Trh ako skutočná demokracia?

New Economy patrila ešte donedávna k zázračným formulkám našich čias, ktorou sa sľuboval nový hospodársky raj na Zemi. Thomas Frank sa zaoberá duchovnými produktmi tejto „revolúcie“ a odhaľuje pritom ideologické pasce, do ktorých sa pôvodne chytili aj ľavicoví politici.
Počet zobrazení: 888

(Thomas Frank, Falošný sľub New Economy, Frankfurt/ New York 2002)

New Economy patrila ešte donedávna k zázračným formulkám našich čias, ktorou sa sľuboval nový hospodársky raj na Zemi. Thomas Frank sa zaoberá duchovnými produktmi tejto „revolúcie“ a odhaľuje pritom ideologické pasce, do ktorých sa pôvodne chytili aj ľavicoví politici. Trhovým populizmom autor nazýva to, čo sa predovšetkým v deväťdesiatych rokoch minulého storočia rozšírilo v americkej spoločnosti ako nákaza. Trh sa začal oslavovať ako demokracia vôbec. Ľud tu vládne bezprostredne. Akoby k nemu mali prístup všetci a určovali ako konzumenti dianie v ňom. Čím menej sa vláda alebo odbory do tejto sféry angažujú, tým samostatnejšie sa hýbu trhoví aktéri – tým lepšie funguje demokracia. Každý sa môže na voľnom trhu postarať o seba. So starou ekonómiou (Old Economy), jej skostnatenými reguláciami, autoritatívnym správaním bohatých, odborárskych predákov a intelektuálov bolo treba dôkladne pozametať. Predtým, ako píše Thomas Friedman, jeden z určujúcich mienkotvorcov v New York Time, sa dalo predpokladať, že ľudia by mali určovať svoje životy aj inými princípmi než zákonmi voľného trhu. Dnes už tieto možnosti neexistujú. Takto prenáša internet, tvrdí ďalej ekonóm Lawrence Kudlow, „moc vlády na obyčajný ľud“. Internet ako „technológia ľudu“ je údajne prístupný každému a umožňuje každému prístup k informáciám a trhom. Každý môže zbohatnúť, a to predovšetkým prostredníctvom obchodovania na akciových trhoch. Kto je šetrný, môže aj s minimom kapitálu dosiahnuť veľký výsledok. Otvorené investičné fondy usporadúvajú nanovo poriadok sociálnych tried. Tieto fondy sú „pravými nasledovníkmi Franklina D. Rooswelta, sociálnych poistení a býčích zápasov pre ľud v jednom“. Extravagantné navýšenia kurzových hodnôt v deväťdesiatych rokoch sa naozaj ukazovali tak, že umožnia bezhraničné bohatnutie ľudí. Medzitým sa pre väčšinu tento sen rozplynul. Ospevované cenné papiere ukazujú dnes svoju pravdivú dvojitú tvár a bez milosti strácajú na hodnote. S týmto cieleným navádzaním na špekulácie s cenným papiermi ako najlepšiemu spôsobu, ako sa stať bohatým, súvisí aj kompletná zmena vnútorných podnikových štruktúr. Staré autoritatívne systémy riadenia sa odstraňujú, „zrovnávajú sa“, ako sa hovorí. Kooperatívne vzťahy medzi známymi im majú sprostredkovať pocit, že to oni majú svoj osud vo vlastných rukách, keďže sú vlastne podnikateľmi. Nadväzujúc na staršiu ideológiu podnikania ako human relations, podľa ktorej dobré medziľudské vzťahy v podnikoch zvyšujú efektivitu a zisk, menia sa pracoviská na istý druh domova. Počnúc materskou školou až po klub osamelých sŕdc, práčovne a športové zariadenia sa všetko organizuje v prospech zamestnaných (porovnaj: Ibrahim Warde: Každému vlastný bankový automat, vLa Monde Diplomatique, marec 2002) Spoločenské triedy akoby mizli. Namiesto tradičných autorít nastúpilo sebaurčenie pracujúcich. Čo patrilo prv „sociálnemu Klimbimu“, stáva sa dnes dôležitým inštrumentom, aby sa stimulovala kreativita a stupňovala výkonnosť ľudí. Nová stratégia vykorisťovania sa vyzná vo všetkých finesách psychológie a vie ich efektívne nasadiť. Dôsledkom je, že mzdy klesajú alebo stagnujú, a prepúšťania sú na každodennom poriadku. Zvyšovanie výkonnosti a „kreatívna“ racionalizácia to umožňujú. Medzitým stúpajú zisky a s nimi aj príjmy vedúcich riadiacich pracovníkov a vyššieho manažmentu. Predovšetkým navyšovaním akciových vyhliadok stúpli ich príjmy zo štyridsaťnásobku priemernej mzdy v USA v roku 1980 na osemdesiatnásobok (1988) až na štyristonásobok. Neprekvapuje, že sa „trhový populizmus“ šíri práve v oblasti reklamy, kde sa perfekcionalizujú a spoluvytvárajú dopytové možnosti. „Marketing vzťahov“ sa nazýva táto nová stratégia. Permanentné dotazníky zviditeľnujú všetko, čo si srdce žiada. Schopnosť načúvať, rešpekt, dialóg a interaktivita – všetky tieto výsostne humánne cnosti sa nasadzujú, aby sa odhalili skryté tajomstvá ľudskej žiadostivosti. Aby sa táto nová ideológia spoločnosti s množstvom klamlivých ilúzií presadila, boli potrebné obrazy nepriateľov. Ešte stále je účinný tradičný antikomunizmus, ale nezostáva sa iba pri ňom. Francúzsko so svojou intervencionalistickou tradíciou štátu sa kladie takmer na rovnakú úroveň ako sovietsky komunistický systém. Obeťou sú aj sociálne systémy, ktoré sa posielajú do starého železa. Aj staré hierarchie Old Economy s ich arogantnými elitárnymi milionármi sa spochybňujú. „Marketing vzťahov pôsobí ako postmoderný kultúrny radikalizmus, ktorý prerazil vo sfére reklamy, a vyznačuje sa nezvyčajnou militantnou tvrdosťou, namierenou voči hierarchickým autoritám. Je výrazom súhlasu s okrajovými skupinami, zbožňovania kultúrnej múdrosti malých ľudí. Za celým šrotom masovej kultúry sa ním deklaruje požiadavka načúvať hlasu utláčaných.“ Aj veda sa ocitla v kolotoči „revolučnej zmeny“. Etabloval sa nový smer culture studies, ktorý po svojom znova zvrhával autority z ich trónov. Kritizovala sa osobitosť Frankfurtskej školy, ktorá platila ako „zosobnenie snobizmu“ a „zažratého malomeštiactva“. Veľa úsilia sa venovalo demontáži teoretických základov kritikov kapitalizmu a prezentácii culture studies ako výskumu, blízkemu obyčajnému človeku a jeho ozajstným potrebám. Ľudia ako konzumenti a ich ukotvenie v rozličných oblastiach pop-kultúry sa ocitli v centre záujmu. Kniha Thomasa Franka sa dá preto čítať aj ako varovanie pred tým, že sa idey slobody, sebarealizácie, autonómie, spolurozhodovania a demokracie dajú zneužiť v duchu trhovej ideológie. To, čo autor poskladal z rozličných kníh, časopisov a novín, možno vnímať ako doslov za dosnívaným americkým snom New Economy, ktorý síce ekonomicky takmer skrachoval, ale ešte stále ako ideológia straší a obchádza hlavy.

Z Frankfurter Hefte, Marec 2003 preložil a upravil Martin Muránsky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984