Poznajú nás aj staré babky
„Rýchlik na tretej koľaji postojí ti v pekle, že vraj i v raji, predavačka stieracích losov je špatná jak Zubatá s kosou!“ týmito slovami sa začína jeden z posledných hitov najpopulárnejšej skupiny týchto mesiacov na Slovensku. Horkýže slíže a ich posledné CD Kýže sliz azda netreba nikomu predstavovať.
Ak nie kvôli hudbe, tak si ich ľudia budú určite pamätať kvôli hroziacemu súdnemu procesu s moderátorom Jožom Pročkom, ktorého meno spomenuli v jednom zo svojich textov, samozrejme, že nie v práve najlichotivejšom kontexte. Za akademický rok 2002 získali hudobné ocenenie Aurel za najlepší výkon hudobnej skupiny. Doteraz vydali šesť albumov a výberoviek. Skupina vznikla v roku 1992 v Nitre a jej štýl je pikantný punk-rock. Mládež šalie a dospelí len neveriacky krútia hlavami nad nemravnými textami. O tom, či sú tieto texty pútavé, sa nikto nebude prieť, jednoznačne si ich však zapamätá každý bez ohľadu na vek. Kapela pôsobí v zložení Peter Hrivňák (Kuko), Juraj Štefánik (Doktor), Mário Sabo (Sabotér) a Marek Viršík (Vandel). A čo na to Peter Hrivňák, alias Kuko, frontman skupiny?
Čomu vďačí kapela Horkýže slíže za to, že je taká úspešná? - Asi desiatim veciam: že sme takí pekní, robíme klipy plné recesie, že sme mali kauzu s Jožom Pročkom, ktorá nakoniec bola otočená na srandu. Práve už spomínaná kauza nám mediálne veľmi pomohla, lebo odrazu sme boli aj v Televíznych novinách, na titulných stranách a vedia o nás už aj staré babky. Vďačíme za to tomu, že sme boli takí trpezliví, vytrvalí, robili sme stále tú svoju hudbu a počkali sme si na správnu dobu. Najhlavnejším však je, že sme dobrí kamaráti a nikdy sa nehádame.
Vaše texty sú mierne pikantné, až vulgárnejšie. Kde beriete nápady? - Naše texty sme sa vždy usilovali dať do humorno-recesnej formy, pretože to teraz letí. Vidíte to aj na Andym Krausovi a Petrovi Marcinovi, ktorí vedia ľuďom brnknúť na strunu, a to je teraz in. Dnes kapely robia vážne texty, ale tie, žiaľ, nemajú taký účinok ako tie naše. Je to všetko asi o tom, že ľudia sa chcú v tejto ťažkej dobe predovšetkým baviť a nie počúvať len o politike, majú toho dosť.
A čo budúcnosť? Môžeme sa tešiť na nové cédečko? - Určite chceme s niečím prekvapiť. Uvidíme, čo urobia ostatné slovenské kapely a ako zapôsobia a keď bude treba, tak vydáme cédečko. Keď nebude treba, tak nový album vydáme zrejme na budúci rok. Možno sa opijeme, keď budeme oslavovať môjho syna, zavrieme sa do štúdia a tam si dáme do nosa a niečo nahráme.
Keby si mal hovoriť za kapelu, ktorá pesnička je pre vás tá s prívlastkom naj? - Mne sa páčia viaceré. Nedá sa to zúžiť len na jednu. Máme radi Logickú hádanku, Vlak aj Maštaľ, jednoducho to nemôže byť o jednej dobrej pesničke. Kapela, ktorá má len jednu dobrú pesničku a ostatné nekvalitné, nemá na koncertoch pomaly čo hrať. Veď koncert trvá hodinu a pol.
Čo vás drží pohromade? - Ako som už povedal, sme výborní kamaráti. Je to jednoznačne tímová spolupráca. Nikto sa nevezie, je to ako peletón. Raz ťahá jeden a potom zasa druhý, musí sa to striedať. Kapela nemôže stáť na tom, že príde jednotlivec a povie: „Naučte ma hrať!“ Je to ako pásová výroba – jeden spraví to, druhý ono a tak to ide ďalej.
Keby si mal niečo za kapelu odkázať čitateľom, čo by to bolo? - Držme svetu palce, nech sa aj o tridsať rokov môžeme zabávať a chodiť na koncerty. Planéta si to zaslúži. Týmto pozdravujeme všetkých čitateľov zborovým AHOJ!
