In vino veritas

Pri víne predstavuje zvýšenie spotrebnej dane, a to oproti už raz zrušenej sadzbe, 500 percent! Aj laikovi je jasné, že ide o šokový zásah, ktorý naše podkapitalizované vinárstvo nemôže prežiť. Tvrdí to JUDr. Igor Mencel zo Zväzu vinohradníkov Slovenska.
Počet zobrazení: 1534

Pri víne predstavuje zvýšenie spotrebnej dane, a to oproti už raz zrušenej sadzbe, 500 percent! Aj laikovi je jasné, že ide o šokový zásah, ktorý naše podkapitalizované vinárstvo nemôže prežiť. Tvrdí to JUDr. Igor Mencel zo Zväzu vinohradníkov Slovenska.

Ivan Mikloš totiž navrhuje, aby na tzv. tiché vína bola na Slovensku uvalená spotrebná daň vo výške 25 korún na liter. Rovnako majú byť zdaňované aj šumivé vína. Dnes je daň na tiché vína nulová a na šumivé sa platí 24 korún na liter. Tento stav vychádza z odporúčaní Európskej komisie a je podobný tomu, čo uplatňujú všetky štáty Európskej únie (EÚ), ktoré produkujú víno. Je to účelná podpora vlastného priemyslu a zamestnanosti. Pravda je však i to, že v producentských krajinách je jednoducho nemožné ustrážiť predaj každého litra vína, veď aj na Slovensku má vinohrad vo vinárskych oblastiach takmer každý. Koľko z neho dorobí vína a či potom nejaké predá, by sa dalo skontrolovať iba nasadením daňového úradníka do takejto domácnosti na 24 hodín denne.

Nekontrolovaný dovoz Napokon aj v EÚ prišli na zrušenie spotrebnej dane z tichých vín až po čase. „Susedná Česká republika ide ešte ďalej – poskytuje príspevok na každú korunu, ktorú vinári zaplatia do Vinárskeho fondu a tieto prostriedky slúžia bez zvyšku potrebám odvetvia,“ hovorí I. Mencel. Navyše v nijakej krajine nie je rovnaká spotrebná daň na tiché a šumivé vína. Vyššia daň na tie druhé sa považuje za prirodzené zdanenie nadštandardu. Napokon Belgicko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, ktoré majú spotrebnú daň na tiché vína, ju odstupňovali podľa skutočného obsahu alkoholu, lebo paušálne zdanenie vína podľa priemerného obsahu alkoholu nie je spravodlivé, ako sa mylne domnievajú autori daňovej reformy. Už dnes sa v rámci bezcolného limitu oplatí Slovákom najmä z Maďarska a Českej republiky dovážať víno, pretože mnohé značky sú tam lacnejšie ako naše. Po zvýšení dane bude tento rozdiel ešte výraznejší a po vyše desať litrov vína bude výhodné zájsť aj sto kilometrov. To vzhľadom na geografickú podobu Slovenska zaberá takmer polovicu nášho obyvateľstva. Nespomínajúc fakt, že po vstupe SR, ČR a MR do Európskej únie sa bude dať doviezť akýkoľvek tovar bez akéhokoľvek limitu. Naše úrady to nebudú môcť kontrolovať, takže nebudú môcť ani zistiť, koľko si radoví občania doviezli vína. Bude to ďalšia voda na mlyn čierneho obchodu bez DPH a spotrebných daní.

Vymyslená miliarda Ak zoberieme do úvahy, že už dnes sa vo vinárskych oblastiach bežne víno nakupuje od malých súkromníkov, ktorí neodvádzajú nijaké dane, je jasné, že plány ministerstva financií na stovky miliónov v štátnom rozpočte sú nereálne. MF SR pritom predpokladá, že sa zisk zo spotrebnej dane z vína zvýši o jeden a pol miliardy. Toto číslo je „jednoduchým násobkom sadzby dane a priemernej ročnej spotreby,“ komentuje výpočet JUDr. Mencel. Lenže z predošlých riadkov je aj laikovi jasné, že oficiálna spotreba vína a vínnych destilátov sa jednoducho zníži. „Spotreba vína klesne približne o 40 percent,“ predpovedá I. Mencel. Predpokladané daňové príjmy sa jednoducho nenaplnia. O doslovnej tuposti autorov tohto návrhu svedčí aj fakt, že samotné ministerstvo skonštatovalo, že pri dani z liehu „... po zvýšení sadzby z 240 Sk/l na 250 Sk/l (čo je nárast o 4 %, pozn. I. Mencel) došlo k poklesu výberu dane pre vyšší počet daňových únikov“. Svätá prostota! V prípade vína sa to určite nezopakuje, lebo vo víne je pravda a na dne každého pohárika nájdete informáciu, či z neho bola zaplatená spotrebná daň. Nehovoriac o tom, že „malých výrobcov vína je niekoľkonásobne viac ako ,,čiernych páleníkov“ a domáca výroba vína nie je na rozdiel od výroby liehu trestným činom,“ upozorňuje I. Mencel. Oficiálni pestovatelia viniča a producenti vína budú mať teda vážne problémy so zachovaním dnešnej výroby a zamestnanosti. V súčasnosti totiž na Slovensku evidujeme 60 percent zaniknutých alebo zdevastovaných vinohradov. V poslednom čase naši susedia naopak aj vďaka štátnej podpore investujú do rozvoja vinohradníctva a vinárstva. „Ak je dnes priemerná výrobná cena litra vína 19,90 Sk a navrhovaná výška spotrebnej dane 25 Sk, ako dlho dokáže konkurenčnému zápasu odolávať výrobca, ktorý ak chce dodržiavať pravidlá, musí predávať o 150 percent drahšie ako jeho menej poctivý konkurent?“ Odpoveď na otázku Igora Mencla je jasná každému, ale autorov daňovej reformy zjavne vôbec nezaujíma.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984