Fascinácia skutočným

Uplynulo viac ako štyristopäťdesiat rokov, odkedy sa prvý lekár odvážil vystaviť ľudskú kostru na verejnosti. Prvý, kto tak urobil, bol renesančný vedec Andreas Vesalius. Jeho súčasník Leonardo da Vinci skúmal už v 15. storočí stavbu ľudského tela tajnými súkromnými pitvami. Krátko po ňom nasledovala známa Jeseniova pitva, ktorú predviedol cisárovi Rudolfovi II.
Počet zobrazení: 925
11-m.jpg

Uplynulo viac ako štyristopäťdesiat rokov, odkedy sa prvý lekár odvážil vystaviť ľudskú kostru na verejnosti. Prvý, kto tak urobil, bol renesančný vedec Andreas Vesalius. Jeho súčasník Leonardo da Vinci skúmal už v 15. storočí stavbu ľudského tela tajnými súkromnými pitvami. Krátko po ňom nasledovala známa Jeseniova pitva, ktorú predviedol cisárovi Rudolfovi II.

V tých časoch vyvolali tieto pokusy vlnu kontroverzií. O nič menej ich nie je ani od roku 1997, keď svetoznámy profesor anatómie Günther von Hagen prvýkrát predviedol v Nemecku na svojich vyše dvesto mŕtvych ľudských exponátoch bizarné anatomické umenie pod názvom Körperwelten. Odvtedy výstavu navštívilo vyše jedenásť miliónov ľudí v Nemecku, Rakúsku, Japonsku, Švajčiarsku, Belgicku a Veľkej Británii. Celá výstava je realizovateľná vďaka von Hagenovej špeciálnej konzervačnej technológii tzv. plastinácii a vďaka súdom, ktoré ju povolili. Plastinácia je proces, ktorý umožňuje udržať ľudské telo v jeho skutočnej posmrtnej podobe bez zmeny tkanivovej štruktúry. Von Hagenovi sa tak jej objavením v roku 1977 podarilo významne prispieť do dejín balzamovania a súčasne začať písať ďalšiu etapu anatómie. Plastinačná technika pozostáva z tzv. nútenej impregnácie ľudských tkanív. Najskôr sa voda a tuky v tkanivách nahradia acetónom. Potom sa ľudské telo alebo jeho časti naložia do špeciálneho plastového roztoku a následne putujú do vákuovej komory, v ktorej sa acetón odsávaním vyparí a vzniknutý deficit tekutín v tkanivách prinúti plastový roztok, aby sa nasal do každej bunky. Aj po vytvrdnutí zostáva bunková štruktúra nezmenená a zachová sa pôvodná farebnosť exponátu, ktorý je navyše bez akéhokoľvek zápachu. Meno Günthera von Hagena už dlho rezonuje na verejnosti, v médiách aj v politike. Spolu so svojou nezvyčajnou výstavou je už dlho veľmi kontroverznou a diskutovanou súčasťou spoločenského diania. Takmer v každom meste, kde sa mala konať jeho výstava, sa objavili snahy zakázať ju. Inak to nebolo ani v Mníchove, kde ju až deň pred jej otvorením, 22. februára, odobril krajinský správny súd. Stalo sa tak až po von Hagenovom odvolaní. Voči výstave mal silné výhrady predovšetkým mníchovský magistrát, ktorý uspel na nižšej súdnej inštancii. K nemu sa pridalo mnoho jednotlivcov, cirkevné spolky a niektorí konzervatívni politici a novinári. Nečudo, médiá totiž prinášali informácie o pôvode tiel mŕtvych a v senzáciechtivých bulvároch sa objavili aj špekulácie o nelegálnom dovoze do Nemecka. Von Hagen sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Jeho najsilnejší argument bol „pro-choice“, povedané inými slovami, nikto nie je nútený výstavu vidieť, rozhodnutie je na úsudku každého jednotlivca. Zavážil aj fakt, že výstava má vedecký a vzdelávací charakter, ktorý je chránený článkom 5 spolkovej ústavy. Hoci bola táto stratégia úspešná, niekoľko exponátov musel odstrániť. Tak návštevníci nemohli vidieť napríklad exponát jazdca na koni. Medzi najpozoruhodnejšie preparáty patria exponáty basketbalového a futbalového hráča v akcii, či postava tehotnej ženy a pozdĺžne rezy ľudského tela. Výstava neobsahuje len figuríny, ale priestor je venovaný jednotlivým vypreparovaným orgánom. Pri väčšine orgánov preto možno vidieť aj rovnaký, ale poškodený, resp. chorý orgán. Fajčiari tak mohli naživo vidieť, ako asi vyzerajú ich pľúca, a ľudia, ktorí majú voperované kĺbové protézy, sa mohli pozrieť, ako takéto „náhradne diely“ v skutočnosti dopĺňajú ich telo. Na výstavu som šiel s veľmi zmiešanými pocitmi. Vlastne ma tam viac-menej dotiahli moji známi. Už pri vchode som si všimol nadšených ľudí, ktorí práve výstavu opúšťali popri dlhých radoch, ktoré zamyslene čakali na vstup. Pri exponátoch zaujato diskutovali študenti medicíny, ktorí nemuseli v nepríjemných formaldehydových pitevniach vidieť nedokonalé exempláre. Von Hagen vie, že ľudí pritiahne „zakázané ovocie“, akým bezpochyby je aj istá posvätnosť tela mŕtveho človeka. Körperwelten nie je v tomto podaní nič perverzné alebo nechutné. Pohľad na mŕtvych ľudí nie je v takejto podobe nikomu príjemný, skôr fascinujúci. Je to o zázraku ľudského tela, o malej fantastickej ceste do jeho vnútra.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984