Milady a štyria mušketieri
Athos, Porthos, Aramis a d´Artagnan, nezabudnuteľní hrdinovia Dumasových románov. Práve za štyroch mušketierov označila svojho času Anna Malíková poslancov Národnej rady, ktorí jej držali chrbát pred nevyberanými útokmi vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Všetci za jedného, jeden za všetkých, znelo ich heslo. Aká je situácia po štyroch rokoch? Viliam Oberhauser a Miroslav Kotian podali na Malíkovú trestné oznámenie za osočovanie. Jozefa Prokeša chce pre zmenu pred súd postaviť zase doterajšia predsedníčka strany. Tá totiž po tom, keď ju delegáti 11. snemu SNS ani v druhom kole nepotvrdili vo funkcii, rokovanie po dvanástich hodinách rozohnala. A bývalý primátor Nitry ako predsedajúci snemu trúfalo zvolal jeho pokračovanie na 3. mája do Detvy. Malíkovej zostal nakoniec verný iba štvrtý ,,mušketier“ Jaroslav Paška. V diskusii nechýbalo okrem emócií, vylievania žlče, ostrých škriepok, piskotu, pokrikov a nadávok ani vzájomné obviňovanie z prospechárstva a tunelovania. Možno by sa nahrávka z rokovania zišla aj našim prokurátorom. V každom prípade sa ukázalo, že predstavitelia národniarov majú ďaleko od galantnosti francúzskych šľachticov. K hlavnému bodu programu – zlúčeniu s PSNS – sa vôbec nedopracovali. Na prvý pohľad je čudné, že niekoľko týždňov pred avizovanou fúziou so slotovcami sa do popredia pozornosti snemu dostala otázka nových stanov a voľba vedenia strany. Boli vyhlásenia o zjednotení národných a kresťanských síl na Slovensku myslené naozaj úprimne? Po debakli vo vlaňajších parlamentných voľbách sa zdali Malíkovej dni vo vysokej politike spočítané. Dnes táto dáma pripomína väčšmi románovú Milady, pomstychtivú intrigánku, tvrdohlavo idúcu za svojím cieľom, ako obeť Slotovej arogancie. Nuž, kdeže sú tie jej zlaté časy, keď bola mediálnou hviezdou, považovanou za kultivovanejšiu nástupkyňu svojho predchodcu? Alebo sa skôr stala nástrojom na rozbitie národnej strany? Tá za trinásť rokov svojej existencie (s historickou SNS má asi toľko spoločného ako kráľ s králikom) zažila už päť predsedov a medzi pontifikátom Víťazoslava Morica a Jozefa Prokeša jedno dlhšie interregnum. Hádam s výnimkou Prokeša odchod každého lídra sprevádzali nechutné súboje a škandály. Po Ľudovítovi Černákovi a Jánovi Slotovi ani Anna Malíková nie je výnimkou. Zrejme nenávisť, podozrievavosť a všeobecnú nevraživosť má väčšina predstaviteľov SNS, muži aj ženy, zakódovanú vo svojich génoch. Napokon, politika celej strany je postavená na negativizme najmä voči maďarskej menšine, ,,zradcom“ slovenského národa a najnovšie i voči Európskej únii. Fakt, že sa na ďalšie štyri roky ocitli nielen mimo vládnych štruktúr, ale aj mimo parlamentu, iba zvyšuje ich nervozitu. Preto je logické, že iba veľmi ťažko hľadajú medzi sebou kompromis. To, napokon, je typické aj pre iné strany nášho politického spektra. Uskutočnenie predstáv o zjednotení Pravej a ,,nepravej“ SNS v spojení s malými, vyslovene neoľudáckymi straničkami sa odkladá na neurčito. Keď sa nedokážu dohodnúť v jednej strane, sotva nájdu spoločnú reč večne rozhádaní náčelníci viacerých politických subjektov. A to iba potvrdzuje, že osobné mocenské ambície uprednostňujú pred reálnymi záujmami národa.
