kritikom americkej politiky na Blízkom východe. Osobitné znepokojenie vyvolalo vo Varšave zblíženie medzi Francúzskom, Nemeckom a Ruskom v súvislosti s vojnou v Iraku. Varšava sa začala obávať, že ju z Weimarského trojuholníka ako reprezentanta východnej Európy definitívne vytlačí Rusko. Wprost, jeden z najčítanejších poľských týždenníkov, dokonca nové spojenectvo označil za „os zrady“. Neúspechom sa predbežne skončila aj snaha Poľska presadiť takzvaný východný rozmer EÚ. Ten by Poľsku umožnil formulovať politiku únie voči jej východným susedom, predovšetkým však voči Ukrajine a Bielorusku. Ich zblíženie so západnou Európou a posilnenie ich nezávislosti od Ruska považuje Poľsko za jednu zo svojich strategických priorít. Brusel však poľský návrh prešiel mlčaním, zatiaľ je ochotný diskutovať iba o štatúte najbližších susedov EÚ. V tom prípade však prisudzuje Ukrajine rovnaký štatút ako napr. Maroku, Izraelu alebo palestínskej autonómii. Poľskí predstavitelia si zrejme uvedomili, že to s „mantinelizmom“ v otázke postoja k vojne v Iraku prehnali. Prezident Kwaśniewski potom po prepuknutí vojny napríklad nereagoval na požiadavku USA vypovedať z krajiny irackých diplomatov. Uviedol, že na to nevidí nijaký dôvod, zároveň však alibisticky poprel, že vôbec takúto požiadavku dostal.

Zmierňovanie škôd Americký úspech, akým dobytie Bagdadu v relatívne krátkom čase nepochybne je, teda prišiel Varšave vhod. Kwaśniewski v reakcii na pád Saddáma mohol vyhlásiť, že vstup Poľska do vojny bol správnym rozhodnutím, aj keď to preňho nebolo ľahké a zároveň vyslať ústretové signály svojím európskym partnerom. Prihlásil sa k úlohe sprostredkovateľa, ktorý presviedčal šéfa diplomacie USA Colina Powella, aby počas cesty po Európe navštívil aj Berlín a Paríž. Zdôraznil, že rozpad transatlantických väzieb a EÚ by bol Husajnovým najväčším víťazstvom. Začal hovoriť o nevyužitých možnostiach európskej integrácie i o potrebe zabezpečiť pre EÚ zodpovedajúcu pozíciu v štruktúrach OSN. V súvislosti s blížiacim sa summitom Weimarského trojuholníka, ktorý sa uskutoční v máji v poľskom Vroclave, deklaroval podporu snahe Nemecka získať kreslo stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Poľsko sa však zároveň uchádza o sympatie malých európskych krajín, keď podporilo „vzburu trpaslíkov“ – malých európskych krajín – proti úsiliu Nemecka a Francúzska vytvoriť post prezidenta EÚ a zrušiť právo každého členského štátu únie na vlastného komisára. Prežitie poľskej vlády závisí od každého hlasu v parlamente. Preto je nútená predvádzať zložité ideologické premety, ktoré sa odrážajú aj v jej európskej politike vrátane diskusie o budúcnosti únie. Z opozície podporujú vstup do EÚ iba dve pravicové strany – Občianska platforma a Právo a spravodlivosť. Ak chce menšinová ľavicová vláda rátať s ich podporou v otázkach integrácie, musí realizovať niektoré ich požiadavky. Zo sociálnych demokratov sa tak stali obhajcovia zákona, zakazujúceho interrupcie a aj vďaka ich hlasom v parlamente prešla v piatok 11. apríla deklarácia o suverenite poľského zákonodarstva v oblasti kultúry a morálky. Takéto saltá diskreditujú poľskú vládu nielen v očiach domácich ľavicových voličov, ale nepomôžu jej ani pri rokovaniach s nemeckými sociálnymi demokratmi. Účasť na ťažení proti Iraku zatiaľ Poľsku priniesla viac problémov ako úžitku. Na Visle preto chcú zo svojho podielu na americkom víťazstve vyťažiť čo najviac. Premiér Miller deklaroval záujem zúčastniť sa na povojnovej správe Iraku spolu s USA, Veľkou Britániou a Austráliou, čo sa stretáva s priaznivou odozvou vo Washingtone. Pozorovatelia sú však skôr skeptickí k možnostiam Poľska participovať na kontraktoch pri obnove krajiny. K deleniu peňazí, ktoré Bushova administratíva na to vyčlenila, zatiaľ neboli pripustené ani britské firmy. Poľsko vo svoj prospech argumentuje vysokým počtom Iračanov, ktorí študovali v Poľsku, a tým, že pred schválením sankcií OSN v Iraku pracovalo 50 tisíc jeho expertov. V neposlednom rade by Poliaci chceli dosiahnuť splatenie irackého dlhu, odhadovaného na 700 miliónov dolárov, formou dodávok ropy. Iracká lekcia znamená pre Poľsko poučenie, že svoju pozíciu regionálneho lídra si môže udržať jedine v prípade, že s tým budú súhlasiť aj jeho partneri z EÚ. Diplomatické porážky Varšavu presvedčili, že nie je v jej záujme prehĺbenie rozporov medzi EÚ a USA. Sólovým postupom či dokonca konfrontáciou s európskymi partnermi môže ohroziť úspešné realizovanie svojich cieľov na európskom kontinente.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984