Sviatky Židov

ŠAVOUT Sviatok týždňov nasleduje sedem týždňov po Pesachu (6. a 7. deň mesiaca sivan). Druhý deň Pesachu a prvý deň Šavuot sú tie isté dni v týždni. Šavuot patrí medzi tri pútnické sviatky. Všetky majú väzby k poľnohospodárskemu cyklu.
Počet zobrazení: 955

ŠAVOUT

Sviatok týždňov nasleduje sedem týždňov po Pesachu (6. a 7. deň mesiaca sivan). Druhý deň Pesachu a prvý deň Šavuot sú tie isté dni v týždni. Šavuot patrí medzi tri pútnické sviatky. Všetky majú väzby k poľnohospodárskemu cyklu. Sukot je sviatok vďaky za ovocie, Pesach súvisí s úrodou jačmeňa - prvej obilniny a Šavuot sa viaže na žatvu pšenice. Na pútnické sviatky musel každý dospelý navštíviť chrám. Na tento sviatok sa obetovalo z prvých plodov pšenice v chráme, preto má Šavuot aj iné označenia: slávnosť žatvy alebo deň prvých plodov. Pútnické sviatky majú okrem poľnohospodárskeho aj náboženský význam. Šavuot pripomína udalosť, keď Mojžiš dostal dosky Zákona na hore Sinaj. Keďže bola vtedy príroda v plnom kvete, ozdobujú sa synagógy a byty kvetmi, zeleňou a lístím, zároveň na pamiatku sviatku žatvy. Je veselým sviatkom, symbolizuje silu Tóry a spätosť človeka s prírodou. V prvý deň dva dni trvajúceho sviatku (v Izraeli jeden deň) sa jedávajú len mliečne jedlá, často kombinované s medom, pretože Tóra je prirovnaná k mlieku a medu. Numerická hodnota slova chalav (mlieko) je 40 a pripomína 40 dní, ktoré Mojžiš strávil na hore Sinaj. Medzi tradičné jedlá patrí tvarohový koláč a káva s mliekom (na raňajky) a kreplech s tvarohom (na obed). V diaspóre sa ustálil zvyk svätiť za všetky pútne sviatky ešte jeden dodatočný deň. Tento dodatok k sviatku, isru chag, doslovne znamená prinášať sviatočnú obeť. Na tieto dozvuky sviatkov je zakázaný pôst a pohrebné chválospevy. Tento zvyk má korene v staroveku a v mnohých komunitách ho zavrhli.

TIŠA BE-AV Tiša be-av, deviaty deň mesiaca av, je pôstnym dňom pripomínajúcim smutné udalosti zničenia prvého aj druhého chrámu v Jeruzaleme. A vyvrcholením troch týždňov smútku, ktoré sa začínajú 17. tamuza. Ľudia sa vyhýbajú prejavom radosti a nestrihajú si vlasy. Posledným deviatim dňom sa zvykne hovoriť „mliečne dni“, pretože (s výnimkou šábesu) sa nesmie jesť mäsité jedlo. Pôst na Tiša be-av trvá od predvečera sviatku do začiatku nasledujúcej noci a platia pri ňom obmedzenia ako pri smútku za zomretých: nestrihať sa, nenosiť koženú obuv, nepestovať manželský styk a zvláštny zvyk nikoho nezdraviť, ale opätovať pozdrav tým, ktorí o sviatku nevedeli. Je zvykom navštevovať hroby príbuzných a cintoríny. Po zotmení sa nezapaľuje nijaké prebytočné svetlo. V domácnostiach aj v synagógach sa sedí na zemi alebo na šamlíkoch. V synagógach sa zloží ozdobný záves zo svätostánku, zhasnú alebo stlmia sa svetlá a veriaci čítajú pri svetle sviečok alebo voskových knôtov. Pôst sa preruší po západe slnka, ale mäso sa neje do popoludnia nasledujúceho dňa. Od zničenia druhého chrámu sa Tiša be-av spája s mnohými ďalšími tragédiami v diaspóre, ktoré sa prihodili v tento deň. Šesť týždňov po tomto sviatku sa začínajú opäť dni slichot, kajúcnych modlitieb, ktoré predchádzajú sviatku Roš Hašana a život pokračuje ďalší rok.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984