Imunitný cirkus Viliama Soboňu
Hru mačky s myšou pripomína nekonečná komédia zvaná zbavovanie poslancov parlamentu ich neuveriteľne nepriestrelnej imunity, keď sú podozriví z rôznej nezákonnej činnosti. V súčasnosti sa Slovač môže zabávať na cirkuse privatizéra Kúpeľov Sliač a Kováčová Viliama Soboňu.
Prečo vlastne taká irónia? Veď Soboňa je podľa policajného vyšetrovateľa podozrivý z účasti na viacmiliónovom podvode, a to je vážne obvinenie. Snaha vládnych strán zbaviť Soboňu imunity vyznieva naozaj sarkasticky, pretože nejde o prvý prípad, keď treba na základe dôkazov a zistení orgánov činných v trestnom konaní zbaviť poslanca imunity. Kabinet Mikuláša Dzurindu mal v minulom období ústavnú väčšinu a premárnil historickú šancu obmedziť poslaneckú imunitu. Prečo vlastne poslanci vtedajšej koalície zlyhali?
Elita s pochybnou minulosťou Spoločnosť je už unavená zo žabomyších vojen. Stačilo celkom jednoducho určiť jasné pravidlá. Poslanci namiesto toho, aby pracovali na zákonoch a pre blaho občanov sa musia zaoberať či vydajú svojho kolegu napospas polícii. Dnes sa už nedá vyčítať autorom príslušného článku Ústavy SR, že poslancom dali takú ochranu pred zákonom, akú mali asi iba feudálni panovníci či súčasní arabskí vládcovia. Imunita by predsa čestného poslanca mala chrániť pri jeho práci v prospech občanov, ktorí mu dali svoju dôveru v demokratických voľbách. Slušný poslanec predsa nejazdí pod vplyvom alkoholu, nepodieľa sa na podvodoch, pochybných finančných transakciách, nezneužíva informácie a nestretáva sa s príslušníkmi podsvetia. Ťažko veriť, že 150 poslancov nepredstavuje elitu tohto národa a sedia tam ľudia s rôznou pochybnou minulosťou. Dokonca sa nájdu i takí, čo boli kedysi právoplatne odsúdení, nie však za disidentskú činnosť, ale za násilné trestné činy či za rozkrádanie. Lenže dnes sú už čistí. Tresty boli zahladené. Ako to, že v súčasnosti, keď sa ide tvrdo proti korupcii v súdnictve, v polícii a na úradoch, sa zabudlo na poslancov? Volili by občania niekoho, kto v minulosti ,,sedel“ za rozkrádanie? Na mieste je potom otázka: Načo vlastne v demokracii poslanci potrebujú takú imunitu? Je u nás azda spolitizovaná polícia? Vyšetrovateľ je predsa samostatný a súdy nezávislé, čoho sa teda boja? Ono taká imunita totiž nie je zlá vec. V prípade, že ste z vládneho košiara a jazdíte rád pod vplyvom alkoholu a vulgárne nadávate ako istý exposlanec SDK, nemôže sa vám nič stať. Preto je zvláštne, že v situácii, keď ďalším podozrivým je bývalý minister vnútra Gustáv Krajči, poslanec za SDKÚ Galbavý stiahne svoj návrh na obmedzenie imunity. Vraj, aby sa stále neotvárala Ústava SR. Je to síce argument, ale problém imunity poslancov nevznikol včera. Po Soboňovi a Krajčim sa v budúcnosti nepriestrelná imunita môže zísť možno aj iným poslancom. Pretože v trestnom konaní zdĺhavosť vyšetrovania a procesu hrá do karát podozrivým. Občania sa budú venovať iným problém ako skutočnosti, že 150 spomedzi nich má ochranu ako už spomínaní feudáli. V súčasnosti môžete byť podvodník, získate obrovský majetok a šupnete sa do parlamentu. Tam vyhlásite, že ide o politické prenasledovanie, a cirkus sa môže začať. Takáto prax je podľa zahraničných médií bežná v Rusku. Soboňa však na rozdiel od svojich kolegov z košiara HZDS v rozprave v pléne prekvapil. Ako v histórii prvý poslanec žiadal svojich kolegov o zbavenie imunity, aby sa mohol brániť pred súdom.
Prečo si je Soboňa taký istý? V médiách vyhlasuje, že je nevinný a vyšetrovanie je spolitizované. Je pravda, že verejnosť má informácie iba z policajných kruhov. A tie tvrdia, že Soboňa sa údajne podieľal na podvode za takmer deväť miliónov korún. Ale nejde len o akýsi folklór voči ľuďom, ktorí aj na základe známostí a správnej príslušnosti k Mečiarovmu hnutiu získali slušný majetok? O mnohých ,,Mečiarových“ privatizéroch médiá pravidelne informovali, akí sú to rozkrádači a zlodeji. Ani jeden prípad doposiaľ neskončil právoplatným súdnym rozhodnutím. A pritom išlo o také ,,jasné“ prípady podvodov a úplatkárskych afér. Niektoré kauzy napríklad privatizérov Poora, Martinku upadli do zabudnutia. Dnes novinári asi skôr zistia, kde je obávaný bin Ládin, ako to, čo sa stalo s uvedenými ,,závažnými“ kauzami. Hoci len prednedávnom nás najvyšší predstavitelia rezortu vnútra pravidelne kŕmili „aktuálnymi“ informáciami o „zbojstvách“ Mečiarových prívržencov. Každý občan má právo na rýchly a spravodlivý proces. Rovnako aj na vyšetrenie prípadu, nech je akokoľvek zložitý. Veď v prípade akéhosi podvodu s kasínom v kúpeľoch nebolo potrebné žiadnu pomoc zo zahraničia, za ktorú sa radi vyšetrovatelia v mnohých prípadoch skrývajú. Keď ide o poslanca policajné orgány by si mali dať záležať na rýchlosti i kvalite. V zamotanej kauze sliačskych kúpeľov má už Soboňa prvú výhru. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, týkajúceho sa aj zásahu bezpečnostnej služby z júla 2000. Netrpezlivý Fond Národného majetku zastupovaný istým právnikom vtrhol bez súdneho rozhodnutia do kúpeľov a odstránil Soboňovo vedenie. Nech je reálne pravda na strane FNM, ale riešiť to silou cez SBS-ky? To sú predsa mafiánske praktiky nehodné serióznej inštitúcie. Soboňa na Najvyššom súde vyhral. A dokonca rozhodnutie, ktoré takéto praktiky bez súdneho rozhodnutia nepripúšťa, publikovali ako judikát. Jedno je isté, na súde sú vždy dve strany. Pred Mandátovým a imunitným výborom NR SR dostala šancu iba jedna. V zákulisí parlamentu sa objavili viaceré špekulácie o prepojení HZDS s Alianciou nového občana. Nech vyznieva Lintnerov návrh akokoľvek zvláštne, má reálny základ. Pretože stačí zmeniť pravidlá a nebol by nijaký problém. Lenže zrejme aj Linter, ktorý sa venoval publicistike a rôznym problémom spoločnosti, vie, že obviniť niekoho je veľmi ľahké. Ale očistiť si vlastné meno je boj na celý život. A to i v prípade, že súdy vám dajú za pravdu. Preto bude rozumné vypočuť už v parlamente druhú stranu, veď v imunitnom výbore sedia i právnici s dostatočnou praxou.
