Hodnoverný sľub pre OSN

Zlyhanie rokovaní v Bezpečnostnej rade OSN, ktorých cieľom mala byť druhá rezolúcia autorizujúca použitie sily proti Iraku, predstavuje zlyhanie diplomacie, predovšetkým zo strany USA a Francúzska. Pripomínanie si chýb však neprinesie veľa dobra. Namiesto toho by sme mali preskúmať inštitucionálnu štruktúru BR. Potom uvidíme, že posledný debakel je sčasti následkom nedostatku efektívnych mechanizmov zabezpečujúcich zodpovednosť.
Počet zobrazení: 1258

Zlyhanie rokovaní v Bezpečnostnej rade OSN, ktorých cieľom mala byť druhá rezolúcia autorizujúca použitie sily proti Iraku, predstavuje zlyhanie diplomacie, predovšetkým zo strany USA a Francúzska. Pripomínanie si chýb však neprinesie veľa dobra. Namiesto toho by sme mali preskúmať inštitucionálnu štruktúru BR. Potom uvidíme, že posledný debakel je sčasti následkom nedostatku efektívnych mechanizmov zabezpečujúcich zodpovednosť.

Bezpečnostná rada môže autorizovať použitie sily podľa článku 42 Charty OSN, ale nedisponuje nijakými vlastnými silami. Ustanovenia Charty pre Vojenský štátny výbor – články 45-47 – neboli nikdy implementované. Následkom toho OSN síce môže autorizovať použitie sily, no sú to jej členské štáty, ktoré skutočne použijú silu, a vodcovia týchto štátov, ktorí rozhodnú, ako bude sila použitá. Výsledkom je, že BR nevyhnutne vypíše „prázdny šek“ pre členské štáty vykonávajúce jej vôľu. BR má problémy prinútiť veľmoci zodpovedať sa za ich konanie. Neexistujú systematické procedúry na monitorovanie vojenských aktivít autorizovaných OSN, či vyšetrovanie vodcov štátov, ktoré použili silu, alebo na modifikovanie autorizácií vo svetle takýchto zistení. A BR nemá schopnosť potrestať mocné členské štáty – s právom veta – za prekročenie limitov autorizácie OSN. Preto bolo jasné, že dôjde k problémom pri získavaní súhlasu OSN na tohtoročné použitie sily proti Iraku. Aj keby boli predstavitelia USA presvedčivejší, dômyselnejší a trpezlivejší, objavili by sa podozrenia, čo by USA s autorizáciou urobili. Rešpektovali by princípy spravodlivej vojny, aby minimalizovali škody, ktoré by priniesla civilistom? Obmedzili by svoje ciele na tie, ktoré by boli autorizované OSN? Použili by po vojne iracké zdroje na účely dohodnuté OSN, alebo by ich použili na špecifické účely navrhnuté tak, aby zvýšili americkú moc a redukovali ekonomické náklady vojny pre USA? Dokonca ani skromnejšie konajúca vláda USA by nebola schopná dať na tieto otázky hodnovernú odpoveď. Neexistuje inštitucionálne usporiadanie, ktoré by tak urobilo. Takéto usporiadanie je nevyhnutné mať predtým, ako dôjde k ďalšej kríze tohto druhu. Riešením problému hodnovernosti by bolo, ak by vodca koalície, napríklad USA, dosiahol explicitný súhlas BR pred vojenskou akciou. Takto by špecifikoval, proti ktorým hrozbám svetového poriadku bojuje – v prípade Iraku by to bola výroba a skladovanie zbraní hromadného ničenia. Špecifikoval by politické ciele navrhovanej vojenskej kampane. Dohodol by sa s BR na kritériách, ktoré by musel – ako okupujúca mocnosť – bezprostredne po vojne splniť. Mohlo by existovať množstvo kritérií. Po prvé, okamžitý povojnový prístup inšpektorov OSN do celej krajiny. Po druhé, akceptovanie zodpovednosti, vrátane finančných škôd, za činy, ktoré porušili vojnové zákony alebo princípy spravodlivej vojny. Po tretie, dodržiavanie všetkých relevantných medzinárodných dohovorov, napr. Ženevských dohovorov. Po štvrté, akceptovanie autority OSN, po veľmi krátkom čase, nad ekonomickými zdrojmi podrobenej krajiny. Po piate, akceptovanie rýchleho prechodu pod administráciu OSN, s občianskou autoritou nad krajinou, podporovanou tak dlho, ako bude nevyhnutné, silami okupujúcich mocností. Tieto opatrenia by boli nákladné pre akéhokoľvek lídra koalície. Prečo by napríklad USA prijali obmedzenia, ak by mali niesť hlavné náklady vojenskej akcie? Odpoveď znie, že len akceptovaním obmedzení ex ante môže vodca koalície spraviť svoje sľuby hodnovernými. Hodnoverné sľuby, naopak, sú nevyhnutné na to, aby ostatní členovia BR autorizovali použitie sily. Podpora autority OSN pomáha zabezpečiť v dobytej krajine istý stupeň legitimity. Príkladom je Kosovo. No legitimita ex post je nutne nedostatočná. Správna a plná legitimita si vyžaduje legitimizáciu konania od OSN ešte pred konaním, alebo aspoň prevažujúcu podporu pre akciu, ak jedna alebo viaceré mocnosti použijú z vlastných obmedzených dôvodov veto. Lídri koalície však musia byť schopní dať hodnoverné sľuby. A aby boli hodnoverné, musí existovať štruktúra zabezpečujúca zodpovednosť. Predtým, ako dôjde k ďalšej kríze, by mali členovia OSN pracovať na jej vytvorení.

Článok bol uverejnený vo Finantial Times, 30. marca 2003 Preklad Ľubomír Tokár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984