Likvidácia politikov

Hlavnou témou dneška je síce Irak, ale správa z Moskvy stojí za povšimnutie. Agentúry informovali, že 17. apríla 2003 v Moskve zastrelili poslanca Štátnej dumy(ŠD), jedného zo spolupredsedov strany Liberálne Rusko Sergeja Nikolajeviča Jušenkova. Prípadov zastrelenia človeka za bieleho dňa je v Moskve dostatok, lenže streľba na poslanca, to nie je náhoda. Je to systémový krok? Je to predvolebná ouvertúra nestabilného Ruska?
Počet zobrazení: 952
8-m.jpg

Hlavnou témou dneška je síce Irak, ale správa z Moskvy stojí za povšimnutie. Agentúry informovali, že 17. apríla 2003 v Moskve zastrelili poslanca Štátnej dumy(ŠD), jedného zo spolupredsedov strany Liberálne Rusko Sergeja Nikolajeviča Jušenkova. Prípadov zastrelenia človeka za bieleho dňa je v Moskve dostatok, lenže streľba na poslanca, to nie je náhoda. Je to systémový krok? Je to predvolebná ouvertúra nestabilného Ruska?

Prakticky v čase, keď si mohla ruská spoločnosť a jej politici pripomenúť 9. výročie prvej „popravy“ poslanca Štátnej dumy (V mestečku Chimky zastrelili 26. apríla 1994 poslanca ŠD Andreja Ajzderzdisa. Vtedy sa ustálil názor, že to bol výsledok jeho komerčných a nie politických aktivít.), zazneli na Ulici slobody moskovského sídliska Tušino štyri výstrely. Tri do chrbta a jeden (kontrolný) do hlavy poslanca ŠD Sergeja Jušenkova.

Krištáľovo čistý romantik? Aký môže mať niekto dôvod zastreliť poslanca? Aký mal pri Jušenkovovi? Bol to politický romantik a veterán ruskej politiky, ktorý začínal ešte v ére Gorbačova. V Štátnej dume sedel vedľa poslanca Vladimira Golovjeva, ktorého zastrelili 21. augusta 2002, keď bol na prechádzke so psom. Možno mu počas nudných rokovaní parlamentu porozprával, kto a ako privatizoval v Rusku, pretože bol predtým šéfom privatizácie v Čeljabinsku. Možno Jušenkov dosiahol vo svojom poslaneckom vyšetrovaní tejto vraždy iné výsledky ako oficiálny vyšetrovací tím. Komunikoval s odióznym Borisom Berezovským, ktorý momentálne žije v Londýne a tvrdí, že sa nemôže vrátiť do Ruska, lebo sa bojí o svoj život. Práve Jušenkov priviezol z Londýna videokazetu s filmovým dokumentom. V ňom boli priame a nepriame podozrenia, že teroristické akty v Moskve a iných mestách Ruska nie sú výsledkom činnosti teroristov z Čečenska, ale Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), na čele ktorej stál ešte nedávno Vladimir Putin. Možno, že celý problém bol a je v tom, že v deň jeho smrti ministerstvo spravodlivosti zaregistrovalo novú stranu Liberálne Rusko. Strana majúca ambíciu ohroziť politické pozície Kremľa predstavovaného „jeho“ nomenklatúrnou stranou vedenou ministrom vnútra Borisom Gryzlovom, ktorý sa namiesto práce v sfére zaistenia vnútornej bezpečnosti Ruska viac venuje straníckej práci, podobne ako predseda Rady federácie a zakladateľ tiež prezidentskej Strany života Sergej Mironov. Jej ustanovujúci zjazd prebehol dva dni po Jušenkovovej smrti. Všetci svorne hovoria, že sa nikdy nezaoberal komerčnou činnosťou. Zaujímal sa len o politiku. Mal však zrejme smolu. Organizoval obranu Bieleho domu, keď do neho na základe rozkazu „demokrata“ B. Jeľcina strieľali tanky. A to, demokrati ako remeň, nemôžu zabudnúť.

Politická vražda Zo Štátnej dumy tentoraz unisono zaznel názor – likvidácia spolupredsedu strany Liberálne Rusko je zločinom proti demokracii a má politický charakter. Grigorij Javlinskij, predseda strany Jabloko vo svojom vyhlásení upozornil aj na výber termínu: „...ide o politickú vraždu. To potvrdzuje moment, kedy bola vykonaná: na prahu volieb, tesne pred vystúpením prezidenta pred parlamentom...“ Ostatní lídri politických strán a frakcií ŠD majú podobný názor – demonštratívna politická vražda. Igor Artemjev, podpredseda Jabloka, ktorý keď bol vicegubernátorom Petrohradu, stratil svojho kolegu, vicegubernátora Michaila Manieviča (podobne ako V. Golovjev zodpovedal za privatizáciu a zastrelili ho v jeho aute v centre Petrohradu v auguste 1997, vraždu dodnes nevyšetrili), tvrdí: „... nehľadiac na to, čo bolo príčinou, ide o chladnú a vopred pripravenú politickú vraždu...“ Pôvodne materská Jušenkovova strana – Zväz pravých síl – vydala vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného uvádza: „... táto vražda je len výsledkom beztrestnosti a ignorovania zákonov, ktoré vládnu v našej krajine. Nie sme presvedčení, že tento zločin bude vyšetrený, nehľadiac na vyhlásenia predstaviteľov zodpovedných orgánov...“ Pod tieto slová sa podpísali aj Jegor Gajdar a Anatolij Čubajs. Ich podpisom sa morálka dostala do kúta a na kolená. Lenže je v politike nutná kategória morálky? Podľa Dostojevského boli viera, rodina, morálka a svedomie „národnou dominantou Ruska“. V každom prípade dnes je Rusko iné. A tak sa na chodbách ŠD s trochou cynizmu pýtajú: kto a kedy bude ďalší na rade? Prvý prezident Ruska Boris Jeľcin môže byť hrdý. Už sa začína zber úrody násilia, ktorú zasial. Systémový kritik Kremľa a svetový šachista Gari Kasparov, ktorého nemožno podozrievať, že by si nevedel predstaviť vývoj situácie na niekoľko ťahov dopredu, bije na poplach: „...moc stratila kontrolu nad zlom a to si robí, čo chce... od nástupu V. Putina možno pozorovať postupné, ale dôsledné brzdenie reforiem. Všetko sa začína podobať na ZSSR. Jedna strana, vláda tajnej služby... Je to zlé, ale je to fakt....“ Takto sformuloval v priamom vysielaní televíznej relácie Itogi svoj pohľad na dni po Jušenkovovej smrti.

Volebná kampaň sa začala výstrelom Rusko je pred novým volebným cyklom. V decembri vyvrcholí boj o poslanecké mandáty v Štátnej dume a v marci 2004 budú voliči „rozhodovať“ o prezidentovi Ruska. Vynára sa otázka – kto si túto vraždu objednal? Jušenkov vedel diskutovať a argumentovať. V poslednom čase bol v konflikte s Borisom Berezovským, diskutoval s komunistami, súčasnú moc považoval za amorálnu a bez limitov... Mnohí obviňujú Berezovského, ktorý už dlhšie žije v Londýne. Je to politický cynik, ale takúto chybu by nespravil. Skôr treba hľadať v bývalých štruktúrach KGB. Volebná kampaň bude demonštratívna a niet sa čo čudovať. V celej mocenskej pavučine Ruska sa usadili generáli KGB a FSB, ktorí majú spriaznenú dušu v Kremli. Strach ľudí provokuje túžbu po silnej ruke. Na strachu možno robiť nielen politickú kampaň, ale najmä zveľaďovať svoj politický kapitál. Zatiaľ bude ŠD zasadať v počte 449 poslancov a možno skoro padne vláda Michaila Kasjanova, aby sa zimou zdecimované Rusko malo čím zaoberať. Nič však na tom nezmení fakt, že štyri výstrely v Moskve sú prejavom hlbokej morálnej a politickej nestability krajiny a dôvodom na ďalšie rozmýšľanie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984