Obraz Ameriky a Američanov v diele Jula Verna

Jules Verne nebol prvým spisovateľom, ktorý popísal cestu pozemšťanov smerom na Mesiac. Niektorí publicisti mu vyčítali, že už súčasník d´Artangnana Cyrano z Bergeracu napísal, že na cestu na náš súputník sa použije raketový pohon, no Verne nechal na Mesiac vystreliť len veľký náboj z dela.

Slávny autor uhádol však iné veci, ktoré sa potom udiali. Jednak cestu na mesiac uskutočnili Američania, a jednak ich projekt bol vlastne dôsledkom vývoja zbraní. V USA, podľa Verna, existoval Delový klub, ktorého členovia projektovali a vyrábali čoraz dokonalejšie kanóny. Vo svojom románe ich charakterizoval ako „anjelov – vyhubiteľov ľudstva“. Veľký kanón mal byť umiestnený na Floride. Práve odtiaľ v minulom storočí štartovala americká expedícia na Mesiac. Kým na Vernov román o ceste na Mesiac sa dodnes nezabudlo, neveľmi sa už spomína jeho pokračovanie, román Všetko naopak. Oblasť severného pólu bola v čase, keď písal túto knihu, ešte neprebádaná. Francúzsky románopisec sa domnieval, že sa tam nachádza veľká pevnina, na ktorej mali byť veľké náleziská vysokokvalitného uhlia. Tento zdroj energie mal v jeho časoch taký význam, aký má dnes ropa. No Verne sa predsa len až tak nemýlil, na súostroví Špicbergy dodnes Nóri a Rusi ťažia kvalitné uhlie. Podľa Verna mali oblasť okolo severného pólu vydražiť na medzinárodnej konferencii a vlastníkom tohto územia sa mali stať Spojené štáty americké. Aby sa tam dalo ťažiť uhlie, Delový klub vypracoval projekt, ktorý mal mať pre osudy ľudstva katastrofálne dôsledky. Z oblasti rovníka mal byť vypálený mohutný delový náboj a v dôsledku tohto výstrelu sa mala vyrovnať zemská os. Pre gigantické zásoby uhlia Američania vôbec nebrali do úvahy, aké dôsledky by mala rýchla zmena smeru zemskej osi, že by sa mohli napríklad zatopiť veľké obývané oblasti našej planéty. Príbeh však Verne zakončil happy endom, autor projektu dela omylom vymazal tri nuly, preto veľkosť nálože bola nedostatočná a zemská os sa vychýlila iba o zlomok milimetra. Sympatický obraz Američanov však Verne podal v románe Tajomný ostrov. Niekoľkým Severanom, ktorých zajali vojská Juhu, sa podarí zmocniť balóna a dostanú sa na neznámy ostrov. Tu sa v maximálnej miere preukáže šikovnosť a podnikavosť Američanov. Pomáha im však ktosi neznámy, v ktorom vyvolali veľké sympatie. Je to terorista z románu Dvadsaťtisíc míľ pod morom. Američania sa dozvedia, že je to indický princ, ktorému počas povstania proti britskej nadvláde Angličania vyvraždili celú rodinu. V Američanoch však vidí prísľub inej spoločnosti... V románe Oceľové mesto Verne umiestnil na územie USA dve protikladné mestá. Nemec a Francúz spoločne zdedia veľký majetok. Kúpia si na území USA veľké pozemky, kde postavia dve rôzne mestá. Nemec postaví mesto, v ktorom sa vyrábajú nové ničivé zbrane, Francúz zasa mesto, kde by mala existovať vzorná ideálna spoločnosť. Z Oceľového mesta vypálili strelu, ktorá mala toto utopické mesto zničiť. Lenže projektant mohutného dela sa zmýlil a z ničivej strely sa stala umelá družica našej planéty, zároveň vládcu Oceľového mesta zabila jeho vlastná zbraň... Jules Verne tak už v predminulom storočí vytušil protirečivosť úlohy Spojených štátov vo svete v nadchádzajúcom období.