Rub a líce jednej propagačnej kampane
Málokto si uvedomuje, akou katastrofou pre európsku civilizáciu bol požiar slávnej knižnice v Alexandrii, v ktorej bolo zhromaždené celé bohatstvo antickej literatúry. Diela mnohých antických autorov preto môžeme poznať iba zo zlomkov a odkazov...
Často sa diskutuje o rozdieloch medzi našimi bezprostrednými predkami – kromaňoncami a neandertálcami. Pokiaľ viem, neandertálci síce po sebe zanechali nástroje, no nie umelecké diela. Po kromaňoncoch môžeme obdivovať ich slávne maľby a sošky. Nepoznali však písmo, ani záznam zvuku, takže nič nevieme o ich próze, poézii či hudbe. Nemecký filozof Herder zdôraznil, že vďaka vynálezu kníhtlače také katastrofy ako požiar Alexandrijskej knižnice, či nariadenie čínskeho cisára Čchin Š´-Chung-ti zničiť všetky knihy, už nemôžu mať také katastrofálne dôsledky. Prišli však ďalšie vynálezy: fotografia, film a zvukový záznam. Vďaka fotografii vieme, ako vyzeral napríklad Ľudovít Štúr v skutočnej podobe a nie v stvárnení výtvarných umelcov. V stredoveku bol vynájdený záznam hudby pomocou nôt. Vďaka nemu môžeme dodnes počúvať stredoveké chorály. Vieme, ako zneli skladby stredovekých skladateľov alebo Mozarta, no kedykoľvek je možné zahrať aj hudbu jeho rivala Salieriho. Lenže až vďaka vynálezu fonografu si budeme môcť vždy pripomínať napríklad hlas slávnej speváčky Emy Destinovej, vďaka vynálezu filmu sa stal nezabudnuteľným Charlie Chaplin, pričom by sme mohli uviesť stovky, ba tisíce podobných príkladov.
Magnetofónová revolúcia Až vynález kníhtlače umožnil odstrániť masovú negramotnosť, šlabikáre pre všetky deti sa dali tlačiť v masových nákladoch. Po vynájdení telegrafu sa mohli ľudia dozvedať v pomerne krátkom čase správy o udalostiach na celom svete. Hudba takých velikánov ako Mozart či Beethoven bola prístupná najprv iba pre úzky okruh vyvolených. Ale až vynález rozhlasu a zvukového záznamu umožnil, že ju v modernej dobe mohol počúvať každý, kto mal o ňu záujem. Kým ceny rozhlasových prijímačov, gramofónov či televízorov sa po pomerne krátkom období znížili natoľko, že sa stali dostupnými pre väčšinu obyvateľstva aspoň vo vyspelejších krajinách, záznamové zariadenia si pomerne dlho zachovali svoju vysokú cenu. Výnimkou bol hádam iba fotografický aparát. Filmová kamera, prístroj na zvukový záznam vo forme fonografického valčeka či vinylovej gramoplatne a iné záznamové prístroje zostali naďalej drahé. Revolúciu v tomto smere priniesol až vynález magnetofónu. Vďaka nemu sa dali kopírovať gramofónove platne, či dokonca robiť záznamy koncertov. Koncom minulého storočia prišiel vynález videorekordéru a videokamery. Kopírovať sa teda dali už aj filmy. Možnosť záznamu a šírenia informácie znamenala smrteľné nebezpečenstvo. Nevedno, kto dal zapáliť Alexandrijskú knižnicu, podľa niektorých historikov to bol istý moslimský fanatik, ktorý mal údajne povedať: „Buď je v oných knihách napísané to isté, čo je v Koráne, a potom sú zbytočné, alebo je tam napísané niečo iné a potom sú nebezpečné.“ Prvou vytlačenou knihou v Európe bola Biblia, čo ju sprístupnilo širokému okruhu ľudí, ktorí si potom mohli porovnávať jej slová s vtedajšou praxou. Nie náhodou sa vynález kníhtlače považuje za koniec stredoveku. U nás písací stroj umožňoval za bývalého režimu šírenie tzv. samizdatu. Akosi sa však nehovorí o inej forme šírenia zakázanej tvorby. Vynález videorekordéru umožnil robiť prepis zakázaných filmov, napríklad ja osobne som mohol niektoré filmy našich zakázaných autorov vidieť iba na videokazete. Čítal som, že v KĽDR majú vlastníci videorekordérov povolené pozerať iba zemepisné filmy. Tamojšia štátna bezpečnosť chodí často kontrolovať, či náhodou nepozerajú niečo zakázané.
Novodobí piráti Samozrejme, spomínané vynálezy majú aj druhú stránku. Takéto záznamy sa stali tovarom, ktorý sa tiež riadi zákonom dopytu a ponuky. Umožnili šírenie nielen umeleckých diel, ale aj najrozličnejších foriem gýču, ba aj výtvorov, ktorých výroba a šírenie porušuje trestný zákon, ako je napríklad detská pornografia. Došlo však aj k inému paradoxu. Keď vo svete prevládlo trhové hospodárstvo, boli uzavreté aj dohody o autorskom práve. Pokiaľ boli prístroje na vyhotovenie záznamu drahé, porušovať ho mohli iba podnikatelia, ktorí chceli ušetriť na príslušných poplatkoch pre organizácie ochraňujúce copyright. Lenže zlacnenie záznamových prístrojov umožnilo, že si dnes každý, kto má magnetofón, môže z rozhlasu zaznamenať hudbu či hovorený text, každý, kto má videorekordér, si môže zachovať film, ktorý sa mu páči. Súčasné ťaženie proti „pirátom“, ktorí vyhotovujú ilegálne záznamy a predávajú ich, mi pripomína propagačné ťaženie proti korupcii. Prečo asi môžu profitovať takíto „piráti“? Určite to nie sú filantropi, ale im ide o zisk. Ich existencia dokazuje, že cena záznamov hudby či filmu je neúmerne vysoká. Ostatne, dokazuje to aj oná reklamná „protipirátska“ kampaň, ktorá určite nie je zadarmo. Samozrejme, že by sa malo rozlišovať medzi tými, čo zhotovujú záznamy pre svoju potrebu, a tými, čo chcú byť nekalou konkurenciou firiem, ktoré legálne takéto záznamy šíria. Zákony treba dodržiavať a ich porušenie trestať. Lenže oné legálne firmy by sa mali zamyslieť nad tým, či ich ceny nie sú privysoké a či by ich naozaj postihla katastrofa, ak by trocha znížili svoje zisky. Je predsa verejne známe, aké sú vysoké.
